odmietanie skolky

Naozaj treba len vydržať, môj malý ešte aj teraz ráno plače, keď odchádzam, snažím sa s ním rýchle rozlúčiť a odísť, aj keď mi je ťažko. Tiež sa zo začiatku s nikým nechcel hrať, chcel iba mamku, ale postupne sa to zlepšovalo, teraz už má veľa kamarátov. Akurát poobede, keď preňho prídem, sa musí vyplakať. Beriem to tak, že zo seba vydá všetky tie emócie za deň a potom je už dobre. Zo začiatku u nás pomáhalo, že dostal malý darček /malé autíčko, kinderko, ale to len asi tri týždne, kým si nezvykol, potom som s tým prestala/ a veľmi som ho chválila, že som na neho hrdá, že je už škôlkár a že sa tam veľa naučí. Držím palce, nech sa to u Vás ukľudní, hlavne si myslím, že musíš Ty ako matka ostať kľudná /aj keď je to ťažké/a stále vysvetľovať, že musíš isť do práce a zarábať peniažky, aby si jej mohla niečo kúpiť atď. tiež nesľubovať, že tam nemusí spať a jesť, pretože ona sa musí postupne prispôsobiť tomu režimu, lebo potom budeš riešiť ďalší problém s jedením atď. Môžeš jej skúsiť dať aj nejakú plyšovú hračku, ktorá ju bude ochraňovať, môjmu pomohol macík.

Alebo je ešte na škôlku nezrelá. Ak máš niekoho, kto by s ňou doma bol-babka a pod. Prejde čas, kedy by ste jej škôlku nepripomínali a možno po pol roku to prijme úplne v pohode. Mali sme to tak so synom. Nebolo to proste len 2-týždňové odmietanie, trvalo to dlho-bolenie bruška, nočné budenie, pričom predtým spával dobre-potom choroby... Aj učiteľka nám poradila, aby sme to odložili. U malých detičiek je pol roka veľmi dlhý čas... Ak nemáš nikoho na opateru, bude si musieť zvykať, čo už?

trojročné dieťatko naozaj nemusí byť ešte zrelé na škôlku...možno si dať prestávku,škôlku nespomínať a potom to skúsiť nanovo.chce to ale pevné nervy a vydržať...uisťovať ju o vašej láske,ale nepovoliť...držím palce

(flower} Sú deti, ktoré idú v škôlke z choroby do choroby....naozaj je pre ne najlepšie byť mimo toho.Dá sa, ak sa chce.Deti nie sú stroje,dokonca Komenský odporúčal, aby bolo dieťa v matkinej starostlivosti do šiestich rokov /Informatorium..../Jasne, sme inde,len či múdrejší..

Mne tretia dcera a najmladší syn do školky nwchodili.Všetky ostatne školku zbožnovali.Títo dvaja nie.Musela som ustupiť nakoniec ja.Najmenší Kamil mal teploty,vracal,v noci sa strhaval zo spanku.Tretia dcera,ta chodila napokon do školky,ale len dopoludnia.Ked bolo treba spať,šla domov.Kamil,to bolo ine.Bala som sa,že aj školu bude odmietať.Zbytočne.Asi medzitým dozrel.Chodí už do druhej a chodí tam rad.Ale do školky by nešiel ani teraz.Neviem,čo sa mohlo stať.Ale bol tam necelý týžden.Napokon sme rezignovali,aby to neublížilo jeho psychike.Neviem.Niektore deti sa do školky tešia,niektore si časom zvyknu a niektore školku nemusia.Uvidíš,ked tam nechaš malu nasilu,či sa prisposobí,alebo jej to bude prehlbovať traumu s nasledkami vracania,horučky.Je ťažke radiť.Deti nie su rovnake.

Mna by tiez znepokojili tie nocne zachvaty placu. Ked zacal chodit do skolky nas najmensi, tak reval a vzdoroval, ze cela ulica o tom vedela, ledva som ho vypacila z auta, kym som ho prezliekla, boli sme obaja totalne zmordovani, ale spaval dobre, doma sa normalne hral, nebolo na nom vidiet ziadnu traumu, len tie urevane rana... a ucitelka tiez mala dost co robit, napriek tomu mi povedala, ze treba vydrzat, ze ked sa vyreve, tak BUDE V POHODE...a po dvoch tyzdnoch naozaj bol...porad sa s ucitelkou, mala by to vediet odhadnut. Ja by som to vsak nesilila v pripade, ze sa mi dieta strhava v noci zo sna. Samozrejme, nemusi byt na pricine skolka ako taka, len mozno jej tam nieco/niekto vadi, moze sa to zdat ako nejaka prkotina, s cim si ona nevie poradit. Prajem pevne nervy.

žiadne dlhé lúčenie,ubezpečiť dieťa že prídeš,žiadne vyjednávanie,pusa a ahoj.náročné,srdcetrhajúce ale jediné účinné. potom len dôverovať učiteľke.je to ťažké a u 3r.dieťaťa by bolo skôr čudné keby neplakalo. u mňa -syn bral mš ako nutnosť,povinnosť a hádzal sa s revom do zeme celý týždeň, dcéra si posmoklila prvý deň 2 hodiny odvtedy sa rozbehne každé ráno ku dverám štýlom hurá,už som tu,mami ahoj a prídi.

andreas,skús zistiť,ako sa správa v škôlke.Moja dcéra robila neskutočný cirkus, keď sme šli do škôlky, dokonca plakala, aj keď sme šli domov.Ale v škôlke sa správala veľmi dobre,podľa učiteliek bola spokojná,hrala sa,zapájala,pekne spala aj jedla, nemali s ňou problém.Ale ak sa zle správa aj v škôke,plače a tak,možno by mu bolo vážne lepšie doma.Ale ak ho nemáš kde nechať,tak len vydržať.A vysvetľovať, že ako ty chodíš do práce,on chodí do škôlky,že musíš pracovať, aby ste mali peniažky na oblečenie, na jedlo,na hračky,že škôlka je pre neho ako pre teba práca,lebo ti v nej pomáha tie peniažky zarábať-už som to kdesi aj písala, my sme malej dokonca kúpili prasiatko,kde sme jej po troške dávali centíky, akože to si v škôlke zarobila, a potom,keď niečo chcela kúpiť,tak sme jej tie peniažky dali s tým, že "keď si si pekne v škôlke zarobila, tak si môžeš kúpiť".Dva mesiace sme každe ráno cestou do škôlky opakovali všetko znova.Sú to síce úplatky,ale stálo to za to, uvedomila si, že peniaze nedjú zo vzduchu a každý má nejaké povinnosti.

andreas76, moja dcéra išla do škôlky tiež 3-ročná a každý večer vravela:"zas do tej odpornej škôlky" každé ráno revala ako "tur", ja som s ňou nešla ani raz, lebo som to psychiky nezvládla, chodil s ňoum môj manžel alebo mama. Je síce pravda, že ja som ju do škôlky nemohla nosiť, lebo som chodila do práce ráno z domu o 06:00 hod., môžem úprimne povedať, že som tomu bola rada. Ja som jej odpovedala, že zase musí ísť do škôlky, že my s ockom musíme chodiť do práce, aby sme mali korunky, ale nič racionálne na ňu neplatilo. Museli sme to prežiť. Tiež malá bola stále chorá, 2 dni v škôlke a 3 týždne doma, ešte dobre, že som mala malú s kým nechať. Jednoducho to musí prejsť a teraz má dcéra 10 rokov a len s úsmevom spomíname na "škôlkárske časy" a môžem Ti povedať, že vtedy mi nebolo všetko jedno-bolo to veľmi ťažké obdobie. Držím palce

My sme začali s 3,5 ročnou slečnou chodiť do škôlky od septembra. Tešila sa snád už pol roka dopredu, ako sa bude s deťmi hrať, ked doma niečo nechcela spraviť, vždy som jej pripomenula, že v škôlke bude musieť sama, tak sa do všetkého hrnula (obliekanie, jedenie). Po týždni úplne ukážkového škôlkovania, ked všetky deti plakali za mamami a ona sa ani poriadne nerozlúčila , zo dňa na deň koniec. Plač, vresk, ostatné deti si už medzitým zvykli na škôlku a ona naopak. Doteraz som nezistila, či sa niečo stalo, ani od nej, ani od učiteliek. Takisto sa v noci budila, plakala, jej sa škôlka nepáči, sú tam škaredé deti, škaredé hračky, škaredé učiteľky . Ale postupne to prešlo, tiež som zvažovala skončiť zo škôlkou, ale teraz som rada že som vydržala. Dnes už chodí bez problémov, teší sa. A to prešli len 4mesiace, z ktorých sme boli možno viac než polovicu doma pre škôlkárske choroby.
Ešte k tým teplotam, čo píšeš. Platí to aj naopak - ak na dieťa "lezie" nejaká choroba, je mrzuté, nesvoje, plačlivé už skôr, než dostane teplotu alebo sa to na ňom inak prejaví.