Asi pôjde. :D Cítim s tebou. Moja Margaretka ide do škôlky od februára, chystám sa tam ísť pozrieť dovtedy občas poobede ... možno s nimi niekedy von ..a potom uvidím. ZAtiaľ si to tiež neviem predstaviť, mne sa zdá ešte veľmi malá na také odlúčenie, takže určite to bude tiež kadejaké skúšanie. pani učiteľky majú dobré, Danku a Janku :D Mladučkú aj už staršiu, skúsenú. Tak držím palce, nech sa to u vás podarí. Potom napíšem, ako my ...
Tangy, podobný "problém" sa vyskytol v triede, kde chodí naša Veronika. Chlapček asi v jej veku /asi 3 1/2 rôčka/, hrýzol deti a hlavne keď si chcel uzurpovať nejakú hračku pre seba...pani učiteľka /služobne staršia/ to tiež riešila pohovorom s maminou aj pred chlapčekom /zrejme, aby si sám uvedomil, že sklamal nielen maminu, ale aj pani učiteľku svojím správaním/. Mamina mu ešte v šatni tiež jemne dohovárala, ale malý loptoš to bral ako hrdinstvo, že mal takto prevahu nad deťmi.
No možno je to z pohľadu dieťaťa spôsob ako sa presadiť v kolektíve /ale zas z uhľa pohľadu mojej dcérky, ktorá sa sťažovala nato, že ju tento dotyčný chlapček tiež pohrýzol, to je skôr smutný spôsob/.
Čo tým ale chcem povedať je, že v našom prípade chlapček s hryzením prestal /bol to kolotoč láskavých dohováraní zo strany maminy aj pani učiteľky, ktorých som bola svedkom/.
A pokiaľ ide o rozprávanie, naša babuľka je v škôlke malý "partizán", nepovie skoro ani slovko a pani učiteľky mi to v dobrom tiež nažalujú, ale keď sme už v šatni, pusa sa jej nezavrie a to aj ony samé počujú ako je ukecaná - žiaľ zatiaľ len pred nami, ale zo skúseností zo synmi viem, že aj to sa časom poddá a potom beda im, lebo keď začne, tak neprestane 
Dakujem, dievcata. Zajtra ma prist na pol dna, aj s obedom, vo stvrtok by tam mal aj spinkat, ale skusim sa poradit s pani ucitelkami, ci to neodlozime. Maminka je ucitelka v skolke, tak sa jej popytam na rady, ked sa dnes zastavi. Zatial som sa potrebovala vyrozpravat a asi pocut aj niekoho nezainteresovaneho. Mrzi ma to, citim sa za to zodpovedna. Neviem, preco to robi. Doma ho ani nebijeme, zoparkrat dostal na zadok, ale to mrzelo viac mna ako jeho, tak sa tomuto sposobu vychovy snazime vyhnut. Ani nema byt po kom "bitkar", obaja s manzelom sme nekonfliktne povahy. Mam pocit, ze on sam z toho nemal radost, vie ze to nie je spravne, len asi inak nevedel na seba uputat pozornost. So synovcom si tiez robili zle, ale teraz si uz povacsinou nezacina, uz sa len brani 
. Anjeli, takze radis, jemne dohovarat, rozpravat sa o tom? Adinka, budem drzat palce, aby ste mali bezproblemovy nastup do skolky. Potom daj vediet.
Určite...ale nesústreďovať sa len na toto negatívne správanie, ale skús sa pýtať aj na pekné zážitky, čo spolu s deťmi robili, či už niekoho pozná po mene, či sa s niekým skamarátil a pod., aby videl záujem z Tvojej strany, inak si ho môže /a nemusí/, aj týmto správaním vynucovať. Je to pre neho nová situácia a nič netreba urýchľovať, len mať trochu porozumenia. Zrejme aj svojimi argumentami si urobil záver, že keď bude "zlý" tak do škôlky nebude musieť chodiť ...a niekedy pomôže aj hračka z domu, ktorú má rád - zobrať ju so sebou do triedy, aby sa necítil sám. Možností je veľa, len to netreba prežívať negatívne, sústreďovať sa na nepríjemné, ja s dcérkou som sa už počas prázdnin rozprávala, ako to v škôlke približne prebieha - papanie, hranie, prechádzky, tvorenie, ako je všetko maličké pre maličkých ľudí a pod. potom bola nielen pripravená, ale dokonca ako jediná neplakala a doteraz sa každý deň rozprávame o zážitkoch, pochváli sa čo vytvorila ...
Rozpravame sa aj o zazitkoch, hovorim mu den vopred ako bude den vyzerat nasledovny den. Dnes si aj kresbicku doniesol domov, na cestu dostal od pani ucitelky cukrik. Pytala som sa na deticky, ako sa volaju. Pamata si len Matejka, ktoremu robil zle . Pytala som sa ho s cim sa hral. "Dievcatka s babikami, chlapci s autickami, ja s vlacikom 
." Maly tiez neplakal, len vtedy ked spravil zle, mozno mu prislo luto. Ta hracka je dobry napad. Dakujem.
Za málo, Tangy, naša babuľka si ju brávala a bola v pohodičke možno aj vďaka nej...a Tangy, pomaly krôčik po krôčiku to pôjde...sám príde nato, koľko času v škôlke strávi a že keď sa vráti domov, nič sa pre neho nemení - stále láskavé prostredie, dostatok pozornosti a pod. A tým, že o svojich zážitkoch rozpráva, ďalej ich spracováva a postupne zapadne do kolektívu, chce to len čas trpezlivosť a hlavne nebuď ani ty v strese - vycíti to ...
Zajtra sa este porozpravam s pani ucitelkou. Asi ho tam predsa len budem nechavat iba na doobedie.
Tangy,
vidi sa mi, ze ty sama mas problem s odlucenim od drobca,(akoby som videla samu seba, ked sla starsia dcera do skolky
), drobec to mozno citi a trosicku manipuluje. Radsej by bol doma s tebou a s babatkom, mozno ma obavy a toto vidi ako sposob skolke sa vyhnut.
Ak sa pokusis ty samu seba presvedcit o tom, ze je to pre syna dobra vec, ak sa pokusis zbavit strachu, das mu informaciu, ze ani on sa nemusi bat.
Trosku ma prekvapuje, ze su v skolke spolu dve neskusene pani ucitelky, zvycajne byvaju nove pani ucitelky priradene do dvojice so starsimi - skusenejsimi.
Drzim palce, zvladnete to!
Eva
Evka, toto aj ja budem mať problém asi :D Veľmi sme naviazané. Ale zase - dôležitý krok treba spraviť. Čo už
Evi, asi mas pravdu. Vcera to bolo v pohode, ale dnes mi MM povedal, ci sme predsa len nemali pockat do septembra, to by mal uz 3 a pol roka, to mi tiez nepridalo. Uz som na nom videla, ze sa doma nudi, aj ked som sa mu snazila venovat, ze potrebuje kolektiv. Budem sa snazit vysielat pozitivnu energiu, snad sa mi to podari . Aj ja som trosku prekvapena, ze dali k tym najmensim dve zacinajuce pani ucitelky, ale oni su v podstate medzitriedka a vraj na ne starsie pani ucitelky dohliadaju.
Ono v tých malých detičkách často pracuje aj vrodený inštinkt z dávnych čias, keď v strese /v nebezpečnej situácií/ radí len 2 veci v závislosti od nebezpečnosti situácie : bojuj alebo uteč. A každé reaguje ináč. Keď sa nedá utiecť - začne bojovať :D Ale podľa mňa presne ako píšu maminy, takým láskavým spôsobom pochopí, že sa dá aj ináč vyrovnať so stresovou situáciou - prípadne premeniť ju na príjemnú. Ale to chce isto čas.
ja uvažujem nad niečím iným- prečo si, rodičia neuvedomujete o koľko svojmu dieťaťu sťažíte situáciu, ak ho vložíte do zabehnutého kolektívu? Nie je to otázkou veku (či má dieťa 2 a pol, 3 alebo 3 a pol). Nechcem kritizovať, ale už toľkokrát som to videla...
Popíšem na realite našej triedy- na začiatku roka si boli všetky detičky nové. Oťukávali sa a postupne sa "ponachádzali". Nebolo nič výnimočné ak niekto plakal, bolo mu smutno, bol tichý, ... Pre nás to nie je výnimočné stále, lebo si uvedomujeme, že dieťa je nové, ale deti sú už "veľký" škôlkari a na začiatky si nepamätajú. Už niekoľkokrát som sa utvrdila v tom, že je oveľa zložitejšie adaptovať dieťa v už zabehnutom kolektíve. Nám poprehadzovali triedu v novom školskom roku. Ja najbližšie vidím vzťahy okolo mojej dcéry, vidím, že sa hrajú spolu všetky dievčatká, ale tie čo zväzky majú už od "maláčov" sa stali najlepšími kamarátkami. A to boli prázdniny, deti sa nevideli, pozabúdali, začínali ako strednáci niečo celkom nové.... Ak aj do kolektívu pribúdajú nové deti, väzby sú už pevné a ťažko sa k nim dostáva. PS: videla som to aj minulý rok- zostali akési skupinky detí, čo spolu chodili už rok predtým a z nových detí sa utvorili nové, pevné zväzky. Myslela som, že to bude aj vekom, tým že sú tam služobne staršie a mladšie deti, ale v septembri rozhádzali 3 maláčske triedy medzi sebou, deti majú väčšinou za sebou už rok škôlky a vekovo sú si takmer identické a predsa...
Preto to chce čas. Dlhší, ako pri septembrákoch. Ja by som celkom dala na pani učiteľky, nedumala by som nad tým, či sú alebo nie sú nové. Majú školy, triedna pani učiteľka už je určite diplomovaná a zjavne synčeka odhadli už v prvý deň. Poradila by som sa s nimi, ako by mu mohli pomôcť pri adaptovaní ony v škôlke (predsa si synčeka poznáš sama najlepšie) a ako by si mu mohla pomôcť ty doma (majú pedagogické a psychologické vzdelanie, zvládli to minimálne v septembri pri viacerých deťoch, vidia správanie v škôlke a určite majú tiež čo to poradiť Držím palce
Akira, uvidime ako to bude dalej, urcite mam zaujem, aby to zvladal, co najlepsie a aj sa na neho kazdy den pytam. Rozmyslala som aj nad tym prichodom do uz zabehnuteho kolektivu. Uz som si to v sebe urovnala a dala si mi do hlavy dalsieho chrobaka. Juj, Akira, takto sa dovtedy, kym sa mi maly zobudi, pozitivne nenaladim . To, ze nastupil v strede roka nie je moj vymysel. Povodne do skolky neprijali vela deti. Na zapis som isla s tym, ze je mala pravdepodobnost, ze ho tam vezmu, ale za pokus nic nedam. S ostatnymi mamickami sme nakoniec vybojovali otvorenie medzitriedky. Od septembra teda prijali 10 deti a od januara 4. Ak by som ho do skolky nedala tento skolsky rok, tak na dalsi by mi ho uz zobrat nemuseli, pretoze pri prijimani uprednostnuju predskolakov a deti zamestnanych rodicov. Skolka je momentalne plna, deti co buduci rok odidu do skoly doplnia deti z medzitriedky, lebo ta sa buduci rok pravdepodobne neotvori. Deticky sa poznaju z materskeho centra. Nase pani ucitelky, pokial mam dobre informacie, su este studentky, maju pedagogicke vzdelanie, ale v inom odbore.
oooou, ja zase toto nepoznám. U nás sa do škôlky dostať je tiež veľký problém, teda do tej našej určite. Ale nič ako medzitriedka nepoznám
Dokonca ani to, že pani učiteľky ešte študujú Teda u nás študujú všetky, ale v každej triede je "triedna pani učiteľka", ktorá už dokončila vysokú školu a jedna, ktorá ju ešte navštevuje (myslím, že vzdelanie si zvyšujú aj tie už spromované a ostatné študujú na vysokej škole) Čiže aj keď sú to moje rovesníčky, plne ich práci dôverujem, keďže sú na ňu kvalifikované.
A aj.... iste, mne je úplne jasné, že občas to inak nejde. Ja poznám najmä tie prípady, kedy rodičia dali dieťa uprostred roka do škôlky, lebo práve dovŕšilo podľa nich vhodný vek, alebo ich to proste akurát "osvietilo". Mali x možností, ale toto sa im zdalo asi najlepšie. No ako som písala, napokon sa ukázalo, že tomu tak nebolo
Zväčša do práce nenastupovali a tak po pár dňoch urobili krok vzad so slovami, že asi na to teda nebolo dieťa pripravené. Dieťa už vedelo do čoho ide, už sa mu raz podarilo sa zo škôlky vyplakať a tak doteraz patria medzi tie najmenej adaptované deti, hoci už aj do školy pôjdu. Ale tam robili rodičia jednu chybu za druhou, nuž sa to odzrkadlilo. Naopak mám skúsenosť, že správnym prístupom pani učiteľky a aj rodičov sa dieťatko dokáže adaptovať kedykoľvek kdekoľvek Ak sa mu dá dostatok času a všetko čo k tomu potrebuje.
Osobne si myslím podľa prečítaného, že na to ideš výborne a ak nepoľavíš, zvládnete to poľahky za krátku dobu
zatial nemozem voci praci mladych pani uciteliek povedat ani jedno krive slovo. Su pod dohladom pani riaditelky a jej kolegyne (maju spolocne priestory), obe ucili este mna, velmi dobre ich poznam a mam v ne plnu doveru. My sme povodne chceli, aby sa u nas na dedine, ktora je pomerne velka otvorila este jedna trieda, ale to nepreslo, tak pre velky zaujem otvorili tuto "medzitriedku" pre najmensie deticky.
náš nastupuje do škôlky od marca a nemyslím, že ide do zabehnutého kolektívu... neviem, ako v iných škôlkach, ale u nás napr. v septembri nastupili do triedy len 4 deti, ostatné postupne, každý mesiac nejaké, od januára bol nával, ale viem aj o takých, čo idú až od mája :) ...
u nás sa naplnia kapacity v septembri a počas roka sa ďalšie deti neprijímajú. Sú potom určite nejaké výnimky, trebárs my máme spolužiaka, ktorý žije sezónne v zahraničí a tak navštevuje 6 mesiacov škôlku tu a 6 tam. Prišiel v decembri, ale on je jediné dieťa ktoré pribudlo (a nielen v našej triede), takže u nás jednoznačne hovoríme o zabehnutom kolektíve.
U nás sa zapisuje v marci na nasledujúci šk. rok. čiže aj ked som chcela dať Adamka do škôlky až 1. marca, musela som ho nahlásiť už minulý marec... Vtedy majú zápis, príjmu deti a je jedno, v ktorom mesiaci nastúpia :)neskôr deti nepríjímajú - myslím nové , nezapísané. čiže nastupujp postupne, ako ktorej mamine končí materská a podobne :) my nastupujeme na jar, čakáme, kým menší brat podrastie a obaja vyzdrfavejú :) v marci nastupujú další dvaja, čiže nevadí :)
akira, ak mamicke konci materska napr. a marci, nemoze cakat do septembra. Tiez si myslim, ze je fajn, ked deti zacinaju spolu skolsky rok, ale nie vzdy sa to da.
Eva
to je samozrejmé, keď sa inak nedá, netreba o tom ani polemizovať. Ja som skôr uvažovala o rodičoch ako som rozpísala vyššie, ktorý určite mali na výber ale aj napriek tomu to urobili takto. Samozrejme pri vhodnom prístupe to zvládne každé dieťa , ale keď nemusím, načo mu to komplikovať?
Ahoj :) neboj, zvládnete to... nás to čaká o necelé dva mesiace, už teraz sa psychicky na to pripravujem 
len ma zaujalo... u vás sa dávajú detičky do škôlky "postupne"? Myslím, žen ajprv na hodinku, potom na dve a tak? Nie je lepšie ho tam odniesť a povedať, že ked sa pohrá, vyspinká a naje, tak po dieťatko prídeš? Ja nevieeeeeeem :) Vôbec ma ani nenapadlo odviesť Adama do škôlky "na chvílku".. Ale dala si mi chrobáka do hlavy
ja som to riesila, rovno na cely den. musela som, nastupovala som do prace. ale riesila by som to takto aj keby som nemusela. prislo mi to ako zbytocne natahovanie ... a keby sa mu nepacilo, tak co? to mu mam povedat, no, vies, ale zajtra tam mas vydrzat dlhsie a este sa aj naobedovat, pozajtra aj vyspinkat ...? uf, to by bolo tazko. ale treba poznat dietko, moj bol uplne v pohode a vedela som, ze si poradi bezo mna(2.5 roka). ked sa ostatne deti ako-tak upokojili po mesiaci a naucili sa ... ten moj zacal vymyslat, ze sa uz vyhral so vsetkym, ze uz nechce chodit . tak si porozmyslaj, inak adaptovat u nas detom v pohode dovolili asi tak tyzden - mohli chodit na kratsie.
Kazda skolka ma iny adaptacny proces, neviem ako je to u vas. Nam to takto navrhla pani riaditelka, ma mnohorocne skusenosti, tak myslim, ze vie co robi. Ukazalo sa, ze v nasom pripade to tak bolo naozaj lepsie. Som doma, tak sme tuto moznost vyuzili.
ja nepovažujem ani adaptačný program za rozumný. Ako píše Ariesa- ak sa tam dieťaťu nepáči, čo potom? Povedať mu, že musí byť zajtra ešte dlhšie? Akoby za trest.
U nás to ani neponúkali, všeobecne viem, že na to majú podobný názor. Pani učiteľka si v prvý deň vypýtala na nás telefónne čísla a uistila nás, že môžeme kedykoľvek zavolať ako deň prebieha a ak by bol "neriešiteľný" problém, zavolajú oni Veľmi sa mi rátal ich prístup k deťom, neustále sa mojkali, objímali, nosili na rukách, aby sa detičky necítili samy A naozaj je to tak dodnes, ráno deti začínajú tým, že sa rozlúčia s rodičmi, objímu sa s pani učiteľkou, na každé si nájde chvíľku času aby sa opýtala ako sa vyspinkali a až potom začne deň
Ono je najlepsie prisposobit sa dietatku, teda ak je taka moznost. Napr. my sme mali byt dnes uz aj s obedom, ale pani ucitelka navrhla, aby som po neho prisla pred obedom. Vcera totiz nic nepapal a ako sa bude postupovat dalej sa dohodneme podla dnesneho dna.
U nás sa postupná adaptácia osvedčila, najprv bol na hodinku, potom dve, potom obed až nakoniec spánok, trvalo to asi 2 mesiace aj s vynechaním kvôli chorobe, bola som v vtedy ešte doma a v našej škôlke bola adaptácia povolená na 3 mesiace. Myslím, že to malý oveľa lepšie znášal, ako keby som ho nechala hneď na celý deň, každá matka pozná svoje dieťa a u každého je to individuálne, ja som jednoducho cítila, že to preňho bude lepšie takto postupne, lebo bol na mňa veľmi naviazaný a myslím, že sa vyplatilo, aj keď sa mu ani teraz veľmi nechce do škôlky, ale iba ráno, poobede je zas iná pesnička, ako sa mu nechce ísť domov
.
A ešte k tomu septembru, môj nastupoval po adaptácii v júli, kedže som musela nastúpiť do práce, takže cez prázdniny, u nás škôlka funguje celé dva mesiace, ale všetky deti, lebo ich je málo, sú spolu zmiešaní v jednej triede, tiež som si to vyčítala, že mal nastúpiť od septembra, aj s p. riaditeľka mi to neskôr potvrdila, ale čo už, keď do práce som musela a nemala som ho s kým nechať.
Takže držím Vám palce, aby ste sa čo najskôr adaptovali.
Tak dnes podobne ako vcera, hadzal po detickach hracky (vcera som to pochopila, ze deti bije) a ony sa s nim nechceli hrat. Po pricinu, co ho k tomu viedlo sme sa nedopatrali, aspon pani ucitelka si nevsimla nic konkretne. Teraz lezi, tak sa ho na to skusim potom spytat. Napriek vsetkemu maly rano chce ist do skolky, teda z domu sa mu nechce, ale ked uz je tam, tak bez problemov ide. A cestou domov uz hovori, ze pojde aj zajtra, ze sa bude hrat s detickami... A zasa nic nepapal a ani nepil. Povedal mi, "mamicka ja tam len cakam, ja som to aj tete (p. ucitelke) povedal". Skusala som ho presvedcit, aby aspon ochutnal, ci varia lepsie ako mamicka alebo sa aspon napil vodicky, no nic 
.
Tak mu niečo sľúb, že ak nebude detičky biť a bude aj jesť, niečo pekné mu kúpiš (malé), aj ja som zo začiatku "uplácala". ,myslím si, že u takých detí určite len motivácia nejakou pochvalou a odmenou , pekne je to popísané v článku
http://www.dieta.sk/index.php?page=1&type=news&id=39&theme=19&method=ma…
Lusky, prestudujem, no u nas "uplacanie" velmi nefunguje. Myslim, teda dufam, ze to nerobi zo zlomyselnosti. Aj doma ked nevie spracovat nejaku emociu, chcel by niecim hodit. No ja ho mam stale na ociach, poznam ho, tak predvidam situaciu a ked uz zdviha rucicku, zasahujem. Takze som si vedoma toho, ze ma taketo tendencie. Povodne som myslela, ze deticky bije, ale on po nich hadze hracky. Vraj si postupne zvykne a nauci sa s detmi hrat, komunikovat... no mrzi ma to. Snazim sa mu vysvetlovat, ked sa hneva doma, viem si ho skrotit.
Co sa papania tyka, je velmi slaby jedak aj doma, ale vzdy spapa aspon trosku. Uvidime zajtra, ked bude v skolke aj na obed, mozno uz bude hladny a hlad ho donuti papat.
Lusky, tak uz som si to precitala. Uz skor som rozmyslala aj nad tou motivaciou nalepkami. Ze za kazdy den bez konfliktov dostane jednu magnetku na chladnicku, a ked bude mat napr. 5, pojdeme na vylet vlacikom. Toto je asi jedine, co by zabralo. Len som chcela pockat, aby som zistila, ci je to len tou zmenou alebo je v tom nieco viac. No asi nic nepokazim, ak mu to navrhnem dnes. A budeme sa snazit vymysliet viac fyzickych aktivit.
Tangy, daj mu trosku casu aj ucitelkam, aj detom. Neviem, ci je Tvoj syncek Tvoje prve dieta, asi ano. Pre Teba je centrom sveta, v skolke je sucastou pomerne velkej skupiny, kde su veduce typy deti, submisivni drobcekovia, introverti, extroverti, rovnako ako v nasom dospelom svete. Ze ublizuje detom, moze byt jeho vyzva"pod sa so mnou hrat, chcem tvoju pozornost". Ale aj "nerus moje kruhy, nechcem ta, bojim sa, som neisty" Musi si najst to svoje miesto pod slnkom a svoj okruh kamaratov. Ak su pani ucitelky na svojom mieste, pomozu mu. Deti su velmi flexibilne a formovatelne. Neprikladaj kazdemu jeho pocinu prilisny vyznam. Ak tam rad chodi, nechaj ho tam. Ak sa budu pani ucitelky stazovat, nesklop usi, ale ani sa nehnevaj, nehadaj, hladajte spolu cestu. Tri roky su dobry vek na vstup do kolektivu. Dieta uz plynne rozprava, teda vacsinou a je schopne pochopit mnohe vysvetlenia a zacina mat potrebu patrit do nejakej skupiny rovesnikov. Ver mi, ze pre Teba je to tazsie ako pre neho. Ja som dala mojej dcere v tom veku do vrecka moju malu fotku a povedala som jej, ze ked jej bude tazko, nech ma pohladaka prstekom, ze som tam s nou. Neviem, ci to pomohlo, uprimne do skolky nechodila rada, ale ona je realistka a brala to ako nevyhnutnost. Daj synovi cas na adaptaciu, zatial nerob definitivne rozhodnutia.
dakujem buba, vniesla si mi trosku pokoja do duse. Asi nad vsetkym priliz rozmyslam, vsetko rozoberam, analyzujem. Ano, drobec je moje prve dietatko a tazko nesiem, ze uz nie je len so mnou, ze namam dosah na vsetky jeho ciny. Dnes bol pre maleho MM a ked mi hovoril, co sa v skolke dialo a vlozil do toho svoj pohlad, vobec sa mi to nezdalo take strasne ako vcera. Zatial sa pani ucitelky nestazovali, len som sa vypytovala, tak mi povedali co a ako.
Nas najstarsi bude mat v lete 24 rokov a studuje od nas vzdialeny tri a pol tisic kilometrov. Bol na Vianoce doma a ja nikdy nie som schopna ani ho vyprevadit na letisko, lebo len placemKed ma objime taky obrovsky chlap, vzdy sa cudujem, kde je ten moj nezny blondacik babuliacik. Daj detom korene, ale aj kridla, povedal niekto mudry, len pre srdce mamy to nie je jednoduche. Neboj, bude to OK.
Buba to krásne to opísala, chce to len čas. Držím Vám obom palce.
dakujem dievcata. Tak dnes rano to bolo aj s placom. Pani ucitelka ho musela odo mna odtrhat. Uvidime ako sa bude tvarit, ked pojdem pre neho.
Tak uz sme doma, maly vysmiaty, spokojny, zapajal sa do hier, detickam uz zle nerobil. Len zasa vobec nepapal, ale uz aspon pil. Tak sa tesim, pomalicky a to zlepsuje.
Tak to je super, ono to pomaličky pôjde, začiatky sú vždy ťažké, uvidíš, ani sa nenazdáš a poobede ho budeš musieť ťahať domov ty, a aká budeš hrdá, ak začne recitovať básničky, zaspieva pesničky.
Dievčatá, ani neviem, či žiadam o radu, či sa chcem len vyrozprávať. Náš malý bol dnes druhý deň v škôlke. Prvý deň bol na hodinku, bez stravy. Mala som z toho dobrý pocit, vraj len nechcel nikomu nič povedať, ale neplačkal, do škôlky sa tešil. Pani učiteľka mi pri odchode povedala, že pôjde to s ním ťažšie. Táto veta ma prekvapila, veď nič nenasvedčovalo nejakému problému. Viem, že malý je svojhlavý, keď si vezme niečo do hlavy, ťaźko mu to vyvrátiť, ale ja viem ako na neho, tak s ním nemám doma problémy. Povedala som si, že pani učiteľka je mladučká, učí prvý rok, nemá ešte dosť skúseností. Dnes bol na dve hodinky s desiatou, nepapal. To viem pochopiť, bol v novom prostredí. No pani učiteľka mi povedala, že robil detičkám zle a následne na to plakal, a že jeden chlapček, čo bol v škôlke tiež druhý deň, povedal, že kvôli Peťkovi už do škôlky nechce prísť. Vravela mi to pred malým, veľmi ma to zamrzelo. Neviem ako mu mám vysvetliť, že detičkám robiť zle nesmie, my sa o tom doma bavíme, on vie že to nie je správne. Keď som mu povedala, že detičky sa s ním potom nebudú hrať, povedal mi, "keď nebudú, tak nebudú, už ma tam nedávaj, ja tam robím zle". A ráno keď som ho v šatni prezliekala mi povedal, "dnes tam budem plakať". Má 3 roky, ale rozumu a argumentov... čo myslíte, pôjde to časom?