môj starší keď mal asi 4-5 rokov mal imaginárnu kamarátku,volala sa Angelina Jolie
a bola akože okrem kamarátky aj jeho žena.A prosím pekne spala u nás v chodbe na rohovej lavici...
V tom čase nedal syn nikomu ani pusu,lebo Angelina by to videla.
Jedla s nami,chodila s nami von...Ale chvalabohu na nič zlé ho nanaviedla.Potom ho to samo akosi prešlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte. Moja malá má 3apol roka a imaginárneho kamaráta. Volá sa Zigy podľa rozprávky Lazytown, ale ináč s nimi nemá nič spoločné. Hrá sa s ním, rozpráva sa s ním - občas si pripadám ako piate kolo u voza, že jej idem odpovedať na nejakú otázku a malá ma zahriakne, že sa pýtala Zigiho
. Abo ked ju čaká niečo nepríjemné (vyšetrenie...), tak ho najprv musí absolvovať Zigi. Táto situácia by mi nevadila, je sama, nemá sa s kým hrať, tak si pomohla fantáziou, tej má na rozdávanie...
Napríklad včera som varila obed a musela som si odskočiť a ked som prišla, tak na sporáku bol položený plastový hračkársky hrniec zo zeleninou (chvalabohu, že máme elektrický sporák, nie plynový) a odpoved bola, že "Zigi ju poprosil, aby mu uvarila polievku
pritom veľmi dobre vie, že k sporáku nemá chodiť a aj vie, čo je to popáliť sa, lebo máme kamaráta, ktorý má škaredo popálenú ruku. Proste ona je z obliga, lebo ved to vymyslel/urobil Zigy, tak čo sa mama rozčuľuješ 
Čo ma ale hnevá/nepáči sa mi je, že občas sa Zigi mení na "zlé dvojča" - všetko čo malá vyvedie urobil Zigy, abo jej aspoň povedal, že to má urobiť
Majú /mali aj vaše deťúrence imaginárnych kamarátov? Ako ste reagovali, ked ich "navádzali" na nedovolené veci?