Moj sedemrocny syn, Deťúrence, Diskusie

Joja, moc si toho nepopísala a tak ťažko povedať, kde je pes zakopaný.

Problémy pri výchove detí sa tu preberajú dosť často - čo som si spomenula z poslednej doby, máš nižšie. Skús si to prečítať, prípadne popozerať aj "Deti na predaj" a "Ja mama" (na zelenej lište vľavo). Ak ti to nepomôže a budeš potrebovať poradiť aj potom - doplň ešte nejaké informácie, dobre? :-)

http://www.nanicmama.sk/ja-mama/ja-mama
http://www.nanicmama.sk/deturence/hranice-vo-vychove-deti
http://www.nanicmama.sk/deti-na-predaj/ovladanie-hnevu
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/dieta-v-znameni-barana-maly-tyran

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ahoj georgina,dakujem ze si zareagovala .vcera ked som to pisala tak som nemala najlepsiu naladu ,tak sa mi to nechcelo velmi rozoberat. mozno mam problem priznat si ze mam problem s vychovou mojho syna .ked citam tu prispevky tak vidim ,ze nie som sama a tesim sa ze je tu niekto podobny ,kto mi moze poradit . velmi lubkam mojho synatora je velmi inteligentny a cim je starsi tym to viac viuziva , no naiviac ma boli ked zacne byt ku mne drzy ,a krici .proste ked pride ku neakemu problemu ,je mu tazko pocuvnut ,radsej krici je ako v neakom zachvate .potom ked sa ukludni tak sa ospravedlni aj povie ze uz bude pocuvat ,je ako baranok ,pokial nedojde k nejakemu dalsiemu problemu
chcela by som to neako riesit ale neviem ako

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jojka, vychovávať deti vôbec nie je jednoduché - tak si nevyčítaj, že sa ti v niečom nedarí. Vieš, koľko nás tu takých je ;-)?

Ten blog o ovládaní hnevu si čítala? A aj v blogu ...malý tyran... sa o tom píše.

A druhý krát si zdôraznila, že tvoj synček je veľmi inteligentný. Prečo si to myslíš? Máš to nejako potvrdené, napr. od detskej psychologičky?
Pýtam sa preto, že ak má tvoj syn naozaj mimoriadne vysoké IQ, potrebuje špeciálne výchovné metódy. Ak si len myslíš, že sa jedná o takýto prípad, ale u detskej psychologičky si ešte so synom nebola, tak by si takú návštevu mala čím skôr dohodnúť.

Držím palce :-).

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Joja a v skole alebo vonku medzi detmi je aky.Aj tam mava take zachvaty hnevu?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj Georgina prave som docitala starsie stranky ,co si pisala vysie , pacili sa mi tam tvoje nazory na vychovu . Ja ked sa mali narodil som si to dajak neuvedomovala mala som dvdsatjeden ,ze mam byt prisnejsia ,zo zaciatku to bolo super vela sme sa spolu hrali proste som sa mu venovala mozno az prilis .Potom prislo obdobie vzdoru a ja som dost casto usupila ,ked ma velmi vytocil tak aj som pokricala ,dala na zadok ,ale to uz s poriadnymi nervami . nemozem povedat ze stale s nim nieco musim riesit ,ale ked je nieco co sa mu nepaci tak to nevie riesit pokojne .Tiez som si povedala ze uz ho nebudem byt ,ani kricat ,ale mu to vysvetlim .A teraz ked mame zas tazku chvylku ,tak ho nebijem ,skusala som to s tym tichym ,miestom ,tak som mu povedala ze bude u nas v spalni na posteli sediet kym sa neukludni .zatial len raz ale velmi protestoval ,bojoval so mnou, porozhadzoval celu postel ,potom za mnou prisiel ,ze ho mam zbyt . On to uz potrebuje aby sa mohol ukludnit .NO je to hrozne .Stale ked mal taky zachvat aj pred tym tak som myslela ze z toho vyrastie ,ale ono to z vekom si vic dovoluje.U psychologa sme neboli ,o tom ze nadpriemerne inteligentny nehovorim, ale je dost sikovny aj v skole , na pocitaci vie lepsie narabat ako ja.Ja viem ze po burke vide slnko ,ale rada by som tym burkam predchadzala .Drzim palce vsetkym mamkam a ich deturencom pri prekonavani burok.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jojka, to máš zložité - ak si dlhé roky uplatňovala nejaké zásady, ktoré sa teraz ukazujú ako nefukčné, nemôžeš zo dňa na deň očakávať pozitívnu zmenu, keď začneš s novými zásadami.

Metóda tichého miesta nezaberie ihneď, po jednom posedení. Bude to chvíľu trvať - záleží na povahe dieťaťa a na častosti záchvatov zlosti. Je pochopiteľné a normálne, že dieťa najprv vzdoruje - preto rozhádzal postele. Ale ak vytrváš a budeš dôsledná, výsledky sa dostavia.

S bitkou radšej nadobro prestaň, to nie je riešenie. Tým len učíš svoje dieťa, aby problémy riešilo násilím.

Nepíšeš nič o otcovi tvojho syna. Žije s vami? Aký majú vzťah? Mužský vzor je pre chlapca totiž veľmi dôležitý.

Možno by ti pomohlo, keby si prečítala nejaké knižky o výchove. Na Martinuse toho majú na kilá, ale lepšie bude, keď si zájdeš do kníhkupectva, trošku si nejaké prelistuješ a vyberieš si tak.
http://www.martinus.sk/knihy/rodicovstvo-rodina/

A keď už si ani potom nebudeš vedieť rady, zober syna k tej detskej psychologičke. Vidíš sama, že vekom sa synove problémy skôr zhoršujú, ako zlepšujú. Začni konať, si mama, a si dobrá mama - svoje dieťa ľúbiš. A teraz môžeš byť ešte lepšia mama - keď synovi pomôžeš, aby sa naučil správať ako rozumný malý muž :-).

Držím palce (hug).

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj. Ja mám doma 8-ročneho neprispôsobivého "teroristu", s ktorým každú chvíľu vyjednávam. Bola som na jar u šk.psychlóga, lebo už som mala z neho žalúdočnú neurózu. Ten ho otestoval s výsledkom IQ nadpriemer, ale ťažký introvert, ktorý je ešte príliš malý, aby sa ovládal, keď niečo nedokáže spracovať. Poradil mi čo a ako, trochu sa to zlepšilo. Hlavne som prestala s ním sústavne bojovať, lebo som pochopila, že on to nerobí preto, lebo by ma chcel vytočiť, ale jednoducho niečo ventiluje, no a ja som jeho najbližšia osoba, ktorej dôveruje, tak som ako taký hromozvod. Je to ďalej na mne, aby som si s tým poradila, veď som staršia a múdrejšia. A keď má kľudnú chvíľu, veľa sa rozprávame a vysvetľujeme si. Skús toho psychoša. Držím palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ahojte maminy,dakujem za nazory .Ja viem ze treba byt trpezlivy a nepovolit ale ked ma uz niekedy vytoci je tazko ovladat sa .Ocka mame a zda sa mi ze ma vela z jeho povahy ,urcite mu je velky vzorom ,davidka bavia rovnake veci ako manzela.Od mala sa s nim motal po dvore ,spolu opravovali auta atd.to sme este byvali u svokry .To co tu pise vela zien o byvani ci uz u svokry alebo aj u rodicov je pravda .JE to tazke ,nerada som riesila veci s Davidkom pred nimi aj oni sa sem tam pred nim vyjadrili napr.ze zeny nic nevedia ,oni z toho mali srandu ,a mali to bral. Teraz zijeme v Anglicku .sme tu uz rok ,sme stastny ze sme sami,ze Davidko sa uci jazyk ,uz mu to ide super.Zas na druhej strane je nam aj trocha luto ze tu vyrasta sam bez rodiny ,bratrancov ,sesternic .Viem ze nemozme mat vsetko naraz.Mozno este rok dva ostaneme a potom balime kufre.Aj by sme chceli babo aj Davidko ,ale potrebujem aj pracu tak,dalsia dilema.Aj preto mi je tazko zohnat neaku knihu o vychove ,kedze nie sme doma. O psychologicke tu som nerozmyslala,je to tu ine ako u nas ,chodime sice k zubarovy aj take daco ako u nas urologicka ,lebo sa sem tam popisa ,mozno by sme to zvladli aj u psychologa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Anina co konkretne Ti poradil psycholog ?dakujem a aj ja tebe drzim palce .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No, vzhľadom na to, že malý je silne introvertný, ťažko znáša situácie, keď sa musí prispôsobiť nejakým pravidlám alebo zmenám. Napr. v škole fungoval ako-tak (myslím sebaovládanie, známky sú OK), potom doma ventiloval napätie, ktoré v ňom spôsobuje pobyt v kolektíve bujarých rovesníkov. Psychológ mi radil, aby sme sa aspoň doma nesnažili vtesnať ho do zaužívaných mantinelov, ale nechať ho, nech si žije v tom svojom svete a poskytnúť mu priestor na relax. Doma má dobré podmienky na sebarealizáciu, dve hodiny sa rýpe v záhrade, alebo sa motá okolo domácich zverov, vtedy je úplne v pohode. Alebo stále niečo strihá, lepí... Ešte mi radil, že keď má také neurotické obdobie, treba ho nechať nech sa vybúri a vykričí a až keď nával hnevu opadne, dá sa niečo riešiť. No a keď má robiť niečo, čo sa mu nechce (OBROVSKÝ problém), treba s ním uzavrieť obchod, dohodu "niečo za niečo". Ale aj tak sa často hádame, bojujeme o hranice. Syn je rovnocenným partnerom pri hádke, argumentuje odušu. Najlepší je vtedy, ak ho beriem ako parťáka, nie ako mne podriadenú osobu. Lenže to vyžaduje aj z jeho strany "seriózny" prístup. Ja som povaha neústupčivá a vadím sa s ním kvôli "princípom". Keď sa ma snaží obabrať, tak pritvrdzujem.
Tak ma napadlo, veď móda školských psychológov k nám prišla zo západu, takže na škole by tam mali nejakého mať. Aj keď neviem, či je v jeho kompetencii riešiť domáce problémy. My sme riešili, lebo aj v škole občas "zmätkoval", chytal paniku kvôli hlúpostiam.
Keď ma ešte niečo napadne, pripíšem.
Maj sa!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dobre ranko.Aj ja mam takehoto syna(teraz ma 14 rokov) chodili sme k psychologicke od 6 rokov a mal rozne diagnozy a az teraz sme nasli dobru psychologicku ktora mu potvrdila Aspergerov syndrom:-O

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Áááááno, spomínam si, čítala som to pred nedávnom. Na môjho mi psychoš povedal, že ešte kúsok a už by to hraničilo s autizmom. U iného som nebola, lebo po návšteve tohto sa situácia upokojila (hlavne ja som sa upokojila, lebo už chápem, prečo robí to, čo robí), takže teraz je to celkom znesitelné doma. Aj mladších synov upozorním, že Lacko je unavený zo školy, nech sa idú hrať von. Tí sú úplne v pohode. Konflikty nastanú, keď sa snaží nadiktovať ostatným svoje pravidlá, keďže nerešpektuje iné. No a prázdniny boli super, lebo som ho nechala tak "navoľno". Inak my máme v rodine viac takých týpkov, napr. môj muž, jeho brat a ich otec (...veď to je takmer celá rodina :-D ). Akurát, že oni už sú zrelí chlapi, stabilizovaní. Malého dokáže všetko rozhodiť. Verím, že časom sa to spraví. Vraj tá introvertnosť mu zostane nafurt, ale keď popracujeme, nebude taký neurotický. Už teraz sa teším na krajšie zajtrajšky(sun) .
Ozaj, u nás dosť pomáha obrátiť situáciu na srandu, ale nie vždy sa darí. Niekedy sa to naopak celkom zvrhne :-( .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

aj ja som to skusala parkrat obratit na srandu ale malinke percento sa to darilo vacsinou sa nehneval a povedal ze si robime srandu.Aj ja mam muza takeho som aj povedala ze to ma asi ponom.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Môj muž našťastie nie je nervák, ale je to taký osamelý bežec na dlhé trate, sám spokojný vo svojom svete. Tak dúfam, že aj malý časom nájde pevnú pôdu pod nohami a nebude zo všetkého v strese. Celá vec sa posúva do iných rozmerov, keď začneme filozofovať nad tým, že ako naša spoločnosť tlačí jednotlivca niekam, kde sa mu nepáči. Väčšina stáda sa prispôsobí, tí ktorí sú neni ochotní sa prispôsobiť, vyzerajú ako čudáci.