Nasilie medzi detmi v skole... co s tym?!

Mira - Mária,
verim, ze sa v tebe prebudila matka levica a branis svoje dieta. Citila by som to podobne.
Co vsak s tym?
Decka si v skole akurat zvykaju, hladaju si svoje miesto v kolektive, kazdy po svojom. Ako pises, chlapec je zjavne zvyknuty, ze ma s takymto spravanim uspech. Mozno si tym ziskava pozornost, mozno takto maskuje svoj strach z noveho prostredia... moznosti je viac.
Ale urcite jeho spravanie nie je v poriadku.
Dobre si urobila, ze si zasla za triednou, na rodicovskom sa neboj o tom hovorit aj s rodicmi toho chlapca, samozrejme, bez zbytocnych emocii.
A svojho syna doma podporuj, nech sa dokaze branit.
Drzim ti palce.
Eva

Žiadať od školy zabezpečiť dozor v triede cez prestávky, na toaletách, pri prezliekaní v šatni.Ak je v triede problémový chlapec prerastie to do šikany a neporadia si ani rodičia ani pedagógovia. Radšej na začiatku mať prísnejší režim možno dva až tri mesiace a podchytiť kolektív, ako potom naprávať vzťahy a krivdy na ďeťoch.

MM napíšem Ti moju vlastnú skúsenosť...syn bol prvák na ZŠ a tiež mali v družine chlapca, ktorý terorizoval okolie...po prvých incidentoch voči môjmu synovi ( strkanie, buchnutie, či schovanie tenisky) som upozornila pani učiteľky , aby tento problém riešili ony...žiadna zmena sa nekonala a poslednou kvapkou do pohára mojej trpezlivosti bolo, keď som prišla do družiny pre syna a ten mi uplakaný povedal, že ho dotyčný chlapec zhodil na zem a kopol do brucha ...to mi stačilo, išla som spolu so synom za tým chalanom a povedala mu priamo do očí, že ak sa ešte raz dotkne môjho syna, tak si to s ním potom vybavím ja sama (ešte ma jedna mamička upozornila,aby som si dala bacha, že mamou toho chlapca je známa firma (alkohol, bitky, a pod.)a že vraj preto učiteľky nič nerobia )...

deti som od malička učila, aby si nerešili spory násilím a keď sa takéto niečo deje, tak nech to radšej povedia pani učiteľke...bohužiaľ v tomto prípade som naozaj už nevidela iné riešenie , ako sama zasiahnuť...
teoreticky sa to dá riešiť s rodičmi, pokiaľ sú "normálni", len moja skúsenosť, väčšinou si toto správanie deti preberajú práve z domu ...

Tiež si myslím, že si dobre spravila..., a ešte by som sa porozprávala s rodičmy toho chlapca. Určite to treba riešiť. Poviem pravdu-nezávidím Ti(ani synovi), ale držím palce, aby sa to čím skôr vyriešilo Viem, že je ešte skoro(veď len začali chodiť do školy), ale ak by to pretrvávalo, tak by som to posunula vyššie, ak by to nestačilo, syna by som preradila na inú školu.

Mira- Mária tak v tejto oblasti máme bohužiaľ, alebo už aj vďaka bohu /keďže je to za nami/ bohaté skúsenosti.My sme si prešli rôznymi spôsobmi riešenia šikany.Keď Filipa tlupa spolužiakov zguľovala tak, že z toho dostal hrúčku tak som išla do školy a neriešila som to cez triednu učiteľku, ale nabehla som priamo do triedy, postavila som sa pred Filipových spolužiakov a povedala som im otvorene to, že viem kto ho zguľoval, nemienim nikoho menovať, ale ak sa to zopakuje nabudúce si počkám na nich pred školou ja a urobím im to isté.Zdôraznila som to, že to Filipovi bolo veľmi nepríjemné a ochorel z toho.Učiteľka sa trochu hnevala, že som to neriešila cez ňu, ale podľa mňa by to nemalo účinok keby ona deťom nejako neadresne dohovárala.potom bol dlho pokoj a neskôr sme zas čelili iným útokom až to vyvrcholilo tak, že Filipa spolužiaci dokopali na zemi tak, že mal nohy celé modré.Dlho sme to nechávali tak, nechceli sme sa príliš sťažovať, ale po tomto útoku sa už Filip postavil sám na svoju obranu, lebo tomu ešte predchádzala šikana v škole v prírode a po návrate do školy sa Filip už sám postavil na odpor za čo dostal on poznámku ako on ubližuje spolužiakom.Aj keď on nikdy nežaloval keď ubližovali jemu.Tak toto sme si osobne s pani učiteľkou vydiskutovali, že filipovmu útoku predchádzala dlhodobejšia šikana od spolužiakov.No a potom s tým už filip nemal vačší problém, zrejme pochopil, že má právo sa brániť, môže aj on kopnúť keď kopnú jeho a to stačilo aby si vybudoval ako- taký rešpekt.

Teda Klódik takto čumím-to je neskutočné, chudák Filip. Normálne som až šoknutá, čo sa to robí! Snáď to ja nikdy nebudem musieť riešiť-lebo tí agresori sa majú po prdeli , ja viem, malo by sa to riešiť pokojne, ale keby mi tak dlho niekdo šikanoval syna a nik by s tým nič nerobil, tak je zo mňa levica -ako píše Mira-Mária.

je velka chyba,ze ucitelia nemaju moc,ako niekedy,rodicia prave chceli aby ucitelia spravili poriadky s detmi,dnes ide niektory rodic este vynadat ucitelke,ako si dovolila jeho dieta napominat a podobne,mam 11 rocnu vnucku apytam sa jej ci ju niekto nesikanuje,nebije ale ona este chrani niektore spoluziacky,ja som jej povedala ,ja pojdem do skoly a spravim s nim poriadok, ona baby nie ja si spravim sama,je taka dobre viazana tak maju pred nou respekt,bola upozornena nepatri sa vyryvat a do niekoho zaparat ,ale branit sa musis,moc som sa rozpisala,ale verte bojim sa za 2 roky pojde vnucik do skoly a bojim sa...

Ak by sa deti v skole nenudili, bolo by aj menej nasilia... zial v dnesnej skole ich nevedia ani motivovat, ani inspirovat, ani zaujat a v podstate nikoho nezaujimaju....vykopnu ich zo skoly o druhej a padla....som 72- roc. a toto, co sa na skolach deje dnes, za mojich cias nebolo, alebo to bola skor rarita.... ak poslem dieta rano do skoly a neviem , ci pride cele a zdrave- tak potom je tu nieco chore!
ivet

Mira-Mária, nedivím sa Ti, že sa v Tebe prebudila levica, je to prirodzené. Ak môžem, tak by som skúsila so synom si doma nacvičiť situácie, keď sa k nemu priblíži dotyčný chalan s niektorým s pätolízačov - naučiť ho chrániť si vnútorný priestor - verbálne sa ohradiť -"čo chcete? dajte mi pokoj" , vycúvanie zo situácie, ak je nebezpečná, cvičila by som s ním pohľad z očí do očí, sebavedomú chôdzu a spýtala sa ho, či tam má nejakého kamaráta /ak chodil do predškolky?/, nech sa drží v jeho blízkosti a kamarátovi by som dohovorila, nech im vynadá alebo beží za učiteľkou...to vyzlečenie je prekročenie akýchkoľvek hraníc, deti to berú veľmi citlivo a je to v rámci správania v škole už niečo, čo treba adresne riešiť - moja otázka na triednu by bola, aký postup ona navrhuje, aby mi zaručila, že sa to nebude opakovať- a zatiaľ by som synovi dvíhala sebavedomie /chválila ho "nenápadne" pred návštevou vtedy, keď sa tam náhodne synátor vyskytne - náš syn je taký zlatý a šikovný, dnes mi pomohol s ... a pod. Ak by sa to opakovalo, išla by som za triednou. Vieš, ak sa niekomu nedajú hranice, trúfne si aj na toho, kto sa vie brániť /najskôr si zločinec vyberá ľahkú obeť, ale ak ho niečo nezastaví, útočí na hocikoho, kto sa mu pripletie do cesty/. A to chlapča, čo to na Tvojho syna skúša, je doma smutné dieťa. Držte sa!

tiez sme mali taku neprijemnu"skusenost"-a podotykam ze medzi dievcatami...
nesla som za ucitelkou ale rovno za dietatom-slecinkou-ktora sustavne moju dceru kopala do noch-kedy sa naskytla prilezitost-nevahala,a
kopala...
pockala som si ju na chodbe po vyucovani a spravila taky krik,ze bola cela skola hore nohami....
cez ucku by sme nevyriesili nic-mamka dotycneho dievcatka podnikatelka-skoda reci.....
takze veci terba riesit za horuca a razne...inak sa prapecu a zapadnu"prachom"
deti si mame chranit....aj kazde zvieratko to spravi ked citi nebezpecenstvo pre svoje potomstvo...nie?

Ahoj.Z vlastnej skúsenosti ti hovorím,je dobré upozorniť učiteľku na niečo také,aby vedela,že ak nenastane zmena,zakročíš ty osobne.Ja som to tak riešila.Syna sem tam napadol jeden chlapec z triedy,štípal,škrtil a pod.Keď som videla,že sa nič nedeje po upozornení učiteľkou,tak som nabehla do triedy a povedala som mu svoje,že či sa oni doma štípu a škrtia,lebo že my veru nie,ale keď sa mu to tak páči,tak mu môžem hneď aj to isté urobiť...Odvtedy dal pokoj môjmu synovi,ale iným deťom nie...A pri dcére,keď nastúpila do prvej,vyhrážalo sa jej jedno dievča,že ju poťahá za vlasy po škole,zhadzovala ju na zem,veci jej brala a stále ju slovne napádala.Zas najprv učiteľka-no zas bez zmeny a po najbližšom útoku rovno za tou štvrtáčkou a varovala som ju,že ak sa dotkne ešte raz malej,tak uvidí,čoho som ja schopná a odvtedy sa mi vyhýba a malej tiež.Proste na tie deti akoby pôsobilo len to,že nabehneš do triedy a spravíš krik,strápniš mierne-či sa nehambí to a to,či to na ňom doma skúša jeho mama a pod.no a vtedy to nejak zaberá.Držím ti palce,nech sa to už neopakuje.A deťom stále opakujem,že násilím sa nič nevyrieši...

Hm, to je ťažké, MM, nezávidím Ti.Ako to berie Tvoj syn? A ja som to tiež riešila podobne ako Renka, mne začali biť starší chlapci mladšieho a keď spravili tretí krát, tak som si počkala na neho na ulici a povedala som mu, že keď sa on nehanbí byť slabšieho ja sa tiež nebudem hanbiť biť mladšieho a ak sa to zopakuje, pocíti, ako je to to, keď silnejší bije slabšieho a potom mi povie,či sa mu to páči.Odvtedy/ musím si zaklopať/ máme pokoj.