možno je problém v tom, že sa mu až príliš venujete, keď sa mu nič nechce, tak ho nechajte tak, nech chodí po byte. Ty si zatiaľ navar, poupratuj a uvidíš časom či nepríde a nebude chcieť aby ste sa zahrali.
Píšeš, že ťa odstrkuje a na druhej strane píšeš, že musíš aj navariť. Tak navar, manžel tiež nech oddychuje a časom uvidíte. Možno má príliš veľa pozornosti od Vás a potrebuje byť chvíľu aj sám aby aj sám na niečo prišiel a nie iba od vás aby vychádzala iniciatíva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte naničmaminy,
mám 2 ročného chlapčeka. Je to krásne, veselé, usmievavé dieťa. Až na fakt, že ho nič ale fakt nič nebaví.
Nevie sa sám zahrať. So mnou sa nechce hrať, odstrkuje ma od seba. S manželom sa hrá iba ak manžel leží na zemi a on môže po ňom skákať. Postaví mu napr. vlakovú dráhu, následne ju rozoberie a hádže s ňou.
Snažíme, snažili sme sa mu venovať každú jednú voľnú chvíľku. Samozrejme z mojej strany je to o tom, že aj predsa musím navariť, trochu upratať (čo už posledný rok robím až keď príde manžel z práce).
Dnes to vyvrcholilo. Boli sme vonku, chodíme každé doobedie aj poobedie aspoň na hodku. Dá sa povedať, že v každom počasí-nečasí. Po príchode len chodil po byte, kopal do všetkého - samozrejme potrebovala som na rýchlo navariť obed.
Nič. Tak som mu skovala všetky, ale fakt všetky hračky. Neostala ani jedna. A? On si to nevšimol. Chodí po byte hore dole. Občas šprtne do vankúšov na sedačke. Občas chce vybrať hrniec, no ten ho omrzí hneď ako ho vyberie. Nechce so mnou variť, nechce so mnou upratovať (voľakedy ho to strašne bavilo). Nechce si kresliť, púšťať autá, stavať lego, stavať gazdovstvo (zvieratká ho vždy bavili)... No proste nič. A tu je pointa celého príspevku. Je jediný alebo týmto obdobím si musí prejsť každé dieťa? Čo robiť? Ja ako matka som už na konci s nervami, manžel je tiež nesvoj, keďže sa mu snaží venovať najviac svojho času a je to skvelý otec ale vidím a sám aj uznal, že by potreboval aspoň 10 minút nech sa môže navečerať a pod.
:(