Ahoj anicka, povodne som radsej ani nechcela reagovat ale neda mi to....
Dat dvojrocnemu decku cez zadok za to ze nepozbiera fixy ked mu to otec nakaze? Alebo ked ma uzasnu srandu z toho ze do teba naraza autickom?
Mam dvoch synov v puberte ale za take nieco nikdy nedostali.
Moj synovec je skoro o rok starsi od tvojho a na toho som nikdy nemusela dvihnut hlas (hoci jeho maminka to obcasrobi)a veru som s nim dost casto. Dietatu davam alternativu: bavi ta burat autickom? ok ale mna to boli, no ked budes burat tuto do kociek tie to boliet nebude....
Skus ho vychovavat ako dieta ktore sa che hrat,nie ako cloveka ktory ma bez slova plnit prikazy.
Budes sa lepsie citit i ty i maly. Len sa hrajte...vsetko sa da obratit na hru ktoru dieta bude rado hrat.
Drzim palce.
neposlusny syncek
ale ked to robi naschval? on tie fixky hodil naschval aj druhykrat aj tretikrat. vyslovene robi zlost. vie,ze ma to boli,ked ma buchne autickom a aj tak ma buchne.este aj povie,ze mamku to boli.ale on ma z toho srandu. patkrat som mu povedala,ze neburaj kamaratovi (mali sme navstevu a susedov syn si staval z kociek hrad) a on aj tak naschval bural. vzala som mu auto,tak zacal plakat a slubovat,ze uz to robit nebude. vratila som mu a zacal to robit zase. a to som ho pekne upozornovala aj ja aj suseda.vysvetlovala som mu. niekedy si pripadam,ze nic ine nerobim len hucim do neho a aj tak to nema ziaden vyznam. fakt neviem co dalej
Anička, a čo by si chcela dosiahnuť? Ako by sa mal podľa teba synček správať?
aby ma trochu viac pocuval. predsa,ked mu 100x poviem nerob to,aby to nerobil. a on este naschval bude presne opacne. nikam s nim nevieme ist,lebo nepocuva,je nepozorny, neobsedi sekundu na mieste. snazim sa mu pekne vysvetlovat,aby ma nebil, aby po mne neskakal,ze to nieje pekne a boli ma to a on neprestane akokeby bol hluchy. v poslednej dobe uz mame problem aj s obedom. zacne mi plakat,ze on take jest nechce. tak co mam ine navarit? dokaze v sebe vyvolat to,ze mu je z toho jedla zle,co ma zjest. ale ked mi od rana nic neje,tak mu predsa musim dat obed. ci ho mam nechat cely den hladneho? minule sa mi skoro pozvracal,lebo sa zatal,ze on toto jest nebude. a pritom to doteraz jedol bez problemov.
Fidorka ti to nižšie veľmi pekne rozpísala a ja ti ešte odporúčam knižku Rešpektovať a byť rešpektovaný - je naozaj veľmi dobrá 
Neviem, kam to pichnúť, tak to pichnem pod teba Geo 
RABR je super, odporúčam - mám ju doma, a okrem iného aj táto knižka je veľmi inšpirujúca :
http://www.gorila.sk/product/288364
vdaka za tip.urcite si ju kupim :)
Anicka,
ked Ema nepocuva alebo robi napriek, tak jej trikrat poviem co ma/nema a ked to ani v pate nema dohodnem sa s nou, ze este raz to spravi/nespravi, tak si pojde sama sadnut do obyvacky, spalne, kuchyne (izolovana volna izba), kym sa neupokoji. A ked potom pride spat, tak sa jej spytam, ci vie preco tam sla. V podstate mi ide o to, aby vedela, co urobila/neurobila zle, aby si nemyslela, ze ja som ta zla a poslala som ju prec, lebo som si zmyslela. Ona to spravi aj nabuduce, ale raz to prestane robit (aspon dufam), je to len uvedomovaci proces.
no presne toto robim. a maly to samozrejme, urobi zase. no nie na druhy den. ale o minutu :( a ja mam malo trpezlivosti
Mikve,
mozno si ovela lepsia matka ako anicka a ja alebo si mala uplne ine deti. Moja dcerka je ekvivalent anickinho synceka, bystra, sikovna, tvrdohlava a vybyta.......
Rada by som povedla, ze "...ale take nieco nikdy nedostali", lenze.......su situacie a "situacie".
Priklad - Sami a Emi sa neviem preco velmi radi hraju s dverami na zatvaranie, samo, ze po chvilke, kazdy taha inym smerom, tymi dverami sa bucha a vobec nie je to bezpecny sposob hry. S MM ich mozeme po 16ty krat upozornit, aby to nerobili, upriamovat ich pozornost na ine hry, dokonca si uz obaja navzajom poprivierali prsty do dveri a s naslednym velkym revom slubovali, ze dvere uz nikdy a o 5 minut tam boli opat saliac sa.....a ked je to v takom stadiu, tak sa to zastavit v ich pripade neda inak ako betonovou stenou (jedna po dupe). Ja neuznavam take riesenie ako si spomenula ty, ze "bavi ta burat autickom? ok ale mna to boli, no ked budes burat tuto do kociek tie to boliet nebude....". Preco by sa malo vobec burat do kociek, od kociek sa prejde ku stene od steny sa prejde ku nabytku a potom zistis, ze deti opat buraju auticko do teba - tot moj nazor.
Pointa mojho prispevku tkvie v tom, ze dnes je velky trend nebit deti......a v niektorych pripadoch je to dovedene do extremu. Pripomina mi to prispevok tusim adus z jednej diskusie alebo blogu, kde napisala nieco v takom zmysle, ze "....v USA v skolkach sa tak boja obvinenia zo sexualneho zneuzivania/obtazovania, ze detom ani zadok po potrebe poriadne neutru....". A presne tak to podla mna vyzera aj v tomto pripade. Ja sa necitim dobre, ked dam na zadok drobcom, ale niekedy je to jedina cesta ako ich zastavit......ano viem, mozes si povedat, ze nie som dobra matka, mam sa viac snazit, viac toto, menej hento, mozno mas pravdu, mozno nie. Snazim sa ako viem a niekdy neviem ci je to DOST dobre alebo ci je to VOBEC dobre.
Ale kazde pravidlo ma svoju vynimku. Neviem, ci pochopite, co sa snazim teraz napisat, v podstate ide o princip - ak zachranim moju dcerku pred zrazkou s autom tym, ze ju odhodim z cesty toho auta, tak to urobim.....
neviem,ci som ta spravne pochopila. ale...tiez niesom za fyzicke tresty a nikdy som nebola.hlavne preto,ze ja som bola stale bita a nikam to neviedlo. ale nemyslim si,ze je nespravne,ak dieta sem tam po zadku nedostane. aj ked je pravda,ze ja to prehanam,lebo mi pretecu nervy. podla mna dieta by malo mat nejake mantinely.no je strasne tazke urcit kde su. a podla mna su u kazdeho dietata ine.moj maly je zataty a tvrdohlavy.bohuzial.to som si vsimla uz skor. nechcem ho vychovavat bitkou podla mna to nieje vobec spravne ale niekedy je to strasne tazke necapnut mu.snazila som sa aby spolupracoval aj formou hry namiesto prikazu no ani to nepomahalo.ked sa zatal,tak sa zatal. a tiez sa mi nepaci to buranie kociek. podla mna to nieje spravne,ze neburaj do mna ale buraj inde.lebo budeme burat vsade.a my burame vsade.do steny, do hraciek atd. mne ide o to aby pochopil,ze burat nieje pekne. a nie aby nebural len do mna
Neboj anicka,
kazdym dnom sa ucis aj ty. Pamatam si, ked Ema mala prvykrat obdobie vzdoru a potom chvilu klud a potom prislo opat to obdobie v silnejsej forme a ja som nevedela kam z konopy. Bola som unavena, frustrovana, nestastna a casto som reagovala krikom a stale som rozmyslala, kde robim chybu. Nakoniec som neprisla na nic lepsie, len na to, ze musim hranicu natahovania svojich nervou posunut vyssie a vydrzat.....
Vyzdrazla som (niekedy si vlasy trhajuc) tak dva dni a zrazu sa vsetko ukludnovalo, aj ja aj Emka. Je to o tom najst cestu, ktora vyhovuje.....
A to, ze to tvoj syncek robi hned o minutu......to je normalne. Moj Sami sa zrube z lavicky v jednej chvili, s palcom sa tuli ku mne a skaredo pozera na lavicku vraviac "nono", potom sa otoci vylezie na lavicku a zrube sa tak isto.....a ja sa idem zblaznit......
Emke dam v kuchyni do ruk pohar s cajom na vypitie, poviem, ze musim ist do detskej, nech ten caj nevyleje. O chvilku krici, ze caj je vyliaty, pridem utriem, dam zvysok caju dopit "Emka daj pozor, nevylej, hned som spat". Vystrcim nohy z kuchyne a Emka krici "Mami, vyliala som caj..."
Ale ja nepanikarim, ja viem, ze ked bude mat 15 rokov, uz caj nebude vylievat 
Enixelka, ja som nepovedala ze nikdy nedostali ale nie za nieco take...
V podstate chapem co chces povedat a nie som lepsia matka nez ani jedna z vas....aj ja som sa dlho ucila...
To co som chcela svojim prispevkom povedat je ze mame dietatu ukazat bezpecnu a bezbolestnu formu hry...
preco buranie do kociek? Nuz preto lebo to dieta to jednoducho bavi, tesi ho ked auticko do niecoho nabura... preco mu brat radost? ale nech s tym autickom naraza do kociek alebo bezpecnych veci....
Jednoducho nechat deti hrat sa (samozrejme nie s dverami ), tuto metodu mam naozaj odskusanu a mne funguje na 100%...
A rozumiem aj tvojmu komentu : "Pointa mojho prispevku tkvie v tom, ze dnes je velky trend nebit deti......a v niektorych pripadoch je to dovedene do extremu. "
Ale som rada kym nedochadza k situacii kedy uz neviem inak...
ja by som ti poradila trpezlivosť.v druhom rade je veľká chyba,že ho pri jedení bavíte.je síce ešte malý,ale už vie veľmi dobre,ako má s vami cvičiť a celkom si to užíva,preto vystrája.naložím na tanier,ponúknem,nechce,odvediem ho od stola a nedostane,až kým si nebude pýtať.žiadne hračky,ani divadielka,hladom neumrie,nič sa mu nestane,nemusíš sa báť.
a hlavne musíš dodržať čo mu sľúbiš,keď mu vezmeš autíčko a vysvetlíš,že ťa bolí,keď ho do teba hodil,tak mu nesmieš vrátiť,len preto,že on ti sľúbil,že to už neurobí.je to dvojročné dieťa,ktoré nerozumie týmto sľubom,len odpozoroval,že si vtedy spokojná,keď tak urobí.správa sa presne tak ako vy dospelí,raz tak,potom onak,je zmetený a skúša čo všetko si do vás môže dovoliť.myslím,že chceš od neho príliš veľa,aby bolo dvojročné dieťa "vychované"......to je trúfalá túžba 
,ešte máte na to dlhú cestu pred sebou.hlavne nečakaj,aj keď dospeje,že bude vždy robiť len to čo sa tebe páči,lebo budeš veľmi sklamaná
ja viem,ze je velka chyba ho pri jedeni bavit.ale bohuzial inac sa nenajeme. zje dve tri lyzicky a dost.jemu vadi,ze musi len sediet a nic nerobi.je taky od mala. takisto to bolo,ked som ho kojila.ked bol starsi,liezol po mne popri tahani. skusala som to uz vtedy zmenit,no nedalo sa. radsej nejedol.nikde mi nevie obsediet.je stale v pohybe.ked nemal ziadnu aktivitu pri jedeni,tak sme jedli aj tristvrte hodiny a to som mu musela vkuse nieco rozpravat a vymyslat,aby som ho zaujala.tak som to vzdala.a velmi sa mi nepaci,ze stale odo mna uteka.keby len na par metrov nevadilo by mi.ale on sa pusti daleko a je mu jedno,ze ma nevidi. stale mu to vysvetlujem dookola.ale zatial zbytocne.ked vidim ako kamoskine deti posluchaju,tak mi pride,ze moj je strasne zly.ja viem,ze kazde dieta je ine,ze treba na nich vela trpezlivosti. a aj sa snazim.no nie stale sa mi to dari.
anička,nemusí zjesť plný tanier a všetko čo mu predložíš,tiež má svoje obľúbené a neobľúbené jedlá,ako aj my dospelí.aj po mne synovia lozili pri kojení,tiež vymýšľali,ale keď to robili,ja som ich odložila a nedovolila som im to.po chvíli sme skúsili znova a keď znova po mne lozili a kopali a vymýšľali,znova som ich zložila dolu....trvalo to možno týždeň,alebo viac,už si nepamätám,ale zapamätali si,že mi to vadí a prestali to robiť.a to isté s jedením za stolom,platí to aj do dnes,predložím,bu´d sa naje,alebo nechá tak,žiadne zbytočné vyjednávanie.a ver,že zjedia úplne všetko.
a s tým utekaním- tiež to poznám.keď som potrebovala,aby šli tam,kde ja musím (k lekárovi,na poštu,na nákup...)sedeli v kočíku,či sa im páčilo,alebo nie.keď sme šli len tak von "vybehať sa",tak mi vôbec nevadilo,že utekajú odo mňa,zahrali sme sa na naháňačku a po chvíli ich to prestalo baviť.nemôžem predsa čakať,že také malé dieťa bude pri mne sedieť na lavičke,alebo stáť,keď mne sa chce s niekym rozprávať.šli sme predsa von preto,aby sa vybehali oni
fidorka ale ja nechcem od neho aby zjedol plny tanier.lenze on mi zje dve lyzicky tri a dost. nieje zabavisko,nebudem sediet. pri kojeni som to tiez takto skusala ako ty. lenze my sme mali velky problem s kojenim.vyzeralo,ze ani kojit nebudeme.tak som bola stastna,ze kojime aspon takto.pri jedeni som ho do stolicky uchytila trakmi aby sedel,lebo zacal zo stolicky vyliezat.a aj napriek tomu sa stvorcoval a vstaval kolko ho traky pustili.skoro mi spadol aj s celou stolickou co kopal s nohami do stola. ked sme isli k lekarovi a chcel ist von a nepustila som ho,tak vrieskal, vyliezaval von.raz som myslela,ze ani nedojdeme.som sa normalne v duchu modlila,aby nevypadol z kociara.a ver mi,ze lekara mame velmi blizko. v obchode pri pokladni my vyliezaval z kosika,v ktorom sedel.mne vobec nevadi,ze teraz po vonku beha.ved potrebuje behat.ale on odbehne aj tak,ze ho pomaly ani nevidim a je mu to jedno. zajde kdesi za roh a ide si dalej za svojim.
nuž,keď to nejde,tak to nejde
a presne toto ma privadza do zufalstva. proste nechcem prijat fakt,ze to nejde. chcem najst nejake riesenie,nejake vychodisko. no zacinam byt stale viac a viac z toho podrazdenejsia. a viem,ze takto cesta nevedie
vcera isiel spat na obed hladny. a to od rana nic nejedol.myslis si,ze je to spravne? vstal mi asi o polstvrtej a nechcel obedovat vobec. a to obycajne papame ranajky,desiata a az tak obed. a vcera ani desiata nebola. dnes som ho dala zase spat o jednej bez polievky,lebo ju nechcel zjest.povedala som si,ze sa nebudem rozculovat. a uz teraz sa bojim,ci bude chciet jest,ked vstane.a ci mu mam dat aj polievku aj druhe poobede o stvrtej.alebo len druhe,ze ci sa nenasyti dost z polievky. no neviem,ci som dobre urobila.ale obedovat o stvrtej poobede asi nieje velmi dobre,ci?
Ahoj anička, my mame 20 mesačneho chlapčeka ktory ešte toho velmi nenahovori ale bojovali sme zo všetkým čo si tu spominala...ja som to brala ako vedecku pracu ..skusila som aj pohrozit, aj po riti aj no no no aj vysvetlit. Nam pomohlo najviac vyvedenie z miestnosti v ktorej robi neplechu a nasledna ignoracia..toto menujem extremny pripad kedy nepomohlo ani odputat pozornost
..ja som sa naučila že veci ktore nechcem aby robil a teda mu za to nechcem nadavat.. mu nedavam, neukazujem, a zakazujem robit a ukazovat aj babkam, dedkom a tatovi ..(pr. MM stražil a vymysleli si hru s mikrovlnkou (točenie kolečkom, stlačanie tlačitok) - no držalo ho to asi týžden a bolo to tažke odnaučanie)..velmi nam pomohlo - ak maly vzal nejaku vec do ruky a bolo to nevhodne pre dieta (čokolvek čo mohol pokazit alebo tým mohol niečo pokazit) ak som hned zareagovala a zakazala som to - vystražným tonom ..pri dalsom pokuse hrat sa s danou vecou bolo jednoduche mu zakazat vec s tým že sme sa vyhli hysaku
.. čo sa týka udierania maminy ..na tom ma MM tiež velky podiel ..maly ho bije a MM sa tomu smeje..takže bolo treba vychovat v tomto ohlade aj MM ..ako som ho to odnaučila? zprisnila som vyraz a naschval som sa na neho nepozerala i ked som bola v tej istej miestnosti..neskor som skusila slovičko "au" (to sa naučil neskor tak že som sa akože rozplakala) a teda vie že to boli ..
Bohužial a je to tak všetky nevhodne prejavy su v podstate odrazom našich výchovných chýb a preto musime hladat riešenia u seba ..
Držim palce
Moje zasady v pripade trucu/hysaku :
MAXIMALNA TRPEZLIVOST
dieta nebijem
nekričim
Motivacie:
venujem sa mu (aj ked sa mi nechce :))
ked niečo zakažem tak si za svojim stojim aj za cenu plaču
často sa na dieta usmievam a prejavujem mu vela vela lasky
s MM mame dohodu vo výchove ..rovnake veci sa zakazuju aj povoluju celkom sa MM dari
fakt neviem,kde robim chybu. velakrat som mu nieco vzala,ked robil nieco zle a nedala mu to spat ani ked plakal a dupal a hadzal sa o zem. velakrat ked bol mensi a udrel ma, som sa robila ze placem a ze ma to boli. a stale ma take maniere aj napriek tomu,ze ho poslem do kuta za to a ked pride a opytam sa,ze ci vie preco tam bol,tak mi povie,ze som udrel mamku a ze bude dobry. minuta na to sa po mne vaala ako on ma silno luuubi a stiska ma. a neprejde pat minut a zase je zly. viem,ze su aj horsie deti ale ja v mojom okoli vidim,len lepsie. neobsedi sekundu nikde.furt musi skakat,behat.naposledy som ho parkrat upozornovala,nech sa nehadze o zahlavky,co boli pred stenou.lebo ze si udrie hlavicku a bude ho to boliet. samozrejme ze si udrel a asi aj dost silno.plakal a ked sa ukludnil zacal to robit znovu. tak tomu uz fakt nerozumiem. co je to MM?
anička,nechcela som už reagovať,ale nedá mi to.nebude sa ti to páčiť,ale veľká chyba je,že ty svojho syna považuješ za zlého,možno to aj nahlas pred ním povieš,neviem,ale ak to je tak,ten chlapec jedného dňa naozaj začne byť zlý.
porozmýšľaj,či sa k nemu správate všetci doma rovnako,či to nie je tak,že ty povieš "A" a hneď na to povie manžel "B",nebývate spolu so starými rodičmi,ktorí mu povolia,to čo vy rodičia zakážete?neprežívate,alebo neprežili ste v rodine nejakú krízu?nemusíš mi tu na to odpovedať,pre mňa to nie je podstatné,ale pre teba,aby si na to prišla,prečo sa tvoj syn takto správa,keďže si presvedčená,že si s ním vyskúšala už všetko.niekde musela nastať chyba a tú nájdeš len ty sama.a ešte niečo-neporovnávaj ho s inými "dobrými" deťmi.ten tvoj je tiež jedinečný a úžasný,ako každé iné dieťa ,ani nevieš,koľké by takého chceli
fidorka v pohode :) ako to spravne napisat. robi aj dobre veci aj zle veci. nechcela som povedat,ze je len zly.je aj dobry,sikovny,mily. ja to viem a uvedomujem si to.ale ked urobi nieco zle,tak je akoze aky? podla mna zly. to mu nemam vtedy povedat,ze toto sa nerobi,je to skarede a si zly ked to robis? nikdy mu nepoviem len to,ze je zly a nic viac. stale sa mu to snazim vysvetlit. nastastie byvame s manzelom sami,takze dvojaka vychova u nas nieje.na tom sme sa zhodli na zaciatku. a kto nepreziva v rodine nejaku krizu? ano ja viem,ze si to odnesu deti a preto sa snazim to riesit nejako inac a hladam ine riesenia a vychodiska na tejto stranke. a opat sa vratim trosku ku kockam. mne nevadi,ked sa hra a bura ich.mne vadi,ked vidim,ze sa hra a odrazu schyti nervy a vidim ako ich bura vyslovene s nervami.v lete sa vonku vybehal,tak bol doma kludnejsi.no teraz v zime sme viac doma ako von.a pravdupovediac neviem,ci je ta agresivita zapricinena len tym alebo aj niecim inym.a toho sa bojim asi najviac.viem,ze niesom dobra matka ale chcem byt lepsia
On nie je zlý, on sa len hrá a tým rozvíja. Samozrejme keď ťa udiera autíčkom do hlavy, tak ho nenechaj, ale potom si stoj za svojim. Nechápe prečo nemôže, veď je to sranda. Aj prikyvovať ti bude, aj opakovať po tebe. Ale podľa mňa nechápe.
Tým že uteká? Podľa mňa cíti voľnosť. Je dosť detí, ktoré to robia. Poznám mamky ktoré ich naháňali. Tu pomôže asi len nejaké zavreté miesto (dvor).
A búranie kociek? Veď to je hra. Ja sa hrávam s malým, ja postavím, on zbúra.
Mám 11 mes. syna. Tiež dokola vysvetľujem, nemôžeš mi vyhadzovať hlinu z kvetináčov. Je to prefíkanec. Pozrie na mňa, či ho sledujem, nahodí "šprint" štvornožkový a už je pri kvetináči (veľkom). Keď sa zdvihne, ešte mi ukáže no-no a šup ho hlina von. Sranda preveliká. Keď neposlúchne na tretí pokus, odchádzame z obyvačky. Samozrejme s jedom. Ale inde kvetináče nemám.
martinka ale mne nevadilo,ked si maly postavil kocky a zbural ich. mne to pride v pohode.hra sa. ale ked zoberie auticko a vidis,ze ma v sebe nervy a zacne s tym autickom s nervami burat do vsetkeho okolo,tak to mi dobre nepride. ja maleho nahanam vonku v kuse a uz fakt nemam trpezlivost. bohuzial dvor nema kazdy. nemame ani babky s dvorom. tvoj ma 11 mes. nepochopi este vela veci. ale moj bude mat za chvilu 26 mes. tak si myslim,ze niektorym veciam uz asi viac rozumie.ci nie?
ťažko povedať, kedy by mal pochopiť. Každé dieťa je iné.
Ani my nemáme dvor. To bol len nápad.
Viem, že aj v škôlke sú deti, ktoré sa hrajú a poslúchajú, potom sú deti, ktoré ich bijú, hryzú a utekajú kade ľahšie. Neviem ako k takým deťom pristupovať. Skús sa poradiť s odborníkom.
anicka, ani nevieš, ako chápem tvoje pocity...ja mám toto doma..malý bude mať vo februari 4 roky, prakticky už tri roky mu vysvetlujem, že televizor sa nesmie chytať a stále to nerešpektuje. Tiež robí veci naschvál, to u skoro 4 ročneho dieťaťa rozoznám. Takže aké rady? Ja ti nedám žiadne, pretože rady, ktoré som tu všetky čítala, u nás nezaberaju. Proste to beriem tak, že mám superhyperdemoličné dieťa, riešim v danom okamžiku, tristokrát denne mu vysvetlujem, že trieskat do telky je nebezpečné, že je tam elektrina a som taká krutá, že mu niekedy pripomeniem, že si može tak ublížit, že zomrie a bude na cintoríne. Boli sme na dušičky na cintoríne a tam som mu vysvetlovala, čo to tam vlastne je....Záclonu stiahol, tak ju preventivne ani nemáme....aale, už som to sem viackrát pisala pri takýchto debatách..ak chceš, napiš mi cez kontaktný mail.
dievcata ja mam tiez jednorocaka doma,,a zacina byt viac a viac vynaliezavy, vsetko ho viac zaujima a spekuluje kde sa daaaaa,,,,a co nemoze s radostou robi,,,ale iba v tedy ked mu to straasne chcem zakazat,,,a to robim v tedy ked nemam dobry den,,,a vtedy byvam na neho prisna a zvysujem hlas a to robim nerada,,,,lepsie mi to ide ked mam dobru naladu a fungujem ako mam,,,ked nieco robi co by nemal ,,tak odputam jeho pozornost niecim inym,,vysvetlim mu preco sa to nesmie,,,aj ked urcite tomu nejak extra nechape,,ale registruje moju intonaciu hlasu,,,,a ked chce robit naschvali ,,,a robit nieco proti mojej srsti,,tak ja to obratim proti nemu a zacnem sa s nim hrat a smiat a zabudne aj na to,,ze chce robit zle,,,a nahodou ked ma baca,,tak ma pomojka a da mi pusinku,,,,dieta je hrave a je v obdobi spoznavania sveta a malickosti okolo neho,,,a my dospeli,ktorym nam je uz vsetko zname,,mu to chceme zakazat ,,tak ako to ma spoznat?, treba mu vsetko ukazat a pretocit na hru, z ktorej sa nauci ovela viac ako ked na nich budeme kricat,,,NEROB TO .a deti radi vymyslaju lebo chcu si priputat nasu pozornost,,chcu byt lubene ,,,chcu sa hrat,,ale bitkou clovek nic neziska....detske dusicky su krehke a zranitelne...My dospeli sme ich zrkadlom a deti nase kopie...
Anicka: ahoj, aach jaj ako keby som videla vlastneho synceka, ten je podla mna este horsi ako ten tvoj, moj dostava z nicoho nic taky histericky zachvat ze ocinovi je problem ho udrzat nie este mne ked som v 8 mesiaci tehotenstva a moj maly este ani 2 roky nema, tak si predstav dvihat ho s velkym bruskom a prebalovat lebo na nocnik jooj to je hotova katastrofa , a pritom ta kope a vyhadzuje sa z ruky,toto robi na ulici doma v meste vsade, a ked nieco nedostane co si zaumieni hned to hadze na zem, jooj ze len fixky, moj mi rozbil notebook tak ho hodil o stenu lebo nedostal svoju oblubenu rozppravku hned , ked sa napije cajika hodi flasku o zem ze to uz nepotrebuje darmo mu to vysvetlujem tisickrat nic nepomaha, priznam sa sem tam mi tiez vyleti ruka na zadocek, kedze som nato sama a s velkym brusiskom jednoducho nezvladam spravanie pritom velmi dobre viem ze tym sa nic nevyrriesi lebo ked dostane na zadocek hoci to robim vo vynimocnych pripadoch ked uz vsetko lieta aj tanier je to este horsie , je agresivnjesi a este viacej to robi, ja som to skusila tak ze ked ho na neho pride necham ho tak nech sa vyreve nech kope o dusu na zemi ja si len sadnem alebo vyjdem z izby aby sa ukludnil zachvilocku je sice primne ale za takych 10 min je vsetko ok..niekedy si myslim ze je chyba v tom ze ma vsetko, az priliz vela, a je rozmaznany, ale co uz musime to vydrzat ja viem ze je to take obdobie co sa pominie ked bude vacsi, zelam aj tebe vela trpezlivosti, lebo toto potrebujeme
poznam dobre to zvyjanie a kopanie v mojich rukach. no obdivujem ta,ze cakas druhe babo. tak ako pises,musime vydrzat.tak ti prajem vela trpezlivosti a druhe dieta nech je ovela kludnejsie :)
nuz, ani sa mi nechcelo reagovat, ale neda mi to...
myslim, ze dieta si dovoli len tolko, kolko mu umoznime. Ak vidi, ze jeho spravanie, reakcie, maju efekt - ci uz pozitivny, alebo negativny, tak ich proste pouziva.
Ak mu dovolim raz vystrajat pri jedle, bude to robit opakovane. Ak citi, ze ma tym vytoci, casom ziska pocit "nadvlady" a bude takto vydierat. Deti nepotrebuju pocit nadvlady. Potrebuju citit, kde maju hranice a ze rodic je autorita, pevna opora.
A suhlasim s tym, co pise v tejto diskusii fidorka.
Eva
Deti vraj nie sú zlé, len robia veci, ktoré dospelí vyhodnotia, ako zlé. Nesprávne však konštatujú, že majú zlé dieťa. Lepší prípad je, ak si to rodič nechá pre seba.
Aj dospelí sú nie dokonalí, a robia chyby. Za to však nemusia byť sprostí, alebo zlí.
Ani mama, alebo otec, čo nevie čo si počať s dieťaťom, čo robí "zlé" veci v rámci výchovy, nie je nutne zlý rodič. V lepšom prípade sa snaží zmeniť svoju výchovu, alebo sa vzdelávať vo výchove... V horšom to všetko hodí na dieťa, prípadne mu neskôr lekár diagnostikuje nejakú poruchu a dostane lieky. To je ale už asi hnanie ad absurdum. Česť výnimkám a skutočne hyperaktívnym deťom, a vzdelaným rodičom v oblasti výchovy.
Ja som nedokonalá mama, v podstate naničmama. Učím sa, ako vychovávať drobca za pochodu. Dva kroky vpred, a občas aj desať vzad. Ide to pomaly. Vôbec však nechápem, prečo tak potrebnú vec, akou je výchova budúcej generácie sa nikde neučí skôr, než má daná generácia potomkov
Ale áno Polárka, učíme sa to skôr, ako máme potomkov a ani si to neuvedomujeme - príkladom od našich rodičov a potom už len nejaké veci dolaďujeme, prípadne sa snažíme vyhýbať tomu, čo sa nám nepáčilo na výchove našich rodičov. Ja sa neraz pristihnem pri tom, že dcére hovorím veci, ktoré vravela mama mne a v jej veku mi išli na nervy - dnes ju už chápem.
Dulka, to mne je jasné. Akurát, že ten príklad nemusí byť ten "srávny/dobrý".
Napr. často som hrešila drobca, že čarbe po stene. Nakoniec som sa dozvedela, že si tak dieťa trénuje správny úchop (akurát na nesprávnom povrchu). Vyriešila to zvyslá tabuľa. Odvtedy ho ani len nenapdlo trénovať na dverách či stene.
Tiež som sa čudovala, prečo drobec má takú neutíchajúcu túžbu hádzať kamene do vody, hádzať kadejaké predmety na zem. Neskôr sa dozvedám, že si prirodzene trénuje odhad hĺbky.
Keď do toho viac vidíš, máš podľa mňa možnosť vec uchopiť inak a lepšie s ňou pracovať. Ak len napadobňuješ výchovu z rodiny (ktorá skutočne môže byť dobrá, ale aj nemusí) prípadne po slepiačky improvizuješ, je to ako tápať v tme. Teda pre mňa osobne to tak je. Viem, že je asi najlepšie držať sa svojho srdca a vnútra, ale mne napr. tie knihy dovoľujú lepšie pochopiť, a lepšie vnímať.
Polárka, samozrejme, že príklad z rodiny nemusí byť vždy to najlepšie - veď práve to je to, že naozaj by sme si mali uvedomiť tú zodpovednosť pri výchove, lebo deti si ju so sebou nesú celý život - či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle.
Knihy sú výborná pomôcka pri výchove - tiež mi veľmi pomohli - určite lepšia ako bitka, či krik.
Keď mala moja dcéra obdobie čmárania po stenách, tak mala dovolené kresliť u seba v izbe, aj nábytok mala starší, takže keď aj ten polepila kadejakými nálepkami, neriešili sme to. Keď išla do školy, izbu sme vymaľovali, nábytok kúpili nový - už taký školácky, na ktorý už dcéra nemala žiadne potreby niečo lepiť 
našťastie.
Keď mala nejakých 14 rokov, tak prišla s návrhom, že si chce v izbe na stenu namaľovať nejaké veci. MM bol spočiatku proti, ale ja som mu povedala - veď je nechaj, je to jej izba, však prinajhoršom sa premaľuje. Nakreslila si tam gitaru, noty na celú stenu - a bolo to také pekné, že si ju objednávali aj moje kámošky . To len tak mimo tému, som si na to spomenula, keď si spomenula to maľovanie po stenách.
fotka pre inšpiráciu by potešila, aj ja špekulujem dačo namaľovať na stenu len neviem či mi to prejde u polovičky 
Polárka, poslala som Ti nejaké foto na mail
Ako keby si opísala môjho juniora . Tiež bol také dieťa (teraz bude mať 4 roky),a bola som z neho zúfalá.Nepomohlo dohováranie,ani prosenie,ani krik,ani po zadku..Vieš čo zabralo?Keď mi spravil niečo naschvál,tak som mu to vrátila - keď ma udrel na tvár,tak som ho udrela aj ja,keď ma ťahal za vlasy,tak som potiahla aj ja,samozrejme,veľmi jemne,ale tak,aby ho to zabolelo.A keď začal plakať,že ho to bolí,tak mu hovorím ´bolí ťa to?a myslíš,že mňa to nebolelo?aj mňa to bolelo tak ako teba´. Chce to čas a trpezlivosť,ale teraz nemám žiadny problem.
Neviem,skúsiť môžeš,ak to pomôže,budem len rada.
dakujem za tip. no aj toto sme uz vyskusali. absolutne ale absolutne to nezabralo :( odolny voci vsetkym nasim pokusom
Osobne nemám rada označenie ako "neposlušné" dieťa... vlastne, čo je to "poslušný"? Asi to, že poslúcha to, čo povie mama, čo povie otec, čo povie teta, čo povie babka... ak to nejde po dobrom, skúsime po zlom.. Nepočúvaš? Dostaneš! Áno, dieťa časom pochopí.. lenže , bude sa ti páčiť, ak to bude robiť aj v budúcnosti? všetko, čo mu kto povie, spraví? Podľa mna aj také malé dieťa má mať svoj názor... či nie?
Nevravím, že môj jednu po zadku nedostane...áno, dostane... raz za čas, ale predsa... a určite nie preto, že si nechce upratať hračky.. skôr za to, ked robí niečo "nebezpečné", čo vystraši mna.. napr. ked ideme okolo cesty a on sa mi vytrhne a beží na hlavnú cestu oproti kamionu... ja samozrejme s kočíkom sa môžem zošalieť... :)
Neobj, vyrastie, pochopí, žč pozornosť sa dá pútať aj ináč ako rozhadzovaním hračiek :)
snad vyrastie a pochopi :) no nema dovod uputavat moju pozornost. je jedinacik,venujem sa len jemu nakolko som s nim stale doma a ani do jasli zatial nechodi. zacinam si mysliet,ze sa doma nudi, ze by bolo asi dobre dat ho do kolektivu medzi deticky. lebo tie on ma rad. no nepaci sa mi,ze ked mame navstevu,tak dokaze inemu dietatu ublizit. zatial sa s manzelom doma nebijeme :) tak neviem odkial to ma.
Aj to je možné :) v kolektíve by "skrotol" :) Napr. môj trojročný je doma pri mne krotký :") milý, usmiaty... akonáhle je pri nom viac "pestúnov", vystrája, predvádza sa :) a čo sa týka detí, čo prídu k nám.. má vybratých dvoch, s ktorými sa rád hrá a hračky požičia.. na ostatné deti pozerá, a ôked "nikto nevidí" , tak štopne, bije, ťahá za vlasy a smeje sa z toho, ked pôlačú... asi tak
Kým boli moje deti malé,mali sme hračky porozhadzované asi všade.Kinderká sa objavivali aj v hrncoch v kredenci.Ked zaspali,pozbierala som.Ked boli väčšie,upratovali samé.Ak sa im nechcelo,jednoducho som v ich prítomnosti konštatovala,že ked sa hračky všade povalujú,dáme detičkám,ktoré si budú hračky upratovať.Necháme si len tie upratané.A bolo po probléme.Dievčatá hračky poupratovali.Teraz sa všetko opakuje.Hračky rozhadzuje vnučka.
Lenže kde nie sú zákazy a príkazy,nie je ani vzdoru.Na ulici ked vnučka odbehne,poviem hlasnejšie dcére,že ideme na koláčik,ked sme dobručké.A vnučka sa pekne pridá k nám.Nikto ju nenahána,tak ju aj odbiehanie ihned prestane baviť.
Deti sú velmi vynaliezavé a bavia sa aj na našom zlostení sa.
Suhlasim ..dieta treba len spravne motivovat..
Takze ak moje dieta chce silou mocou pozerat na notebooku rozpravky a ja mu ho zavriem (samozrejme,ze zacne vystrajat ako besny aj napriek tomu,ze ho s kludom a usmevom lakam na ine hracky),tak mu to zakazujem a nemam to robit??? v pripade nasej prechadzky uz velakrat nemam komu zakricat,ze ideme na kolacik,pretoze je tak daleko,ze to nepocuje.a aj keby to pocul,tak je mu to jedno,pretoze si nieco zaumienil a ide si tvrdohlavo za tym.
Dohodnem sa s dieťaťom,vyberieme si spolu rozprávku,ktorú si spoločne pozrieme.Potom vypnem a rozprávame sa.
Ked sa chystám na prechádzku,vymyslím niečo,čo robím s deťmi spoločne.Súťažili sme,kolko červených áut po ceste napočítame,kto skôr niečo zbadá....A zapájam fantáziu,upútavam dieťa.Je zrazu také zaujaté prechádzkou,že zabudne utekať.
ano chcela som sa dohodnut. no akonahle som mu vypla notebook,tak ma zacal bit a kricat. a ked som mu ho zobrala,tak si isiel po neho.takze nakoniec som ho musela dat tam,kde nedociahne a nechat maleho vykricat a vyrevat sa a cakat,kym ho zachvat prejde. vsetko sa zda v teorii jednoduche, no v praxi niekedy bohuzial velmi tazke :(
Anička, teórie ti tu nikto nepísal, do diskusie sa zapojili mamy, ktoré majú deti a vychovávajú ich. Len hold, zrejme trochu inak ako ty - a teda majú aj iné výsledky .
Georgina ale ja viem,ze kazdy tu pise hlavne svoje skusenosti a nie teoriu. A preto som sa tu obratila s mojou otazkou. Ale kazde dieta je ine, plati na neho nieco ine. Okrem toho,ze viem dat malemu po zadku,tak ho aj vela chvalim. Hram sa s nim,salim sa s nim (lebo som citala,ze vraj to vybija agresivitu) a mojkam sa s nim,bozkavam ho (manzel hovori,ze to uz prehanam ). Proste robim aj to,co robia ostatne mami. A podla toho,by som mala mat ine vysledky. A nemam :( Myslela som to hlavne tak,ze teoria na jedno dieta plati a na druhe absolutne nie.A ked ma mamicka jedno alebo dve povahovo rovnake deticky,tak ma aj ine skusenosti a nevie to az tak pochopit ako keby mala jedneho ako anjelika a druheho ako certika.Neviem,ci chapes,co tym myslim. Deti su nevyspytatelne a neplati na nich rovnaky vzorec. A preto hladam,patram po tom,co plati na Vase deticky. Aby som lepsie rozumela tomu mojmu drobcovi a mala s nim coraz lepsi a lepsi vztah.
Fakt sa mi nechce dohadovať, len tu premýšľam, prečo asi tak na 150 detí, ktoré som učila, platil ten istý pôsob výchovy.
Pozri, je mi vcelku jasné, že robíš ako vieš a najlepšie ako vieš. Ale voľajako to nefunguje, asi bude niekde chyba. Iste, je jednoduchšie zvaliť to na dvojročné dieťa - tam je chyba!
nezvalujem to na dvojrocne dieta. hladam chybu,ktoru neviem najst.....
...a neprejde pat minut a zase je zly.
Vieš, takéto zápisky sú veľmi dobré na jednu vec - môžeš sa k nim vrátiť. Za rok, za dva, za tri. A porozmýšľať, či už syn z toho "zla" konečne vyrástol, alebo sa to stále iba zhoršuje.
verim,ze vyrastie :) vidim,ze som tu rozputala burlivu diskusiu. mozno pod slovkom "zly" chape niekto nieco uplne ine ako ja. je to moje prve dieta a rada by som sa vyvarovala zbytocnych chyb. o nic ine mi v tejto diskusii neslo.
Toto má do búrlivej diskusie hodne ďaleko. Okrem iného preto, lebo tvoji "oponenti" (vrátane mojej maličkosti) usúdili, že na danú problematiku pozeráš zo svojho uhla pohľadu a všetky ostatné uhly pohľadu považuješ za mylné.
Veď OK, to je tvoja vec 
.
nemyslim si,ze ostatne uhly pohladu povazujem za mylne. keby to tak bolo,tak by som neskusala na malom praktizovat vsetko to,co mi kto poradi. ale ok.
takze mame za sebou asi patdenne jedenie bez zabavania. samozrejme,ze isiel spat kazdy den na obed hladny. aj dnes. od rana nic nejedol a tak aj isiel spat.on nechce jest polievocku.tak som ho dala spat a aj hned kludne zaspal.a zobudil sa s tym,ze ho boli brusko.polhodinu som ho nevedela nijako ukludnit a utisit, tak plakal od bolesti.podla mna ho bolelo z hladu. tak ako teraz dalej? ustupit mu a zabavat ho alebo ho nechat dobabrat si zaludok? :(
a zobudil sa s tym,ze ho boli brusko.polhodinu som ho nevedela nijako ukludnit a utisit, tak plakal od bolesti.podla mna ho bolelo z hladu. tak ako teraz dalej? ustupit mu a zabavat ho alebo ho nechat dobabrat si zaludok?
Anička, podľa mňa niekoľkohodinový hlad ešte nikomu žalúdok nepokazil. Ale to je môj názor (a skúsenosť), ty si myslíš niečo iné.
Takže... neni o čom, povedala by som...
ano myslim si nieco ine a pytam sa,co si tiez mysli niekto iny. ci ine alebo nie. uz asi treti den ho boli brusko. vlastne odvtedy, co chodi spat na obed hladny.alebo den potom to zacalo. to su hole fakty.to nieje o tom,ze co si myslim. myslim si,ze mozno zdedil po mne a po manzelovi blby zaludok.lebo my s tym problem mame.ale to si myslim.ci je to tak,ukaze sa asi az casom. a do pol roka mal silnu koliku.a vidim,ze zase zaciname mat problem s prdkanim. nic ine som v jeho stravovani nezmenila,len to ze chodi spat hladny.a netvrdim,ze to co si myslim,je 100% nevyvratitelna pravda a ze sa nemozem mylit
anicka, moj krpček takto ohlasuje, že je hladný...tiež mi vie povedať, že ho bolí bruško,opýtam sa ho, či nechce kakať, alebo cikať, a ked nie, tak sa ho opýtam, či bude papať. Možno tvojho boli bruško z hladu a toto je vhodná chvila na to, aby ti papal sám, bez zabávania..
Vieš Anička, aj ja by som ju chcela nájsť, hlavne preto, že pri prvých dvoch dcerach som nemala tieto problemy....Teda, aby som to tu správne napisala, moje vychovne chyby...
vieš, georgina, na podiv, na mojho krpčeka sa pani učitelka v školke nesťažovala,videla som, že hned ako prišiel do triedy, zhodnotil situaciu, kde, kto, s kym sa hrá, zobral hračku, sadol na koberec ..dalej už neviem, pretože som šla preč./ A za dverami som počula, ako pani učiteka kričí na nejake dieťa, nie na moje/Aj ked pridem pre neho, tak vidim , že sa hrá, pekne, sám..alebo samozrejme s niekym inym....toto som chcela: keby som vedela u nás doma zabezpečit byvanie tak,že máme len koberec, pár skriniek, a kopu hračiek, že možem nonstop sa mu venovať, že nám niekto navarí a uprace, že nemusím do práce..že nemá na očiach šporák,práčku..haha idem do extremov, ale u nás je to tak...Staršia dcera, ked sa hrala , ja som si doniesla do izby kávu a naozaj stačilo povedat, aby bola opatrná, že teraz tam mám niečo horuce....jednoducho to zobrala na vedomie...
Jasne.
OK, dievčatá, sú to vaše deti. Mňa je do toho vlastne sedem.
Anička,ja som ti ako prvé poradila veľa trpezlivosti.Teóriu výchovy poznám z rýchlika,čítala som síce niečo,ale nie je toho veľa.U nás doma sa mi totiž osvedčili vlastné skúsenosti a niečo z nich som ti tu aj opísala.Mám štyroch chlapcov a každý je úplne iný,každý má úplne inú povahu,inak prijímajú pochvalu,inak kritiku,jeden je introvert,druhý ťažký flegmatik,ďalší je bláznivý,srdečný naivný dobráčisko,najmladší má temperamentu na rozdávanie.....s každým sme si užili toho dosť,ale na všetkých štyroch platia tie isté základné tri pravidlá:1.tiché a kľudné slovo,2.mantinely,určité hranice,o ktorých vedia oni aj my rodičia,3.božská trpezlivosť.
Myslíš,že mne niekedy nervy netiekli,keď som dokola opakovala to isté,ako verklík a mala som pocit,že hádžem hrach o stenu?Myslíš,že ja by som si niekedy,čo niekedy,veľmi často nechcela radšej ustúpiť malému zúrivcovi,len aby som už nemusela počúvať jeho krik?Ale vedela som,že keď ustúpim raz,ten malý chlapec si to zapamätá veľmi dobre a bude ma vydierať pri každej možnej príležitosti.
Nie je to ľahké,ale vážne ti nič iné poradiť neviem.Len trpezlivosť a vydržať,dodržať všetko čo sľúbiš,ukázať mu,že to všetko myslíš vážne.
A veľa chváliť,za všetko čo urobí rád,aj za obyčajné maličkosti,ako sa vie sám pekne najesť,že nakreslil krásny domček,aj keď budú na papieri samé čiary....
tak ta "bozska trpezlivost" mi chyba. to je pravda no z nas dvoch (myslim manzela a mna) som ja ta zla,ktora ho necha kricat,revat,zurit atd. proste som neustupciva od jeho narodenia. a mam pocit,ze na manzela niekedy skor da ako na mna.mozno preto,ze ho nevidi niekedy cele dni.neviem.snazim sa ako viem,aby ma nevyprovokoval a nekricala som na neho. ale asi malo,lebo ma dokaze niekedy vytocit do vyvrtky.velakrat som od neho odisla z izby aby som na neho nekricala,co som bola taka zlostna. takze sa asi len budem musiet ucit este vacsej trpezlivosti
tak vidíš a sme doma
nadarmo sa nehovorí,že deti sú naše zrkadlo,chlapec len robí presne to isté čo ty.raz je všetko v pohode,inokedy aj jemu prasknú nervy a hnevá sa.to je celé.začni trénovať tú trpezlivosť a uvidíš,že sa to aj na neho "prilepí".
budem sa snazit
anička , stále sa vraciam k tejto diskusii,aby som pochopila, kde sme spravili chybu, že sa nám deti správaju tak, ako sa správaju..aj moj syn inak mudry, šikovný chlapček, ktorý sa vie sám hrať a napodiv, niekedy spravi to, čo mu poviem a vieme sa hneď dohodnuť. Na druhej strane, niekolko rokov mu neviem vysvetlit, že do telky nesmie nič hádzať. Čo mám spraviť, telkáč odstránit z domácnosti? Pri prvých dvoch deťoch, dcery maju 15 a 18 som krivo pozerala na mamičky, ktoré boli vonku s detmi presne takými ako je teraz moj synátor. Kde videl malý ročný chlapček, že má otvoriť šuflíky a použit ich ako schody, aby sa dostal na poličku?? Kde videl malý chlapček, že má odmontovať, čo sa dá a rozobrat každu hračku? Kde videl malý dvojročný chlapec, že má prist k telke a jednoducho ju stiahnut na zem??. Ano, treba sa dohodnut s ostatnymi članami rodiny na jednej vychove.. a čo ked sa neviem dohodnut s 80 ročným nahluchlým svokrom, s ktorým som v jednom dome?? mám sa odstahovať? Presne všetky tie "veci", o ktorých tu píšete, skúšam..a nie vždy funguju...takže tiež sa priklánam k nazoru, že ano, deti nie su zle, ale robia zle.
chcela som dnes napisat podobnu temu ....ale vidim ze si ma predbehla ,no takze ja ti tiez neporadim ,ale postazujem sa...
mame 2 krasne dcerky 2,5 rocnu a 4,5 rocnu princezny,ale u nas to vyzra nikedy ako" kofy na trhu ",kazdy bozi den sa hadame ktora si co oblecie ,co sa bude ranajkovat, obedovat(nakoniec do vsetkeho len podobkaju ) ,starsia chodi do skolky ale mladsia uz odkukala od starsej co na mna plati ,sem tam sa hodit o zem,sem tak zachvat ,a uspene sa vyhybat tomu co povie mama ,bezne mi zdrhnu a bezia a nezajem ze su odo mna dalko a tiez mam strach lebo bezia popri ceste a x krat som ich na to upozornila mali aj trest ziadne rozpravky a cokoladky ,ale ponaucenie ziadne ,starsia je rebelka a mladsia ju "zerie" proste ma v nej vzor a ja sa mozem aj potrhat ,tiez sem tam dostanu po dupe ,ale viem ze agresivita plodi len agresivitu a nase su tiez riadne zivaniska a potrebuju vela pozornosti a kedze sme mimo SR ,tak dievcatam chyba aj taky socialno-rodinny zivot ,sme viac menej sami sem -tam pride niekto z rodiny ,ale stretavame sa malicko ,lebo kazdy mame svoje povinnosti a snazime sa to dievcatam vykompenzovat a hladame pre ne inu vhodnu zabavu tance a chodia na anglictinu ,ale ....
a starsia dcerka ked bola mala, mali sme to iste co vy ,jest ani spat a dlho som ju kojila vyse 2 rokov ,tiez len revala robila si tvrdohlavo svoje a dodnes je taka,proste obe du to tvrdohlave baby a idu si za svojim cielom a ja som nikedy z nich na prasky a to ma manzel ubezpecuje ze bude este horsie takze tolko k teme .....
michaelka,
tvoje dcerky si dovolia len tolko, kolko im umoznis.
Sama si to vyjadrila - vedia, co na teba plati a pouzivaju to.
Neviem si predstavit, ze by mi moje deti toto stvarali.
Co si oblecu, na tom sa predsa da spolocne dohodnut den vopred. Co budu jest - mozes si vypocut ich napady, ale je to predsa v tvojej rezii, nie?
Hodit sa o zem? Zdrhnut? Ze zachvat?? 
A ci to bude horsie, alebo nie, zavisi od teba a od tvojho manzela...
Eva
neviem si rady s dvojrocnym synom. je velmi sikovny,bystry.co chce pochopit pochopi a co sa mu nepaci ignoruje.nepomaha ani krik,ani bitka,ani pekne slovo.vobec neviem ako sa k nemu chovat.viem,ze bitkou cesta nevedia a nikdy by som ho takto vychovavat nechcela.no niekedy ma tak dokaze nastvat,ze dostane par po zadku.minule mu manzel kazal pozbierat fixky,ktore naschval hodil na zem.tak radsej dostal dalsiu po zadku,akokeby ich zdvihol.stale mu vysvetlujem,ze nesmie odo mna utekat daleko.no aj napriek tomu to robi.naposledy sa mi stratil v skole.boli sme sa tam hrat v hravenisku.zacal nas burat s autickami.darmo mu vysvetlujem,ze to nemoze.naposledy mi tak buchol do tvare,az som hviezdy videla.samozrejme,ze auto som mu vzala.no nasluboval hory doly,ze on uz bude dobry.tak som mu ho vratila a urobil to zase.sice nie do mna ale bural do inych hraciek a na druhy den do kamarata :( aj v kute bol.ked som sa ho pytala,ze ci vie,co urobil zle,povedal ze ano,dokonca to vysvetlil a nasluboval ze uz to nebude robit.no nerobil asi dve minuty.neobsedi ani minutu.pri jedeni ho musime zabavat.dnes isiel spat dokonca hladny.prosim ako sa k nemu chovat,aby som po nom len nekricala a nebila ho? dakujem