Mali sme, nijako sme to neriešili a dobre sme urobili.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mali sme, nijako sme to neriešili a dobre sme urobili.
super...ďakujem
Ja som mala imaginárnych kamošov a kamošky asi do 13 tich. Samozrejme potom už som o tom nikomu nehovorila. A zdá sa , že som O.K. Alebo, nie?
ale to áno, to vôbec neriešim. Ja som sa pozastavila nad tou vymyslenou identitou.
Neriesit, vyrastie z toho:) Poznam "dieta", ktore dokonca obcas preplo az tak, ze hovorilo inym jazykom a malo tiez komplet novu rodinu a kamosov..."vyrastlo" z toho tiez...
tak som kľudná Inak, je to zábavné počúvať to, keď spustí
Aspoň vieš, že má fantáziu.
joj áno, tej máme všetky baby v dome požehnane...jediný chlap v dome je MM...ešte aj ten pes je baba, no a on (ako muž, nie pes) tvrdí, že to baby majú po mne. No po ňom asi nie, to by skôr rysovali technické nákresy, alebo niečo také
Ale ja si myslím, že je to inak. Ony možno ešte majú kontakt s tým, čo je pre nás dospelákov už preč.
No a Ty neveríš na škriatkov a anjelov a pod. ? Ja hej. My máme napríklad škriatka aj v práčke, on kradne ponožky, ale vždy len z páru jednu.
a len tie na ľavú nohu
!
A bordel u nás doma robí zásadne duch Jožo. Vyháňam ho spod postele a on sa vždy vráti.
a šak samozrejme...u nás úraduje Pandžíp a pes Čaron
hej, určite...len s tým rozdielom, že ony to vidia a ja nie
Naša mala ma imaginarnu farmu plnu imaginarnych zvieratiek...rozprava o tom ako by to bolo skutocne. Poznam aj mena jej konikov...dokonca sa aj ona sama občas premeni na konika. Občas uleti do rozpravkovej krajiny plnej jednorožcov a ona sa premiena na Elfku. Upokojuje ma ze ked sa o tom rozpravame,ci už o farme alebo krajime elfov tak mi vzdy podotkne že: "mama,ale však to len akože..." tak zostavam kludna a tiež to nejako neriesim. No a po tom ako tu čítam,že imaginarny svet je "normalka" a vyrastie sa stoho tak som sa ukludnila este viac. Dakujem Vam "nanicmamy"
mňa to normálne že fascinuje!
Ako imaginárny svet a ešte imaginárne Ja. Vaše deti majú nádherný farebný svet.
Dievčatá, na imaginárnych kamarátov sme doma zvyknutí, to mala aj staršia dcéra. Čo je ale novinka, že mladšia má aj imaginárnu identitu, alebo ako to nazvať. Proste mi chvíľami tvrdí, že je niekým iným. Má iné meno, ten istý vek, ale inú rodinu a celý iný okruh známych, ktorých mená sype z rukávu a sú teda prapodivné
Nejako si nie som istá, ako na to reagovať. Tvárim sa, že teda chápem, že v tej chvíli je niekým iným, ona si vyžaduje, aby som ju oslovovala tým druhým menom a ja na hru pristúpim, ale nie som si istá, či robím správne. Snažila som sa odsledovať, v akých situáciách sa "premieňa", ale nenašla som žiadne pravidelnosti, alebo súvislosti. Jediné, čo si všímam je, že takmer vždy je to len v rámci hry - čo ma dosť upokojuje. Inak je to dietko tak správne vzdorovité, veku primerane, žiadne iné extravagancie nemáme
. Táto nová identita je vecou cca 2 mesiacov a o týždeň bude mať drobec 3 roky. Ešte jedna informácia - tá imaginárna identita je zároveň aj imaginárnou kamarátkou, to isté meno, tie isté vlastnosti, proste to strieda, raz je to kamarátka, raz je ňou.
riešili vy? Alebo ako by ste, ak by také boli u vás.
Ako ste podobné "javy"