Krasny prispevok, dakujeme. Mna pri mojej skolkarke, trapi ine, zacali sme uz druhy rok, u uz prvy den, odchadzala zo skolky s horuckou, skoncili sme len pri nej, ale po stvordnovej pauze, dnes dosla zo skolky so soplikom. Jasne, ze nieco uz bolo v nej a stres to urychlil, ale uz mam velke obavy, ze dopadneme ako pred rokom dva tyzdne v skolke, dva tyzdne doma, alebo este horsie pomery.
ďakujem všetkým 
Mamina 
Pekne napísané.Máme v rodine tiez pani ucitelku v MŠ,takze som mala pocit,akoby to ona "rozprávala".A máme aj malú 3 rocnú škôlkárku.
Tak škôlkárom vela pekných dní v škôlke a pani ucitelkám vela zdaru a síl.
Tiež by som sa s vami podelila o svoje skúsenosti s nástupom do škôlky. Náš 4-ročný Patrik má prvý rok v škôlke už za sebou. celý rok nás sprevádzali problémy. V čase, ked tam nastupoval, mali sme doma 7 mesačné bábo, na ktoré nesmierne žiarlil. Došlo to do takého štádia, že sa odmietal obliekať, deň aj noc chodil len v tielku a krátkych nohaviciach /našťastie mal to v troch farbách, tak som to stíhala prepierať /, a nemyslite si, nepomohlo ano dohováranie, ani po zadku. Jednoducho, ked som ho chcela prezliecť, plakal, ba priam ručal tak, že aj sused sa nás pýtal, či ho týrame. Bolo to trápne, tak som sa vzdlala snahy ho prehovárať a nechala som to tak, potom to samé prešlo. Ale pri nástupe do škôlky bol na mňa strašne citovo rpipútaný, učiteľka mi hovorila, že si zvyká najhoršie zo všetkých detí. Neplakal nerobil nejaké scény, ale odmietol tam jesť. Takže mi ho tam nezobrali na celý deň, iba na 4 hodiny. A predstavte si, že takto vydržal celý školský rok. Neviem si predstaviť, čo by bolo, keby som chodila do roboty, ešte že som bola na materskej s druhým synom. Stále mi tvrdil :"už som ti povedal, že tam jesť nebudem, lebo budem z toho grcať ". To boli jeho sloá. Ked to neprechádzalo, chodila som za ním do jedálne, ked mali raňajky, a skúšali sme, či bude jesť, ked atm budem ja. Jedol, ale iba suchý chlebík, bez akejkoľvek nátierky či masla. Viac nič.Aspoň v jedálni nie. V triede že si vzal, ked mu učiteľka ponúkla nejakú drobnosť, napríklad aj jablko, čo doma dovtedy vôbec nejedol.Lenže celý školský rok nás okrem nejedenia sprevádzali aj choroby. Behom školského roka bral 7 krát antibiotiká, čo je dosť hrozné. Samozrejme, že od neho vždy ochorel aj mladší syn, takže to bolo dosť zlé. Hned na začiatku prázdnin, v júli dostal zápal pľúc. Takže lekárka sa rozhodla, že by sme ho nemali do tej škôlky dávať. Takže teraz sme doma a skúsime zase na jar.Imunitné testy má pritom v poriadku, takže berieme iba také vitamíny na posilnenie imunity, zo žraloka, a zistili mu alergiu na mlieko, takže teraz dávame kukuričné. Už naozaj neviem, ako budem s ním pokračovať ďalej, ked mi ani na jar nebude chcieť v tej škôlke jesť. Mám ho tam tvrdo nechať celý deň,a dúfať, že si jedlo vezme, že ved hlad ho prinúti? Skúste mi niektorá z vás poradiť, či nemáte podobnú skúsenosť. Nakoľko mám doma 1,5 ročného druhého syna a ťažko chorú babku s rakovinou kostí, ktorá je na posteli, veľmi by mi pomohlo, keby bol v škôlke celý deň. Myslím teda od jari, tú jeseň a zimu nejako budeme musieť zvládnuť, aj ked je to divočina. Ked chcem niekde ísť, musím " rozhodiť " deti, ale zaobstarať si dozor aj k babke. Za každú radu vopred ďakujem.
ach jaj, milá bobrík, máš to naozaj ťažké! to je jedna z tých situácií, keď tvoj synček musel zvládať dve veľké zmeny naraz. nový bratček a škôlka. veľmi často sa stretávam so situáciou, kedy sa správanie dieťaťa výrazne zmení po narodení súrodenca. ten starší proste ,ako píšeš, žiarli.s bábatkom sa neustále manipuluje, berie sa na ruky, prihovárame sa mu, kŕmime ho, obliekame... to už so škôlkárom samozrejme nerobíme a on žiarli na zvýšenú pozornosť venovanú drobčekovi.a prejavuje to po svojom. nemyslím, že to tak bude donekonečna. patrik rastie aj psychicky vyzrieva, najhoršie máš za sebou. neboj, do jari je ďaleko. dovtedy podľa mňa sociálne vyzreje, v preklade - bude pripravený sa od teba viac odpútať a začleniť do kolektívu. nepôjde to asi šibnutím čarovného prútika,lebo patrik je asi "tvrdohlavček" ale pôjde to.určite si ale pred nástupom pohovor s učiteľkou.držím palce
a ešte k tým chorobám. to je problém. aj lekár vám povie, že zdravie závisí od psychiky. ak je nástup do škôlky stres,oslabí imunitu a často sa to odzkadlí na zdraví. a ďalej kolektív. hlavička k hlavičke, hračka do pusy, potom do rúčky, potom kamarátovi... a bacilky majú raj. deti so slabšou imunitou na to doplácajú. niekedy sú však neohľaduplní aj rodičia. dávajú do škôlky nedoliečené alebo zachorené deti a buď na to doplatia ďalšou chorobou, alebo nakazia kamaráta. som tiež rodič, viem sa vžiť do sitácie, že proste nemôže byť s dieťaťaom s káždým soplíkom doma. ale nemôžu na to doplácať ostatné deti. tu je ťažko chytiť niekomu stranu. je to asi proste riziko kolektívu. ak je dieťa vidiťeľne choré, máme právo ho od rodiča neprebrať.sme čiastočne zodpovedné za bezinfekčné prostredie.mám však skúsenosť, že do 5. roku deti z týchto častých ochorení vyrastú. snáď to bude aj váš prípad
Mamina37,tvoje rady su naozaj povzbudzujuce.Rada by som vedela,aky je tvoj nazor na to,ak zacne dieta chodit do skolky v cudzine a neovlada jazyk.Hoci tam ide kazde rano rad,nechce ostat sam.Ked ho necham sameho,tak je kludny,ale akonahle zisti ze tam nie som,place.A ak ostanem v skolke aspon na chodbe,aby videl ze so tam,tak stale kumne pribieha a hovori mne co robi,ako sa hra...Co by si poradila ty?
Alebo vy,ktore mate s tym skusenosti.
unhappy,to čo popisuješ u tvjho synčeka je mne dobre známe správanie detí. v klasickej škôlke by som to považovala za bežné zvykanie. maminu by som postupne posúvala zo šatne na chodbu, z chodby k dverám a potom šup za dvere a domov
postupne, po dňoch , nech malý nemá veľkú traumu, aby sa nevyľakal a na škôlku nezanevrel ak je tam však jazyková bariéra ,je to pre neho ťažšie. napadá ma iba rada, aby si sa posúvala pomalšie a postupne obmedzovala jeho jeho pribiehania k tebe.my sme mali v škôlke dve kórejské dievčatká a zvládli sme to my aj oniuž po pár týždňoch žalovali po slovensky o 106 držím palce , to zvládnete
mamina, veľmi pekný článok, ďakujem
potešili ste ma svojimi reakciami, aj ja ďakujem
mamina,
velmi uzitocne slova
pre mna bolo vzdy dolezite aj to, aby som si ja ludsky sadla s paniami ucitelkami. Potom ta spolupraca frcala ako treba.
Moje deti mali v skolke stastie na skvele panie ucitelky (s vynimkou jedneho skolskeho roka u syna, ale napriek mojej snahe nedalo sa to zmenit).
Som paniam ucitelkam vdacna za to, co mojim detom skolka dala - a dava.
Eva
milé evka, toto sa dobre počúva 
/ číta /.zo srdca želám všetkým , aby mali zo škôlky takéto dojmy 
môj Jakubko, tiež je nováčik v škôlke a má výbornú pani učiteľku. Ďakujem jej, že pomáha Jakubkovi aj mne.
môj Jakubko, tiež je nováčik v škôlke a má výbornú pani učiteľku. Ďakujem jej, že pomáha Jakubkovi aj mne.
milé naničmamy. skončili sa prázdniny a postupne sa vo vašich príspevkoch objavuje termín škôlka. vyskytlo sa tu zopár otázok, názorov a rád mamičiek škôlkárov.
musím uznať, že stoja za prečítanie, skutočne sú super
. som učiteľka v škôlke, tak som sa rozhodla aj ja prispieť trochou do mlyna. v prvom rade, každé dieťatko je iné. každé má svoj dôvod na plač či protesty proti škôlke. tu sa treba obrniť obrovskou dávkou trpezlivosti, lásky ale zároveň neoblomnosti. dieťa je mimoriadne vnímavé . nesmiete dať najavo, že aj vás trápi, že musí ísť do škôlky. hneď to vycíti a zneistie ešte viac. alebo začne vyjednávať. treba zachovať chladnú hlavu / poplakať si môžete za bránou škôlky, aj ja som to tak robila /, dieťa si pritúliť, povedať mu že ho ľúbite,vypusovať 
ale jednoznačne, bez vyjednávania poslať do triedy. aby to bralo ako samozrejmosť, že to proste inak nejde.toto je taká moja súkromná univerzálna rada. sú samozrejme deťúrence, na ktoré neplatí nič. ani chladná hlava, ani odmeny, ani sľuby, nič. musí si to proste odplakať.
dôležitá je tiež spolupráca s učiteľoku. ak mi chce rodič niečo o dieťati povedať, som radšej ak to dieťa nepočuje. najhoršie je, ak deti počujú vety typu - čo mám robiť, keď on sem nechce chodiť , alebo - celú nedeľu mi preplakal alebo - toto vám on jesť nebude ,alebo - on doma popoludní nespával s tým bude mať problém. ja ako učiteľka to počuť potrebujem a chcem, ale u dieťaťa tieto veci utvrdzovať rozhodne nepotrebujete. a čo sa týka rozprávania o škôlke, tu často menej znamená viac. nemusíte celý víkend prerozprávať na tému škôlka. budete mu len pripomínať, že je to niečo mimoriadne a bude nad tým stále rozmýšľať, špekulovať trápiť sa... je dobré dostať dieťa do fázy, aby škôlku bralo ako úplnú samozrejmosť. nič extra výnimočné. taktiež nie je dobré ak má dieťa naraz niekoľko veľkých zmien,pomôže mu, ak jediným jeho "problémom" bude zvykanie si na škôlku. rozhodne to nespáj ajte napríklad so so zmenou bydliska, odúčaním od cumlíka, plienok a podobne. tým mu situáciu uľahčíte.
popísala by som ešte vééééľa. možno vám moje postrehy trocha pomôžu. prajem do nového školskáho roka všetkým mamičkám aj detičkám veľa krásnych chvíľ , málo slzičiek a len pozitívne skúsenosti so škôlkou, ja osobne som sa už na tých "svojich" drobcov po prázdninách už úprimne tešila
a na záver vám venujem jeden citát "moja mama je počasie a ja som semienko.bez slnka a dažďa v krásny kvet nevyrastiem. rastiem z jej tepla a lásky. vyššie a vyššie."
toto napísalo jedenásťročné dievčatko o svojej mame