Nie sú deti ako deti ...

Moj ked sa vybúri pri športe tak doma je ako baránok .Je dobré ked majú kde vybit prebytočnú energiu,potom nezostáva síl na "vyvádzanie"...Takže zatial je to v pohode,a pokial ho to baví tak nie je o čom... ...

Takýmto tornádom je môj 10 ročný.Chodí na všetky športové krúžky/podla volného času/Teraz je celé dni ešte na bicykli.Ale ešte aj večer na nom nevidno,žeby mu z jeho energie ubudlo.O našej autistke už ani nehovorím.Tam už neraz aj lekári povedali že keby mali aspon štvrtinu z jej energie,všetko by zvládali jednoduchšie.Ešteže mám aj dospelé deti a pomáhajú mi z tými môjmi živlami.

Kami poziciam ti mojho 21 mesacného a budes sa divit..to mi ver... je ako keby bol z divých vajec...

z našich chlapcov boli takéto tornáda ešte keď mali tak 1-2 roky,vo veku okolo 3r.sa to nejak všetko ukľudnilo ,začali chodiť do škôlky,športovať,aj keď ako vravíš ty Kami,je fakt,že každý z nich má iný temperament....
mne sa najviac páčila naša teraz už 97r.babička,keď sme k nej prišli a chalani lietali po dome,že dvere len plieskali,babička sedela uprostred toho,smiala sa a tešila:"to je muzika,to je muzika,zdravé deti,krik a smiech "

fidorka mas perfektnu staru mamu, ktora miluje deti. Ja som mala obidve deti hyperaktivne, nadovazok syna aj postihnuteho, ale neviem si predstavit, ak by som mala dve deti v rovnakom veku. Syn sa naucil chodit az v skoro troch rokoch a od vtedy som ho nevedela udrzat, stale padal, snazil sa behat, boll naozaj vsade a musela som davat obrovsky pozor, aby sa nezranil, nakolko mal uz vtedy problem s cievami v hlavicke, ktore ak by praskli tak brrr, ani nechcem domysliet. U nas v dedine mame velmi vela dvojiciek, hovoria stari ludia, ze mame dobru vodu , a veru su aj vacsinou hyperaktivne, mamicky sa nezastavia. Obdivujem vsetky mamicky s bozou trpezlivostou, ktore to s hyperaktivitami vedia, skaldam pred nimi klobuk dolu. Mne sa Dodko upokojil sam od seba asi ked mal cca 15-16 rokov. Vyrastol a "spohodlnel", ale dovtedy som sa nemohla zastavit a nevedela som, co je to oddych. A vyspat sa celu noc este stale nepoznam, ale nevadi, hlavne, ze sme inak zdravi a chuti nam jest. Drzim palce vsetkym mamickam a detickam, nech su len zdrave a chuti im jest.

Ked som mala iba Adamka, tak som nechápala, ako niektorý rodič nedokáže urobiť svojmu dieťatku urobiť program do čakárne :D mohli sme čakať aj tri hodiny, jemu stačil Dráčik, piškotka, kniha, alebo mi len tak sedel na kolenách, pozeral von oknom. Trocha ma aj hnevali tie vrieskace lietajúce deti... nechápala som, prečo im rodičia nepriniesli hračky, a prečo im nepovedia, nech sedia :D a potom sa narodil samko, ten nevie byť ticho a nevie byť na jednom mieste.. ked máme ísť do lekára, tak stresujem, čo zas bude robiť, dnes predviedol super výkon , 90 minút vkuse pišťať a vrieskať v čakárni, určite všetci okolo boli "šťastní", že sme tam :D až nás jedna mamina pustila, že môžeme ísť skôr, aj ked bola na rade ona doma me to sním o tom istom, nedokáže sedieť, on len lozí alebo skúša chodiť, najlepšie sa šplhať na gauč, a hore dole schodmi, ak mu náhodou niečo nedovolím, tak sa hádže o zem a vrieska

aj ja mám také 15 mes. šidlo. To som si myslela, že starší je "živel". Ale toto... Akonáhle nie je v kočíku, šprint. A mama utekaj, samozrejme presne opačným smerom ako potrebujem. A doma? Vkuse je niekde vyškriabaný, skúša vypnúť a zapnúť počítač, tv, "kypriť mi zem" v kvetináčoch. To že sa vešá na záclony, ani nevravím....
A u Dr.?Pokiaľ to nie je na dlho, tak sú tam nové hračky, ale to tak na 20 min. A potom. Minule sa mi tam stratil. Vbehol Dr. druhými dverami (z chodby, nie z čakárne).
Teraz sú na okolí samé baby - jeho rovesníčky. Tie len v šoku kukajú, ako pobehuje. Len 1 je chalan, ale taký istý. Najnovšie chodíme na detské ihrisko. Je oplotené. Už zmáknu šmýkalu, aj všetky tie hojdacie "potvory". Čakám kedy zdolajú tu "lezeckú stenu".

poznam to! mam takmer 3r. dvojicky a odkedy sa naucili lozit, chodit je to o zivot. Nemyslim si ze tie deti su hyperaktivne ale dvojicky akoby male vyssie sebavedomie, su zivsie, stale od seba pozeraju co robi druhy a robia to spolu, ked sa jeden vyzlecie aj druhy, ked jeden vyskoci na postel aj druhy, ked jednemu poviem aby nieco nerobil druhy ide skusat ci moze. Na ihrisku jeden bezi k hojdackam druhy na smykacku, oni si len robia veci primerane k svojmu veku, keby jedno dieta som mala rocne tak mi sedi v kociku kym to 3r. hojdam napriklad, alebo druhe bolo starsie tak sa hraje samo, ale takto mi treba mat pod dozorom oboch naraz. Oni su aj velmi zlaty ked ich najdem napr. spat spolu v postielke, tiez nemaju problem s delenim. Ale! ked ich mam rozdelenych v roznych izbach alebo jeden je s muzom von a druhy dnu so mnou su velmi pokojny, tichy, kludny.

"že hyperaktívne deti, nie sú len výmyslom rodičov, ktorí hľadajú alibi aby ospravedlnili svoju nezvládnutú výchovu"

takéto tvrdenia ma kedysi strašne rozčuľovali, pretože každé nie nie také, kde ho posadíš, tam bude sedieť a ani sa nepohne.ja takéto deti nemám a zavše aj závidím takým mamám, čo o svojích deťoch ani nevedia....
potom si poviem, to by som mala taký nudný život, čo mi našťastie pri mojích "energizeroch" nehrozí.
moje baby sa doma dokážu hodiny hrať so stavebnicami, vysypú si kýble kociek a majú celú izbu pre seba, alebo si stavajú puzzle, s postiele im urobím hrad, a vymýšľajú kadečo... potom to aj hodimu spolu upratujeme.
no, kde u lekára si môže človek doniesť stavebnicu alebo niečo či ich zaujme na dlhšie??? mám im vari dať deku na zem??? nosíme si knihy, pastelky, malé hračky, ale to im vydrží tak hodinu. čiže ak čakáme dlhšie, už ich to prestane baviť a chcú sa sa aj hýbať. deti sú deti. doktorka nás vždy vítala: ja vás už poznám podľa kriku, hneď sim vedela, že ste to vy.
takže len preto, že majú viac energie ich nevyhodím von z okna, aj keby som akokoľvek chcela.

a bohužiaľ u nás sa každé temperamentnejšie dieťa považuje za nevychované... podľa mňa, nevychované dieťa nie je také, ktoré je zvedavé, ale také, ktoré bije iné deti, berie im hračky, nepozdraví, atď....
moje deti sa od jedného roka nevozili v kočíku, hoci by to bolo pre mňa pohodlnejšie a rýchlejšie, lenže radšej chodili po svojich a behali a všetko skúmali, ako keby mali ticho sedieť v kočíku. tlačila som vždy prázdy kočík a naháňanie deti s kočíkom ma prestalo rýchlo baviť.
teraz už chodíme po výletoch a majú výdrž poriadnu, mamka (to ako ja), padám mŕtva večer do postele, a oni ešte stále nemajú dosť.
napriek tomu, že sú nezastaviľné (nemôžem na nich nikde nájsť vypínač ), nie sú zlé...

Hoc je to už pekne dááávno , mám v živej pamäti akčné výkony mojich chalanov.
Je medzi nimi rozdiel 20 mesiacov a obaja boli ako vrece bĺch.
Niekedy bolo nad moje sily ustrážiť ich oboch naraz.
Farbisto sa mi vybavuje situácia z maličkého butiku s textilom ... Mladšieho som šmykom ťahala spoza plenty, kde objavil predavačkinu kabelku a staršieho zrazu nebolo
Po prvotnom úľaku sme ho hľadali aj s predavačkou ...
A následne ho objavili vo výklade, kde stihol figuríne ruku v zápästí odmontovať

Keď bola u mňa na návšteve kamoška so svojimi deťmi (vo veku tých mojich) - neveriacky som pozerala, ako spôsobne SEDIA vedľa nej a ani nepípnu.
Na moju otázku: "Čo sa im stalo?" nechápavo odvetila - "Nič, oni sú takíto stále".

Pre mňa čisté sci - fi .

Prežili sme, tu sme, veľkí, dospelí, stabilizovaní ...

No, veru, veru. Ja keď som bola malá, naši mi sľúbili 5 korún, ak vydržím priviazaná o stôl 5 min. Nevydržala som. moja mamina mi doteraz hovorí, že som bola strašne neposedná a živá, ale že ma všetci takú milovali. No a môj syn mladší je presne moja kópia, koľko krát by som ho aj vyhrešila, ale si pomyslím, že však no po kom to má, nie? Občas by som síce privítala, keby neboli takí živí, lebo aj starší je živel, aj keď nie až taký , ale na druhej strane sa teším, že majú toľko energie. Však keď budú starší, tak dúfam, že ju v dobrom využijú.

Starší je "slimáčik" a mladší sa narodil s vrtuľou v zadku. Už aj kojenie. Keď som kojila staršieho, mohla som si prečítať zopár stránok z knihy, pri kojení mladšieho som často ani čaj alebo kávu nedopila (5 minút mu stačilo). Ledva sa mladší naučil chodiť (a hovoriť), vybiehal z dverí domu s výkrikom "Utekám, utekááám!", kým starší rozvážnym krokom len vystupoval z výťahu. Mala som nervy chodiť s nimi sama von, lebo Nechám menšieho bežať kam chce a zostanem so starším? alebo Pobežím za mladším a staršieho nechám takmer stáť uprostred chodníka?
A k lekárom sme nosievali Atlas hmyzu - zabavili sme všetky deti v čakárni (a maminky sa aj škrabali a divne tvárili, keď decká chceli čítať o pavúkoch, blchách a podobných potvorkach )