detský psychológ

Myslím si, že mnohé veci, čo od neho budeš počuť môžu pomôcť tebe i dieťaťu. Nemyslím si, že je HAMBA ísť s potomkom psycholóvi - tak to ešte niektorí ľudia žiaľ vnímajú.

Jannka,
psycholog moze pomoct. Vypocuje ta, ma nadhlad, vidi veci inym pohladom ako rodica a vie odporucit vhodne postupy. Neocakavaj vsak zazraky na pockanie. S psychologom treba spolupracovat dlhodobo, je dobre respektovat jeho odporucania a treba mu doverovat, len vtedy moze mat jeho pomoc vyznam.
Dalsia vec - aj psycholog je len clovek a nie kazdy je kazdemu sympaticky, nie kazdy si s kazdym rozumie. Preto ak ti "nesadne", mozno treba hladat ineho. Ale ak ti povie psycholog nieco, co sa ti nebude pacit, s cim nebues suhlasit, nemusi to hned znamenat, ze psycholog je "zly", prave naopak, moze ti otvorit ine obzory.
Drzim palce.
Eva

áno pomohol, mne veľmi pomohol...uistil ma o tom, dal mi spätnú väzbu o tom, že svojho syna vnímam správne a že dôvera ktorá medzi nami je je veľmi dôležitá pre jeho zdravý vývin,je dôležitá pre jeho psychické a aj fyzické zdravie, aj keď synovo vnímanie je nastavené dosť odlišne od nášho bežného vnímania a tým je vlastne vystavovaný obrovskému tlaku okolia, ktorý musí zvládať...

no vycestovali sme za ním až do Prahy, vyhľadala som si ho cielene na internete a až na základe viacerých informácií som ho oslovila, on sa potešil prejavenej dôvere a potom sme sa stretli- najskôr ja s ním sama bez syna, aby sme syna zbytočne nezaťažovali a potom sa s ním išiel syn porozprávať asi o dva- tri týždne...

bola to veľmi príjemná, vzájomne obohacujúca skúsenosť...

Tiez mam dobre skusenosti s detskou psychologickou. Pomohla mi zorientovat sa v synovej povahe (az tam som pochopila, ze je to MOJ syn a zdedil po mne veeelmi vela ) a povzbudila ma, ze nie som najnicovatejsia nanicmama Tiez poradila, ako maleho "postrcit dopredu".

Tiež sa pripájam s názorom, že psychológ môže pomôcť. Nám pomáha veľmi. Veľa úspechov želám.

Pomohol

Ahoj.No mňa tiež odporučila tr.učiteľka so sznom psychologičke (termín máme 23.11.),pretože je chlapec hyperaktívny a ona ho už nezvláda,tak som zvedavá ako dopadneme

Ja mám trochu inú skúsenosť...
Malý začal mať problémy v škole hneď od prvej triedy, boli sme u psychologičky, práve som sa rozvádzala - a to bola voda na mlyn...Ako veľmi dieťaťu ubližujem, ako treba zachovať rodinu, dieťa sa nevie v škole sústrediť lebo myslí na rodičov a bla bla bla... A som si len to svoje - predsa dieťaťu viac pomôže keď bude kľudná mama i keď sama a kľudný otec i keď sám, ako keby malo počúvať hádka a cítiť ako sa rodičia už dávno majú v r..i
Za všetky problémy v škole mohol rozvod a ja som bola tomu príčina...no strašné to boli rozhovory...
Až po pár týždňoch prišli na skutočné dôvody - má hyperaktivitu, poruchy pozornosti, všetky vývinové poruchy učenia.
Ale potom už mi nik nepovedal - áno maminka, mali ste pravdu, rozvod za problémy váško syna fakt nemohol.

toto sú tie úskalia odbornej pomoci-vždy k tomu treba pridať dávku zdravého sedliackeho rozumu a vedieť si utvoriť aj vlastný názor...

a nedať sa celkom vmanipulovať do niečoho s čím človek nie je vnútorne stotožnený...

odborník v tom ktorom odbore ešte automaticky neznamená, že má patent na rozum...

poskytne radu, iný pohľad...

tiež je pár vecí ktoré som ja vnímala inak a inak ich vnímal psychológ, no napriek tomu nám veľmi pomohol...

aj psychológ môže matku ktorá hľadá pre svoje dieťa pomoc dosť zneistiť unáhlenými závermi, jednostranným pohľadom na vec, príliš vecným pohľadom na problém, hľadaním tzv.vinníka za daný stav...

dosť často som vnímala a vnímam snahu ľudí, ktorí pomáhajú nájsť tzv. vinníka nejakého stavu, ktorý je problematický...toto označenie potom môže človeku spôsobovať problém-cítiť sa ako vinník nie je najvhodnejší spôsob ako sa na problém pozrieť nestranne/človek si často krát dáva sám sebe vinu za mnoho vecí v živote a na vnútornej pohode mu nepridá ak sa s týmto postojom stretne ešte aj u odborníka, ktorý by mal byť skôr nápomocný tento blok v človeku odstrániť/- človeka to skôr vháňa do obrannej pozície...

absolútne nestranný, láskavý postoj som zažila u liečiteľky a u lekárky ktorá nám pomáhala, ktorá sa venuje čínskej medicíne...

žiadne náznaky obviňovania za daný stav v smere ku komukoľvek z nás zainteresovaných, žiadne toto by ste mali, hento by ste mali a takto by ste to mali urobiť...

len: toto môžem ja pre vás urobiť, ak urobíte to čo vám poviem môžem vám pomôcť...a my sme sa rozhodovali čo z toho chceme, či to urobíme, alebo to neurobíme, kedy to urobíme, kedy to chceme, kedy to potrebujeme...

Podľa mňa, záleží aj na tom, z akého uhlu sa na vec pozerá psychológ.
Tiež je to len človek a čerpá zo svojich vlastných skúseností.
Ale nehovorím, že nadokáže pomôcť. Len ja mám názor taký, že aj slová psychológa by malli rejsť akýmsi našim sitom. Isto vie ponúknuť riešenia
problémov viacerími spôsobmi, lebo vie predpokladať chovanie ľudí. Ale život s nikým v domácnosti nežije, takže tiež nieje vylúčené, že môže dôjsť
k mylnému posúdeniu situácie, alebo vzťahov atd. Čiže ja mám názor taký, vypočuť , prefiltrovať, zvážiť a až tak konať.