Detský tábor a šikana

Evi, nepoznám Andrejka, tak to budú iba dohady - nie je vzniknutá situácia práve dôsledkom toho, že nebol "málo sebavedomý"? Lebo opísaná situácia mi príde dosť drastická, musím priznať! V táboroch som strávila každé svoje leto medzi 8 a 25 rokmi - vždy sa našli takí, čo ťahali za kratší (a samozrejme na druhej strane tí, čo ťahali za ten dlhší) koniec, ale toto je už ozaj trochu silná káva. Či to nebolo práve tým, že mladý sa nechcel "poddať", tak to viťúzi riešili násilím ...
Pokiaľ ide o zodpovednosť tábora (jeho pracovníkov) - je otázne, kedy sa celý incident odohral, lebo ak to bolo napríklad počas "odpočinku", tak to je ozaj čas, kedy vedúci nemajú všetky deti bezprostredne pod priamym dohľadom (hoci zodpovednosti ich to aj tak nezbavuje, prinajmenšom v tom, že ako bolo možné, že deti neboli tam kde mali byť - teda na izbách - nás za takéto veru dosť "pérovali", keď nám decká počas oddychu vykĺzli)
No, škoda toho celého, mladý muž zrejme v budúcnosti o pobyty v táboroch veľký záujem javiť nebude
Ja by som asi celú vec riešila skôr cestou "negatívnej reklamy" pre cestovku, ktorá pobyt organizovala - nech si nabudúce dajú väčší pozor na výber vedúcich, organizácii atď.... (i keď čo sa stalo, už sa neodstane - hlavne pokiaľ ide o Andrejka)

ja by som to riesila trestnym podanim, ani nie tam kvoli obeti, ale nasilnikom, aby si uvedomili ze za vinou pride i trest

tiež si myslím, že chlapci, ktorí to robili si musia uvedomiť, že za ,,zločiny,, sa pyká.
ved ak sa im to prepečie, ak im to prejde v tichosti, znova si nájdu niekoho, koho budú šikanovať.

Ja by som konktrétne tento prípad detskej šikany z detského tábora riešila len s rodičmi,nakoľko deti majú len 10 rokov.Teda obaja rodičia,všetci navzájom medzi sebou a som bola by som za to,aby tam bola prítomná aj detská psychologička.

Ja osobne som zazila nieco podobne v tabore (nebola to fyzicka bitka, ale slovne urazanie, navazanie sa spolubyvajucich - pocas celeho tabora) pred 22 rokmi, len vtedy sa tomu nehovorilo sikana. Bola som 500 km od domova, mobily neexistovali, s rodicmi sa dalo spojit jedine listom, aj to by trvalo "nekonecne dlho". Ist za veducimi? mala som 13nast, no a bol to vymenny tabor v Ostrave, 100 cechov, 40 poliakov, 10 slovakov (ja medzi nimi) - neviem ci by bolo dost pochopenia, jednoducho som nesla
Ale ked som si teraz precitala, co Evka napisala, vsetko bolo spat.... akoby som bola teraz prave tam na tom mieste, akoby som mala rokov a tie dievcata okolo mna, ......

Podla mna to treba riesit tak (zial riesenie nemam ), aby si ten chlapec nespomenul na to o 22 rokov s tym istym neprijemnym pocitom v hrudi .....(momentalne tu sedim ako ta posledna siva myska, ktora bola prave tercom posmeskov dievcat z chatky)....

je hrozne coho su deti v takom nizkom veku schopne...mozog im "dospieva" rychlejsie nez nam, ked sme mali tolko ako oni teraz. ked teraz sikanuju, co budu robit napr. o dva roky? a co v dospelosti? telka, pocitac a samotne okolie...to vsetko na nich zle vplyva :( ale taka je bohuzial doba :( je na nas, na rodicoch, ako sa k tomu vsetkemu postavime..lahke to urcite nemame, ale urcite by sme to nemali ignorovat, tak ako poniektori aj robia :(

zimomriavky mi prebehli po chrbte, tento rok idem prvykrat do tabora nielen zit, ale aj fungovat. mame ale dobru vychodiskovu poziciu, decka sa poznaju, stretavaju sa roky v tabore, v divadlach a tych par novych len s padnutymi sankami a slzami stastia v ociach sleduju dianie okolo . pripomina mi to viac zivot v komunite ako tabor.

v tomto pripade by som aj ja volila okamzite vylucenie. deti vidia riesenie, vinnici vedia co robia, na drzanie a bitku sa neda nahovorit hocikto a rodicia nuteni vymyslat nahradny program musia reagovat na to, ze taketo spravanie tolerovane nebude, treba s tym nieco robit. ak by ostali v tabore co to znamena? vsetko ok, vyriesili sme si to. to sa stava. rodicia dostanu akurat tak info, obycajne upozornenie bez zaangazovania do riesenia celej veci.

Ahoj Evka,

musím sa priznať, že ja som takú situáciu zažila tiež, ale z tej opačnej strany. Môj synovec, moje milované krstniatko, ktorého mám ako vlastného syna, sa zúčastnil
na šikanovaní svojho spolužiaka. Bol vtedy prvákom na gymnáziu. Prasklo to na rodičovskom združení a môžem Ti povedať, že sestra bola stave, ktorý by som popísala
ako päť minút pred infarktom. Všetci sme boli v šoku, vrátane samotného aktéra, môjho
synovčeka, ktorý to bral, že veď to bola len sranda. Lenže moja sestra a aj jej manžel
konali. Už neviem aké tresty mu udelili a nebolo ich málo, ale musel navštevovať aj psychologickú poradňu, nech vie, že za svoje správanie musí znášať dôsledky. Takisto konala aj škola. Vylúčili ho a musím povedať, že lepšie sa mu nemohlo stať. Lepšiu príučku do života nemohol dostať. Paradoxne sa dostal na lepšiu školu, síce na základe známosti, ale aj vďaka tomu, že ako študent mal vždy výborný prospech. Pán riaditeľ ho hneď upozornil, že si bude na neho dávať špeciálny pozor. Síce stratil rok, pretože musel opätovne nastúpiť do prvého ročníka, ale získal sakra dobrú príučku a dobré štartovné do života. Škoda, že len na úkor iného. Teraz bude maturovať a veľmi milo nás prekvapilo, že minulý rok, keď mala jeho bývala trieda stužkovú, tak pozvali aj jeho, pretože až na tento incident bol v triede obľúbený.
Moja mama, keď to všetko prehrmelo, na margo toho poznamenala, že to bola príučka pre celú rodinu, aby sme si nemysleli, že my máme lepšie deti ako ostatní.

Ja si odvtedy dávam veľký pozor na to, aby som sa vyvarovala vetám typu "Ja si svoje dieťa poznám" alebo " Ako vychovali to decko, moje dieťa by to nikdy nespravilo".
Moje dieťa môže spraviť hocičo, bez ohľadu na svoju výchovu, len ja to nevidím, nie som s ňou 24 hodín denne.
Asi skoro všetky poznáte seriál Bill Cosby Show. Tam sa raz Clair pýtala Billa, ako je to možné, že ich deti neskĺzli na šikmú plochu, tak ako sa to stalo deťom ich priateľov a Bill jej odpovedal, že to nie je v ničom inom, len v tom, že mali veľké šťastie. A ja si to myslím tiež a za každý deň, ktorý prežijeme všetci v zdraví a bez takýchto zlých vecí ďakujem Pánu Bohu.

Fúha, ale som sa rozpísala. Dám si pohár sektu a neviem kedy prestať.

carly perfektný prípevok a perfektní rodičia

carly chcela som dnes ešte napísať niečo veľmi podobné,tiež sa toto udialo v mojom okolí,nebudem písať podrobnosti komu.Súhlasím s tvojou mamou a páči sa mi aj to,čo si napísala na záver.

k táborom ...
ja mám zrovna inú skúsenosť ktorú vôbec neviem v sebe spracovať a riešim obrovskú dilemu v sebe ..čo urobiť ...
zastavili sme sa na návštevu v jednom tábore kde sú decká s domovov ..
som v hlbokom šoku čo som videla
obrovský bordel, všade oblečenie, uteráky nikto netušil koho je čo, pohádzame kde koľvek. decká "navolno" pobehovali v celom areáli ani po hodine som nedokázala nájsť vedúceho od 6 ročného dieťaťa.
bola som zhrozená a na drzovku som šla do izieb najmenších deti !!!
horor, všetko na kope neporiadok, špina , postele nepovlečené, deti spali aj 4, na dvoch posteliach !!!
oblečenie nahádzané v taške teda aspoň čo to sa našlo , čiste, špinave a v tom topánky. deti mali poobliekané veci toho druhého ...bola som svedkom ako sa chlapček pocikal a vedúca mu vybrala slipy s krabice kde bolo použite prádlo, že vraj večer im to budu prať .obliekla mu použite !!!! po inom dieťati !!!Hygiena!!!!!!!!!!!!
snažila som sa prezliecť deti do letných veci lebo bolo horúco a deti mali oblečene hrubé veci, mikiny...
dobehol vedúci tábora a začal sa predstavovať a ruku podávať a súčasne oznámil že je Zakázane chodiť do izieb ...ale som sa inak rozčúlila !!! reku to preto aby nevidel nik ten bordel špinu !!
že či som spokojná , či je všetko ok ...som nevládala dýchať od nervov rozčúlená som bola...
dosť rozčúlene som jemu ako aj vedúcim oddielov povedala svoje ako sa len dalo bez servítky pred hubou ale či som niečo zmenila???? ale som povedala že ešte určite niekoľko krát prídem, aspoň nech sa majú v strehu že prídem !!!
stihla som oddielu malých deti umyť tváre ruky a po prezúvala som to podaktoré malo jednu papuču druhu sandálu na nohách !!!!
keby bolo čo i len trošku v mojej moci odviesť deti preč okamžite to urobím ....
komu volať kam sa sťažovať !!!
keby toto videl sponzor čo dá na to peniaze!!! to je len žehlenie vlastného svedomia dám deťom do decáku na tábor nech majú leto ...ale neskontrolujú ako a čo sa udialo ...
a ten kto tábor organizuje "AGENTURA" má biznis na deťoch ...lebo ved kto by sa rozčúlil ako deti prežijú leto v tábore ? vychošky neprídu majú dovolenku a......len aby deti prežili !!! budem sa modliť

baby verte že je to v skutočnosti horšie ako som opísala ..
odchádzala som tak že som revala ešte pol cesty domov ..
ja verím že staršie deti tam majú srandu neupratujú neriešia sú na volno hodené robia čo chcú vyhovuje im to !!!
staršie deti si nedajú svoje veci nosiť inému keď nechcú .rozumiem že si samé vymieňajú, požičiavajú oblečenie nesúhlasím s tým ale viem že sa to deje.
ale 13 ročne dievča z tohto tábora mi volá o 12,45 po polnoci . netušiac koľko je hodín v pozadi počuť krik deti , a potvrdí mi že ešte nikto nespi ani malé deti!!!!
reku mali ste nočnú hru ale disco? v nádeji že jedna pretiahnutá večierka predsa....nie nemáme večierku každý si robíme večer čo chceme a spať ideme kedy chceme.
dohodla som s nou že ide uložiť tie najmenšie deti aby vzala kamarátky z izby...o druhej v noci mi volá že malé deti už spia všetky len hľadali jedno dieťa preto mi zavolala neskôr!!!!
tie decká sú vyslovene hodené na prežitie ...
včera som s nou dohodla že poobede urobia program drobcom a tiež pôjdu upratať izby tým najmenším.
večer volala že tri dievčatá sa hrali pred chatou s deťmi a tri upratovali izby veci postele... cele poobedie boli s deťmi nikto si ich nevšimol a neprišiel .
..vedúce oddielov vyzerali že sú najstaršie deti z decákov neboli tam dospeláci nikde.
teda doplním možno boli ale ja som ich nevidela!aj ten vedúcu tábora vyzeral veľmi mlado ale drzý bol..
prepáčte ja viem že to sme nepatrilo ale nemôžem dočkať do zajtra aby som niečo robila...

volat hygienu. na izbach musi byt upratane, detom musia byt pravidelne kontrolovane klieste a vsi. o dozore a hygiene ani nevravim. kazdy tabor byva nahlasovany a musi ratat s kontrolou. agentura?

no s tábormi je to ťažké... ako dieťa som sa jedného zúčastnila, rodičia ma dali s bratom spolu do Tatier k známym sestričkám... žiaľ osobne naň nemám dobre spomienky, bola som utiahnuté dievčatko a sama na vlastnej koži som šikanu zažila. dodnes mi to ostalo vryté v pamäti akoby to bolo len včera . na to sa rozhodne nezabúda... vkuse mi robili nazlosť a samé prieky, bála som sa v noci aj zaspať a ráno mi vkuse šteklili nohy, aby som nemohla zísť z poschodovej postele a jasné že nikdy som nič nestihla načas, chcela som odtiaľ odísť, cítila som sa tam ako za trest.

no po niekoľkých rokoch som sa do táborov vrátila, ale už ako vedúca, mali sme tam všeličo a žiaľ v jednom aj šikanu. kedy jeden 15 roč. chlap tyranizoval svojho rovnako starého spolubývajuceho. obaja nam navonok veľmi pomáhali a šaleli sa hlavne s našími najmenšími, až v polke vysvitlo čo sa deje, obaja ale mali riadne za ušami, zavolali sme rodičov a vykázali ich z tábora. nenadarmo sa hovorí "tichá voda brehy myje", na nich by som to nikdy nebola povedala... žiaľ