Mládež naša každodenná

čítala som ten rozhovor už ráno a ostala som z toho taká nejaká rozčarovaná. Tiež mám doma také dieťa a teda, zaujať ho čímkoľvek je fakt problém. Školu riešime furt. Nerobí mu problém, ale nebaví ho. Dokonca mi položil otázku, či mňa škola bavila. No veviem, my sme proste také veci neriešili, do školy sa chodí a hotovo.

Dnes, v dobe, keď majú všetko na 3 kliky na internete to majú aj učitelia ťažké. Ale vlastne na druhú stranu, vždy to bolo ťažké. Kedysi zase nemali žiadne pomôcky, možnosti.

Bola som prednedávnom na jednej marketingovej konferencii. Okrem iného pomenovali túto mládež, ako generácia Z. Y bola generácia z prelomu storočí. Táto dnešná generácia už rastie a žije sociálnymi sieťami. Dnes, keď ju nazaujmete do 3 sekúnd, tak už vás ignorujú. V čomkoľvek.

V poslednej dobe som sa rozprávala s viacerými učiteľkami, naprieč slovenskom a naprieč druhmi škôl. Sú školy, keď už je priam sviatk, ke´d majú v triede vyznamenaného žiaka. Spoľahnúť sa, že niekto učiteľke pomôže? To ani omylom. A na čo jednotky? A vlastne načo vedomosti?

Na druhej strane - je veľa mladých, ktorý už prešli cez toto. A akoby sa vracajú. Nikdy toľko ľudí nebehalo. Nikdy sa toľko ľudí nevyznalo v rôznych aspektoch výživy. Sú už aj takí, čo odmietajú internet....

Asi sa to musí nejak otočiť. Ako to koleso dejín.

Veľmi "ťažká" téme, záleží z akého uhlu pohľadu sa na to pozrieme. Majú to ľahšie? Ťažšie... Majú neomedzený prístup k informáciám zo všetkých strán, ale nemajú skúsenosť, aby ich vždy vedeli správne vyhodnitiť. A priznajme si, toto je niekedy problém, aj nás starších.... Jeden príklad spolupráce školy a rodiny: vždy na rodičovskom sa riešilo, že deti sú stále na mobile a na nete cez školskú wi-fi. Pri všetkej úcte, keď som sa spýtala, že kto tu wi-fi  zaviedol a kto žiakom poskytol heslo, tak sa predstavitelia na mňa oborili so slovami, že som zastaralá, to citujem. No tak sakra, sa potom nesťažuj, že je decko na nete a nedáva pozor! A ja mu mám dohovárať??? Doma na PC mi ísť nesmeli, kým neboli úlohy a iné povinnosti splnené. Kedysi platilo, že vyučovanie je výchovno-vzdelávací proces, dnes by som povedala, že len vzdelávací. Teda opäť zo skúseností a zaujímavých ZRPŠ, ked nám rodičom hučali do hláv, že oni vzdelávajú, my vychovávame. Ach, veď to predsa nie je možné takto rozdeliť.... Dieťa vyrastá v kolektíve a preberá vzory nielen z rodiny. Tak ako sa ja ako rodič nevhováram na školu, nemôže škola postaviť všetky tvrdenia na rodine, to je z môjho pohľadu nezmysel.