Môj syn nechce chodiť do škôlky

Prvý rok? Či je to problém po prázdninách?

Kľuuuuuuud - daj mu 2 týždne.
Však 3,5 roka bol len s tebou.
Má okolo cudzích ľudí. Tak sa mu to nepáči, nechce sa mu...
A spýtaj sa učiteliek ako sa po tvojom odchode správa.

Neboj, bude dobre. Úsmev a pevné nervy.

U nás trochu pomohlo, ked s ním išiel ráno chlap -MM, starký - bolo jedno ktorý , len chlap. A poobede slúbené niečo za odmenu. Aspon v tých ťažkých začiatkoch.
Zo školky som odchádzala s pocitom absolútne krkavčej matky a väčšinou po zavretí dverí som ticho stála v prezliekarni pri skrinkách a počúvala, či bude plač. Do 5 min utíchol a hral sa. Myslím, že veľa mamičiek má podobnú skusenosť. Presne ako píše mamamata -kľuuuud,daj mu čas. Akorát nepovol, že ked nechceš, tak teda do školky nejdeme.

Súhlasím s tedy Ked povolíš, bude to ešte horšie. Aspoň u nás to tak bolo. Prvý týždeň sem-tam slzička, ale inak OK. Potom už klud. Dajako po Vianociach sa mu škôlka zunovala a začalo vyjednávanie. Zo začiatku sme nepovolili a tak šiel bez problémov. Žiaľ, ja som potom jeho prosíkaniu (aj chorôbky sa dajaké pritrafili) podľahla a nechala drobca so mnou doma. No a začal cirkus. Potom sme už chodili až do konca júna do škôlky s vreskom a bola som rada ked sme ho tam stihli dovliecť do pol deviatej. Vieš si predstaviť aké boli učiteľky nadšené ked som im ho tlačila do triedy a on sa vzpieral rukami nohami o dvere Síce potom, ked mi zakýval cez okno a poslali sme si pusinky bolo v pohode, ale ranný cirkus si nevedel odpustiť

U nás to bolo s Tominom podobne.Do škôlky išiel ako predškolák (dovtedy bol so mnou a Máriom doma).Trvalo to tuším tri týždne,aj mi to bolo ľúto aj som sa hanbila,pravidelne sme išli s revom,držal sa zárubne,ešteže boli učiteľky v pohode .Potom chodil všade (aj na wc ) za svojou obľúbenou pani uč.No a postupne si zvykol,mali super prístup,veľa aktivít a nakoniec zo škôlky nechcel chodiť domov. .Azet,malý si časom zvykne,všetko je to nové,nájde si kamošov a bude dobre.

Mojmu drobcovi bolo luto, ked nedodrzal co slubil. Tak si vecer neslubujeme, ze nebude plac, alebo cokolvek ine co je u nas v kurze. Nech ten stres trosku opadne. A dobre su drobne ritualy. A ked som prisla ponho, nepytala som sa, ako sa ma (to by bolo same-zle, nie dobre...) ale porozpravala som mu, ako som sa mala v praci, co este mam v plane a az potom ked som ho naladila, sme sa bavili o jeho dni. Uz bolo dobre, hral sa, spieval, kadeco sa naucil.

Môj synátor nosil so sebou malu fotku vo vrecku, kde sme boli odfotení spolu , aby mu nebolo tak smutno

zazivam nieco podobne teraz mladsi nastupil do skolky ma 2r 10 mesiacov, prvy den ako tak sa dalo aj poplakal troska druhy den uz po ceste domov mi povedal, ze tam nechce uz chodit, v noci krical zo sna ze nie do skolky a rano tak plakal ked som ho davala do triedy ze ho ucitelka musela odo mna odtrhnut .... vraj potom este dost dlho plakal na lehatku ked som odisla ... ale desiatu uz vraj zjedol bez placu aj na dvore sa hral .... ked som na obed prisla tak neplakal a hned sa mi hodil do narucia ze ideme domov... musim sa obrnit trpezlivostou aby som to zvladala kym si nezvykne, ale mala som hrozny pocit ked som odchadzala rano zo skolky a on tam tak plakal :(

drzim ti palce a aj sebe :D

Môjmu stačilo sľúbiť nejakú drobnosť , keď po neho prídem - aby sa mal na čo tešiť. Raz lízatko, raz maličkú hračku / čokoľvek lacné blbinky / on sa vždy tešil a rozprával , že čo robili a že poslúchal pani učiteľku , že si akože ten maličký úplatok zaslúžil Bol podarený , niekedy sa mu ani domov nechcelo , že až pôjde aj jeho kamarát
Každé dieťatko je iné, ale uvidíš, zvykne si a bude v pohode.
Len sa snaž neukázať , že si z toho rozhodená i ty, detičky majú veľmi citlivé radary .

spýtaj sa p. učiteliek ako reaguje keď odídeš či sa začne hrať, či je celý deň mimo kolektívu alebo ako sa správa po príchode do mš a podľa toho by som riešila ďalej. Môj syn je šikovný, samostatný ale prešli sme si týmto istým pridala sa nervozita, bolenie bruška, zvracanie....riešili sme to psychologičkou a pomohlo to stačila jedna návšteva pár rád, čas a trpezlivosť. Napíš viac ako to ráno prebieha. U nás mal syn problém sa odlúčiť odo mňa. Veľa sa dá vypozorovať aj s toho ako sa dieťa správa po odchode rodiča a ako reaguje v mš. Držím palce.

No tak neviem, väčšina píšete že si deti privyknú no ten náš drobec je asi tá výnimka čo potvrdzuje pravidlo . Chodil už minulý rok a celý čas sme bojovali, aj keď niekedy bolo lepšie niekedy horšie. Ale v júni k nám pribudol ďalší drobec tak som s nimi bola s obomi doma, lebo u nás v škôlke cez prázdniny môžu chodiť do škôlky len deti pracujúcich rodičov a tak má o dôvod viac sa jedovať. Vraj ho nemám rada lebo ho strkám do škôlky a s Miškom sa budem doma maznať. A nepomáha nič. A nepomáhalo ani kým sme druhého syna nemali takže s tým to nesúvisí, len má ďalšiu páku na vydieranie. Ale už som sa obrnila, lebo viem že trucuje len chvíľku a keď preňho prídem poobede tak sa mu puska nezastaví kým mi všetko nepovie. Ale prvý deň v tomto školskom roku mi riadne ososlil, celou cestou ma štípal,búchal kam trafil, dva razy ma aj kopol, vydieral ma, jedoval sa, reval tak že sa po nás všetci otáčali. Mala som sto chutí zrúbať ho ako žito ale vydržala som postískala ho uistila že ho veľmi ľúbim a poobede prídem. A šupla som ho do triedy a odušu utekala kade ľahšie aby si to učiteľka náhodou nerozmyslela a nevrátila mi ho späť za to ako vyvádzal

Tak to ti nezávidím.Dcéra škôlku milovala a nechcela ani domov.No so synom sme bojovali ešte aj v predškolskej.Vrieskal,kopal.Pol sídliska vedelo,že ideme my.Bála som sa školy.Tam však problém nebol.Tam sa totiž nespí.A ked zistil,že pár detí ide pred spaním domov,v škôlke mali další cirkus.On musel zostať dokonca.Nemal by s kým zostať doma.

Vraj ked rodicia podonasaju vsetky deti,vtedy sa ten plac "uzavrie",deti to nejak zomkne.
Zvlastne,dcera ma dva roky tri mesiace,je tam len na styri hodiny,ranne vstavanie a cesta do skolky zatial ok.Zatial.V triede sa rozplace najskor preto,ze placu ine.Trosku mam vyhodu oproti inym maminam,RD mi konci az v maji,neponahlam sa,nie som nervozna.Videla som,ako maminy bez rozlucky odovzdaju deti a uz sa za nimi neobratia.A takto je to asi najlepsie.MM tam radsej ani nejde,lebo zrejme by dceru vzal naspat domov.
Mila ucitelka sama privolila,aby si doniesla z domu svojho oblubeneho macika,lebo si vsimla reakciu malej,ked som s nim po nu dosla.Je to jej zalobnicek,butlavka,barlicka.Ked uz kdesi v kute place,aspon si stiska svojho plysoveha milacika......

jééj to som rada, že v tom nie sme samy . My so škôlkou bojujeme už druhý rok. Ja mám doma tiež synčeka, ktorý strašne nerád chodí do škôlky. Už sme v škôlke 2 rok a stále to isté. Plač, plač a plač. Večer zaspáva s tým, že už nikdy nepôjde do škôlky a ráno vstáva s tým, že on do škôlky nechce ísť. Snaží sa mu vysvetliť, že tam jednoducho musí chodiť aj ho motivovať ale to všetko vydrží po dvere triedy. Našťastie doma ani cestou do škôlky cirkus nerobí ale zato v škôlke už o nás vie každý. Zavesí sa mužovi okolo nohy alebo krku a drží sa ako kliešť a reve a reve. Má to chudáčik ešte o to ťažšie (rovnako ako písala kacenka), že máme doma ešte 4 mesačného synčeka a jemu sa to jednoducho zdá nefér, že on musí chodiť do škôlky a braček nie. Takže plačeme už 1 rok a 2 týždne. Ja som sa pýtala učiteľky, aký je počas celého dňa, tak vravela presne ako je to asi vo väčšine prípadoch. Jednoducho keď rodičia odídu, dieťatko sa ukľudní a nie je s ním žiadny problém. Možne je to jeho ranný rituál, tak ako si mi dáme kávu alebo rannú cigaretku.
Minulý rok som to na konci poriešila tak , že sme spolu vyrobili papierový meter očíslovaný 1,2,3, atď. každý deň odstrihol jedno číslo tak bol o niečo spokojnejší. Ráno sa zobudil, zobral nožnice a hlásil "maminka už som odstrihol 10 už len 9 krát, už len 8 atď. Každému koho stretol hovoril koľko krát ešte musí ísť do škôlky.
Takže AZET držím palčoky a pevné nervy, krikom nič neporiešime,len je to ešte horšie a dieťa bude ešte viac plakať. Neboj sa nie si sama čo má takýto problém.Ono záleží aj od povahy dieťatka. Niektoré detičky sú samostatnejšie a nemajú problém ostať v škôlke bez mamimky, no a môj synček je taký maznoš a preto sa mu jednoducho od maminky ťažko odchádza ale myslím, že po rokoch sa na tom všetkom budeme len smiať.

pravdaže som uvažovala aj nad tým, že by ostal ešte doma, lenže ma odrádza to, že je stále vychovávaný len medzi dospelými a toho sa trocha bojím. Jeho druhý súrodenec má len 4 mesiace. V dome v ktorom bývame nie je žiadne dieťatko v jeho veku a v rodine tiež nemáme takého malé deti. Takže by som nebola veľmi rada, keby vyrastal bez detského kolektívu.Už teraz na ňom badať dospelácku slovnú zásobu a tie myšlienkové pochody....Už som rozmýšľala aj nad súkromnou škôlkou ale to je v momentálnej situácii, keď som na materskej nereálne. O týždeň v pondelok máme rodičko v škôlke, tak sa budem učiteľky pýtať podrobnejšie ako je na tom počas celého dňa a uvidím čo ďalej vymyslím a ako sa s manželom rozhodneme. Nechcela by som aby, bola škôlka pre neho nejakým strašiakom a nebodaj mal s nej nejaké "traumy", ale zase nemôže stále sedieť doma pod ochranným krídlom mami.
PS: Ja keď si spomeniem na moje detstvo ja som nerada chodila nie len do škôlky ale ani do školy . Jednoducho som sa vo veľkom kolektíve necítila dobre, takže mu nemôžem nič vyčítať veď sa celý "pomamil".

Ako by som s vami menila... Nám lekárka kázala ešte pol roka zo škôlkou počkať, tak som ho bola v pondelok odhlásiť, lenže on vbehol medzi deti, zasadol a hral sa, posielal ma domov a neviem čo ešte tak som ho po hodine hrania niesla na rukách s plačom domov

mnnaaauuu - no nevravím, že každé dieťa je iné. Ono žiadny extrém nie je dobrý ale čo už s nimi aj tak ich milujeme

mnnaaauuu. co je na tom na zavidenie,ked sa ta dieta drzi place,vracia,doma cely den hovori ako nechce ist do skolky a aj tak ho tam jak krkavcia matka bez srdca musis dat,ked sa ta drzi okolo krku ale tebe ho aj napriek tomu odtrhnu a povedia pekne krasne nase zlate tu musis byt.alebo ked nemas ani pravo ako matka aby si videla co s tvojim dietatom tam budu robit