no aj ja mam so sebou to iste starsi syn uz predskolak skolku zanasa dobre ale mladsi ide teraz prvy krat do skolky .... maly sa vyjadruje, ze sa tesi... ja sa tvarim hrdinsky aby necitil ze vo mne sa to vsetko "bije" :) ... najtazsi bude asi prvy tyzden ale verím si, ze to zvladneme :D
...ách jo, aj nás to čaká, pocity mám podobné, ako Ty 
no nejako to hadam zvladneme...budem vsetkym drzat v pondelok palce..a ja musim este aj soferovat 
zazila som to dvakrat, ked sla do skolky dcera, bolo mi veru vselijako, ked siel syn, bolo to jednoduchsie - povedal mi tak cau a nebolo ho
detom bolo v skolke dobre, rady tam chodili, zvykli sme si na to a prijali to ako peknu sucast zivota.
Neboj, zvladnes to ty aj syncek, ber to pozitivne, tes sa, ze sa vselico nauci, najde si kamaratov... ste v novej zivotnej etape 
(a soferovanie je predsa pohoda, nie pritaz )
Eva 
maly ide od pondelka do skolky a mna zacina chytat nejaka zvlastna nalada...ci ako to mam nazvat. Je mi luto sa mi za nasimi peknymi dnami, ked sme sa spolu hravali, citali, kreslili a pod. Akosi si neviem predstavit, ze ho uz nebudem mat cely den pri sebe...normalne zacinam byt akasi smutna...zazili ste aj vy nieco podobne, ked vase deturence cakal takyto krocik?