Dieťa v detskej izbe

To je materinský prirodzený nepokoj.Ja som pre svoj a MM klud deti dávala do detskej izby až okolo 5.roku.Tiež by som určite kludne nespala zo strachu o také malé dieťa.Nechcem teraz vytvárať hrôzostrašné scenáre.Ale keby moje deti spávali kedysi v detskej izbe,jedna by mi v necelých troch rokoch už nežila.Nemyslím si že také malé dieťa obmedzuješ v rozvoji.Kedy má pociťovať tú blízkosť matky ak nie teraz?Mne sa zdá surové dať také malé dieťa samé do druhej izby.Ale je to len môj názor.Každý z nás je iný.

Zuzka rob veci ako citis v srdiecku, to je dolezite.
momentalne je vela roznych teorii, maximalne extremistickych - jedna odporuca zacat ucit dieta spat cim skor same, takmer od narodenia,ina zasa nechat spat dieta s rodicmi kym si same neurci hranice atd.
Ty rozhodujes ako to bude s tvojim dietatkom, nik to nemoze spravit co sa tyka spanku a kojenia za teba.
My aj s manzelom milujeme spavat s malou medzi nami, a tak skoro na tom nic menit nebudeme. takisto kojila som kym mi to vyhovovalo, ked ma to uz obmedzovalo, tak som to ukoncila (u nas to bolo tazsie to ukoncenie pre mna ako pre malu, ako sa ukazalo)

Ja by som to nechala na drobca, nech sa rozhodne. Nepríde mi ale celkom ok, ak by si si ho brávala spať k sebe, lebo ty sa bojíš. Ty mu máš byť oporou, nie on tebe Aspoň teda ešte nie, keď má dva rôčky...Potom, keď bude veľký chlap, tak to bude zrejme obrátene
Naša babula bude mať teraz v apríli 5 rokov a asi pred mesiacom sa sama rozhodla, že bude spať sama vo svojej izbičke Dohodli sme sa, že nebude vyvolávať nás, keď sa zobudí v noci, ale príde pekne sama. Sľúbila a slovo drží
Väčšinou ale pekne spí, občas nad ránom príde.

Ahoj apple. Tak ja mam 4 detičky najmenší má 2roky a 9mesiacov, takže je z čoho vyberať: prvá tá s nami spávala v iybe nie v posteli do 5rokov, druhá do 3rokov potom spinkali spolu, skoro 6ročný syn ten keď je ocko doma tak spí so mnou v posteli akože ma stráži aby som sa nebála, ale inak od 3,5roku spí sám v izbičke, a ten najmenší spí snami v izbe. minulý rok v lete som ho nasťahovala bratovi do izby lebo on chce taký špunt, ale vydržal tam len dve noci lebo mi dostal záchvat dusil sa tak davaj naspať teray ma aj on akože stráži lebo sa bojím. Tak s toho vychádza že každý si určí sám kedy odíde a neboj sa neobmedzuješ ho svojim strachom on ti dá najavo kedy toho má dosť. Aspon mne to už dve deti jesne dali najavo a to najstaršia a najmladší , takže neboj nechaj to na svoje srdiečko a ono sa to vyvinie správne, držím palce

Mám dobrú skúsenosť s EFT. Pozri si body na tomto obrázku. Zostav si vetu, ktorá vyjadruje tvoje obavy...napr. bojím sa, že malého nedokážem ochrániť....(neviem, čo ťa najviac trápi, aký strach, proste ho definuj a povedz si ako veľmi - od 1-10) a potom začni dvomi prstami na tzv. karate bod (na hrane dlane, ako keď karatista chce niečo preťať ), trikrát si povedz vetu: aj keď sa bojím, že.........ten strach......, mám sa rada a prijímam sa. A potom opakuj už len prvú časť to o strachu a ťukaj na jednotlové body podľa obrázku. http://www.google.cz/imgres?imgurl=http://files.evaportlova.webnode.cz/…. Urob niekoľko kolečiek a posúď ako to ustupuje (1-10), ak áno, pokračuj až úplne pominie.
Ak by si nevedela čo a ako, tak sa ozvi, Maja