Je to vzdor alebo nieco vaznejsie?

Ahoj zvonkohra,si ako ja,moj maly je taky nervavy tiez akurat ma len 20 mesiacikov a skusa to na nas stale ked si chce nieco vydobit. Ak sa mu nieco nepaci,zacne nas capat,vrieska... V poslednej dobe som zacala viacej tapat po informaciach okolo vychovy - nevedela som si rady a tak som chcela vediet kde mozno i ja vo vychove robim chybu,predsa je to moje prve dieta. Natrafila som na par informacii ohladom toho (aspon u nas to tak plati) ze si dieta pyta viacej moju pozornost a ja robim moju chybu v tom,ze vlastne ked zaplace bezim za nim a uz sa mu venujem tak ho vlastne odmenujem za plac. Zaciname preto toto odstranovat,venovat sa mu ked neplace viacej (niezeby som sa mu nedajboze vobec nevenovala ale nechavam ss ho hrat a ja si pritom umyvam riady a pod.). Podla mna je to tak aj u vas,ked bola chorlava,viacej si sa jej venovala a preto si tu zvysenu pozornost vyzaduje aj teraz... to je len moj nazor,prepac ak pysem rozpacito len tu beha okolo mna drobec a nemozem sa moc sustredit drzim vam palce

Je to proste tak naše ratolesti sa nám snažia prerásť cez hlavu hneď ako si začínajú uvedomovať samé seba a skutočne to je v období okolo dvoch rokov. Odborníci tomuto veku hovoria obdobie vzdoru. My mame tri deti 6r,4r, a 1r. Môžem Vám ale povedať otvorene že každé je exemplár . Ťažko sa dá poradiť konkrétny a stopercentný návod ako vychovať poslušne dieťa, ale z môjho pohľadu sú dosť podstatne hranice ktoré si musíme určiť a za ktoré sa budeme snažiť neustupovať. Naši rodičia preferovali viac fyzično v súčastnosti hájime práva detí a snažíme sa s nimi o všetkom diskutovať. Deti však zbytočné reči nezaujímajú chcú všetko hneď a teraz. Samozrejme toto všetko platí u detí ktoré začínajú chápať svoju identitu a nie u dojčiat. Nenecháme predsa dieťa plakať 2 hodiny len preto aby sa odnaučilo. Okolo druhého roka však aspoň podľa mojich skúseností začína nastupovať práve obdobie vlastného ja a je správny čas začať.

Ako to robíme my:

V prvom rade sa snažíme aby deťom bolo jasné čo je odmena a čo je trest.

Odmeny fungujú vo forme východ ktoré dostávajú (rozprávky, sladkosti, pozornosť, hračky, ihriská atď. je to individuálne u každého dieťaťa) proste si treba nájsť tu správnu odmenu alebo niekoľko odmien čo na dieťa funguje. (staršiemu keď zatrhnem rozprávku funguje ako hodinky mladšiemu je to jedno, na mladšieho funguje papierové vrece na hračky ktoré si nechce upratovať s hrozbou že ich dostanú deti ktoré sa o ne budú lepšie strať). Najmenšiu máme umrnčanú ako čert proste vyžaduje našu pozornosť a má len rok, ale všímam si u nej že pokiaľ jej poviem že ma bolia uši z jej plaču a otočím sa jej chrbtom že odchádzam tak stým prestane. Pokiaľ mi začnú chlapci trucovať tak ich pošlem do izby nech sú osamote s poznámkou, že sa mi nepáči ich umrnčaná tvárička a keď sa upokoja môžu sa vrátiť. Deti sú spravidla hlučné takže používam metódu (nie buďte ticho- to je úplne zbytočné) ale tvárim sa že im nerozumiem alebo nepočujem keď tak strašne kričia ak sa mi snažia niečo povedať. Oni 95% znížia intenzitu hlasu. A v našej domácnosti funguje vynikajúco na poslušnosť veta "keď ma nebudeš počúvať ty aj ja budem hluchý" a v tom okamžiku ohluchnem. Deti spravidla od rodiča chcú niečo každú minútu takže dlho to netrvá. . Mladší sa rád oblieka do svojich obľúbených vecí či sú to papuče, plátenky, tričko s dinosaurom alebo iným motívom disney. Proste aj detské oblečenie môže fungovať ako správny motivačný prvok ak sa im to správne podá (nechceš predsa aby v tomto krásnom tričku behalo takého uplakané dievčatko). Takže takto nieako sa snažíme určovať hranice my, základom však je začať stým včas v puberte je to už hodne zložité, ale tak ďaleko naše skúsenosti nesiahaju. Samozrejme aj naše deti vymýšľajú kadečo, ale z môjho pohľadu je dôležité aby vedeli, že keď spravia niečo zlé tak nasleduje forma trestu a v tomto smere môžem povedať že si to uvedomujú. Sú proste skvelé aj zo svojimi neduhmi.