ohrýzanie nechtov

mojej sestre davali rodicia cervenu stiplavu papriku, ale to bolo pred..... dobrymi 25 timi rokmi. ale pomohlo jej to. Mne uz nie. Ja som si hryzla nechty tak, ze mi mama vravela, ze si zdeformujem prsty. Hrozne som si ich kusala az do masa a potom este strhavala ten povrch, a ked uz nebolo co, kusala som si na nohach. Ale neviem preco som to robila. No ked som zacala chodit na strednu, prestala som zo dna na den, lebo som sa hanbila chytit tyče s takymi prstami okusanymi v autobuse. takze to bolo fakt zo dna na den, a teraz mi nechty rastu, ze ich nestiham strihat, pekne pevne a ziadne deformovane prsty. Tak tot moja osobna skusenost.
mozno ju skus nejako zabavit, alebo jej daj do ruky nieco nech zmoli, alebo nech ma prsty zabavene nejakou hrackou, neviem skus. Mne pomohol az ten autobus pa

Tiez som si ohryzala nehty, dokonca do nejakych 12 rokov, mama skusala vsetko, nepomohlo nic.. az JA sama zo dna na den som prestala.. zacala som byt predsa "velka slecna" a vadilo mi, ze mam take skarede ruky

Zuzi, tvoja dcérka na to príde sama, skôr či neskôr. Netráp sa kvôli tomu, jasné že jej vrav, že to nie správne okusovať si nechty a nie je to ani pekné mať potom také ohlodané pršteky. Ale ona musí sama chcieť s tým prestať.

Ja si od 6.7.2006 nechty nekúšem. A kúsala som si ich veru od mala. Si pamätám jak ma mamka hubovala a ešte si pamätám, jak jej tatko huboval, že čo ma hubuje, však robím len to čo ona.
Už na strednej som začala mať svetlé chvílky, a pár týždňov som si nechty nekúsala. Ale nikdy som s tým nevedela prestať tak naozaj.
Až minulý rok v lete som si len tak povedala, že to skúsim, a podarilo sa. Dnes je presne 1 rok a 5 mesiacov, čo si nechty nekúšem. Takže také malé výročie mám.
Ale aj tak stále mám niečo v rukách, niečo žmolím, proste mi to robí dobre.

žuje v puse alebo žmolí v prstoch?

Lebo ja žmolím v prstoch, a to nejakú príjemnú látku, špendlík, balón, dokoncia aj kúsok lepiacej pásky, kým lepí, čokolvek čo sa žmoliť dá. Nie vždy, len keď to na mňa príde. Mňa to ukľudňuje. Viem, že je to niečo psychické, ale ja si z toho nerobím ťažkú hlavu. Aj ke´d som občas zrelá k psychiatrovi.

tak moja 10ročná dcéra si kúše nechty až do krvi, a nie a nie prestať lepí si to potom lepiacou

ja véééľmi rada niečo žmolím v prstoch, najradšej rožteky na obliečkach vankúša, a nechty si síce nekúšem, ale si rýpem kožu okolo nechtov

no ja by som to hodnotil od psychomotorického nekľudu (to žmolenie a pod. ) - až niekam po neurózu - ohrýzanie nechtov. Ak si dobre pamätám, ohrýzanie nechtov je prejav neurózy - dúfam, že som si to nezmýlil. Radšej sa spýtajte odborníka.

Moje kśňatko si ohryzávalo nechty na rukách aj na nohách, čo sme teda nechápali. Tiež na ňu skoro nič neplatilo a ona s tým nie a nie prestať.
Sľúbila som jej, že keď s tým prestane a narastú jej pekné nechtíky, tak jej kúpim krásny lak a všetky ich potom nalakujeme. Lebo keď ich má škaredé, okúsané, také sa predsa lakovať ani nedajú...
Čuduj sa svete, toto na ňu zabralo a ona s tým prestala...O pár týždňov mi referovala, že už má nechtíky pekné a že kedy jej kúpim ten lak a budeme spolu lakovať...

ja, ked som bola mala, tak som si tiez hryzla, ale ked som bola prvacka, tak mi v autobuse povedala spoluziacka mojej sestry, ze mam pekne nechty... a vtedy som prestala
inak, existuju take kamene na ukludnenie, ked je clovek nervozny.. teda su to len tak z dreva urobene prijemne kamienky, ktore sa "zmolia" v rukach, pomaha to proti stresu. nejak to pozitivne posobi na nervove zakoncenia v prstoch a dlaniach.. a ked sa nezmolia, daju sa na nich pozorovat letokruhy tak skus to, mozno to pomoze.. len daj pozor, aby to mala kdesi nehodila

Ahoj Zuzi,
Čo sa týka tvojej dcéry a jej nechtíkov: Ja som sa naučila ohryzovať nechty ako malá od mojich o dosť starších sestier a neprestala som s tým doteraz a to budem mať dvadsať. Takže povedzme, že takých asi 17 rokov to už robím. Hlavne keď som nervózna alebo neistá ale nemusím byť ani to nepomohlo mi nič ani pevná vôľa už si to ani neuvedomujem a hryziem zrazu sa len uvedomím a rýchlo prestanem. Ale za chvíľku znova. Skúsila som gélové nechty, laky, chili, proste všetko. Nepomohli ani vyhrážky môjho bývalého. Keď som začala bližšie študovať tento zlozvyk prišla som na to, že ohryzovanie nechtov detí príliš blízko súvisí s rodičmi a s tým aký vzťah majú sami medzi sebou. A bolo to tak, moji rodičia sa rozviedli keď som mala 7 a dosť zle som to znášala hlavne kvôli tomu čo sa dialo, dokonca by sa dalo povedať že to dosť zle znášam doteraz. A teraz vždy keď je nejaký konflikt ktorý sa týka čohokoľvek hneď sa upokojujem ohrýzaním nechtíkov. Preto si myslím, že v prípade tvojej dcéry je hlavné aby si sa nepozerala na jej stresy a nervozitu ale hlavne na tú tvoju a to či to medzi tebou a jej ocinkom dobre klape ak nie treba to dať dohromady a neprenášať to na malinkú. Môžem do dosvedčiť aj čo sa týka mojich neterí. Moja staršia sestra si to uvedomila včas a jej dcérka prestala, ale moja druhá sestra, ktorá sa rozviedla, jej dcéra ma ručičky v hroznom stave horšie ako ja za 17 rokov ohrýzania.
PS: či som ti pomohla alebo nie či mi veríš alebo nie radím ti len jedno nikdy to nerieš ani násilím, pchaním prstov do štipľavej papriky, ani strašením. Pretože to spôsobuješ len pravý opak, ohryzovanie nechtov je symptóm ale ty musíš riešiť príčinu. Veľa šťastia.