Hranice vo vychove deti

Neviem, Svetluš, ja v obchode rešpektujem "cudzie teritórium" , že sa tam nemôžem ani ja ani deti správať tak ako chcem. Doma máme nielen sklo zacapkané ale i steny popísané.

Myslím, že teta v obchode si musí vybrať, či chce čisté plexisklo, alebo predávať.

Ale ten problém s deťmi v obchode mám úplne rovnaký. Nechodím do jedného sekáču, lebo tete vadilo, ak sa deti dotýkajú šiat. A bez detí sa ja von nedostanem, takže teta prišla o zákazníčku a ja musím do sekáča čo je trochu ďalej. Tam sú predavačky milé, s deťúchom sa porozprávajú, ja v chvate skúšam trojo nohavíc (a nesedia ani jedny) a vždy sa tam rada vraciam. Je to trochu o pochopení toho druhého - očistiť sklo sa mi nezdá veľký problém. Ale tiež rozumiem ich snahe o "obraz čistého obchodu". Príjemné predavačky ale nič nevynahradí, preto chodím radšej do "milého" obchodo ako do čistého. Ako zákazník si vyberám podľa tohto.

možno tá pani predavačka nemá deti alebo zabudla,ako sa jej deti správali,keď ona išla s nimi do obchodu...ale to jej na jej svedomí a vedomí.Ja ju ľutujem a na tvojom mieste by som jej šplechla nejakú slušnú poznámku,aby sa nad sebou zamyslela.Normálne ma to rozčúlilo...Ja som veľmi otvorená a veľa ľudí to nemá rado.

...rozobrat tak siroku temu v niekolkych vetach je na mna pritazka uloha, to si netrufam...

...z isteho uhla pohladu je vlastne cela vychova (u deti) a zivot v spolocnosti(u dospelych) len o urcovani hranic...

...pre mna to znamena, ze ak "prekracujem hranice", obmedzujem slobodu niekoho ineho, ak si "nechranim" tie svoje, obmedzuju mna...

...u deti v prvom roku sme v podstate asi ziadne nemali, ich pohoda bola pre mna velmi dolezita a robila som vsetko, co som vedela, aby som naplnila ich potreby (vratane potreby kontaktu, mala som malu makku klokanku, tak sme travili vacsiu cast dna)...
...medzi prvym a druhym rokom sa tie hranice zacali tak nejak z mojho pohladu prirodzene rysovat - nedovolila som detom ublizovat mne ani inym, nedala som im do ruk vsetko, co chceli (napr.ostre predmety, koreniny - prosto nic, co som pokladala za prilis nebezpecne)...
...okolo tretieho roku sme uz v pohode fungovali v roznych rezimoch, ine veci smeli a nesmeli doma, ine u jednej babicky,("nalestena obyvacka") ine u druhej ("dedinsky dvor,pod pozriet aj do mastale")...a bolo aj jasne, ze ak mama raz povie nie, znamena to nie aj napriek srdcervucemu placu - takze obaja si to vyskusali, kazdy len parkrat, ked neuspeli, zrejme vyradili z arzenalu...

...tak vobec u nas doma sa zakazmi velmi setrilo (to bola asi jedna z najtazsich veci pre mna, presadit si - pri byvani u svokry - ze v ramci mojej kuchyne, mojej izby, mojej kupelne moze dieta rozliat vodu,ked sa uci prelievat ju z kelimku do flase a spat, rozsypat kilo cukru, ked sa snazi dostat ho zo sacku do dozy, potrhat noviny, namacat ich do vody a polepit nimi celu linku - a presvedcit aj manzela - nadlho to bol zdroj konfliktov... )

Hranice máme každý v sebe.Ťažko budem učiť svoje deti oko za oko, zub za zub,keď som presvedčená ,že kto do Teba kameňom Ty doňho chlebom. Ale ešte platí nikdy nehovor nikdy.Tak si teraz vyber.

Ahojte,u nás v škôlke jednoho chlapca volajú malý smutný muž.Nevedeli sme prečo,až manžel bol voveľko obchode svedkom toho,prečo je to malý smutný muž.Chlapča si hopkalo s veľkým úsmevom po obchode,prišlo k mame,chytilo sa nákupného košíka a vtedy sa jeho mama naňho oborila:TO,ČO SI UROBIL?
a následne ho bez štipky hanby vyfackala pred všetkými tými ľuďmi v obchode .Všetko naokolo sa pozastavilo a hnusne zazeralo na tú matku.

Svetlanka, dobrá téma .

Určite každá rodina funguje podľa trochu iných pravidiel. Niekde je napríklad normálne, že sa sedí v obývačke s nohami na konferenčnom stolíku, s tanierom v lone a papká sa nejaká dobrotka pri sledovaní TV - v inej rodine niečo také neprichádza do úvahy.

To je vcelku jedno. Ide o to, že deti treba čím skôr začať priúčať, že u nás doma to funguje takto a takto. Ale zároveň aspoň občas povedať, že niekde to je trebárs inak. Náš spôsob nie je jediný "pravoverný." (To však nič nemení na tom, že deti musia rešpektovať domáce pravidlá.) Ak sa pred deťmi aspoň občas zmienime o iných pravidlách inde, nemáš potom až taký problém vysvetliť im, že v tom konkrétnom obchode vyznávajú tie iné pravidlá. A že tebe sa tie konkrétne pravidlá v tom obchode nepáčia a už tam nemieniš chodiť.

A, mimochodom, tiež si myslím, že tá pani obchodníčka robí chybu, keď uprednostňuje čisté plexisklo pred spokojným zákazníkom.