poradenie pri prváčke

ale keď jej poviem aby sa snažila trošku tak sa rozplače - vieš isto že sa nesnaží tak ako vie?
Je len tretí týždeň v škole.Isto je skoro na obavy.Ale tak isto je tak akurát čas aj na to, aby sa jej škola zhnusila.
Musí byť každá čiarka rovnaká?Musí byť riadok úhľadný?Alebo je prvoradé to, že hoc neúhľadne, ale spraví si to rada.hm?
(samozrejme že za tým môže byť ešte x iných vecí, ale isto ešte vyčkaj)
Netlač, nehroť, nestresuj.Počkaj.Ak sa to za pár týždňov nezmení, napíš.

Radšej skôr niečo riešiť ako niečo zanedbať. Môj syn sa prejavoval presne takto a nakoniec mu diagnostikovali ADHD.
Samozrejme to nemusí byť prípad tvojej dcérky, môže byť len viac hravá, ťažšie sa jej navyká na stále povinnosti. Ja by som vám poradila navštíviť pedagogicko-psychologickú poradňu, tým nie je čo pokaziť. Buď poruchu učenia vylúčia, alebo ju potvrdia a s tvojou dcérkou môžu v škole začať správne pracovať. Je to veľmi dôležité, pretože ak dcérka teraz získa zlý vzťah k škole, môže sa to s ňou niesť dlho.
Môj syn zmenil postoj ku škole až na strednej. Zmenil sa kolektív i učitelia a on začal s čistým štítom. Kým na základnej mu priradili status "hlúpeho", nakoľko nám dosť dlho tvralo, kým sme poriešili jeho diagnózu.
Veľmi vám obom držím palce, hlavne buď trpezlivá a dcérku čo najviach chvál a podporuj.

u nás bolo super motivovanie, u postihnutého Dodka zaberalo: potom sa budeme spolu hrať, alebo jednoducho spolu tráviť čas, za každú čo i len podobnú čiaročku som ho chválila, psychológ tvrdil, že nesmieme sa úlohám venovať viac ako dvadsať minút, za ten čas Dodko dokázal urobiť ani nie desatinu svojej domácej úlohy, ale vždy sme to stihli, lebo sme na tom pracovali v prestávkach a medzi tým sme sa hrali, kreslili si, plastelínovali a pod. Dodko bol tiež veľmi hyperaktívny, neposedný, netrpezlivý, ale nakoniec sme sa predsa len naučili písať čítať a počítať, chce to obrovskú (konsky veľkú) trpezlivosť, trpezlivosť a ešte raz trpezlivosť, motivovať, odmeňovať, chváliť, to sú základné predpoklady úspechu a nikdy nezaťažovať dieťa dlhšie ako dvadsať minút, ja som to riešila takto, ale Tvoje dievčatko môže byť úplne iné, ale trpezlivosťou a motiváciou nič nepokazíš, držím palce.

Ja mam doma prvacku, tiez piseme prve ciary. Clovek naozaj potrebuje hodne vela trpezlivosti, moja Tamarka je riadny vetroplach a neposed. Bola som pripravena, ze to bude narocnejsie ako minuly rok s Emmkou. Ak ti mozem poradit my piseme vzdy na cvicny papier, prekopirujem jej to aspon dvakrat. Cely cas som pri nej a kazdu ciarku piseme spolu, dnes sme pisali "lastovicku" tak je vravim velka lastovicka vyleti a oblucikom sa vrati. Pri kazdej ulohe ju motivujem nejakym zvieratkom, velmi nam to pomaha. Poviem pravdu, ze ked som videla jej prve ciarky, ktore pisala v skole nevedala som ci sa smiat ci plakat. Ale vela, vela ju chvalim i ked to nie je 100 potom sa viac snazi, chce to vela trpezlivosti. drzim palce

Diky za kazde nove rano...

Pred 14 rokmi môj syn bol tiež taký, písať sa mu nechcelo, hneval sa, plakal.... Mám veľa trpezlivosti,snažila som sa , nekričala , vysvetľovala. Nečakala som rovné čiarky, pretože viem, že chlapci sú pohodlnejší ... Ale raz ma tak nahneval,že mi povolili nervy a tak v kľude ako sa len dalo som zobrala šlabikár a zošity a hodila ich do smetného koša s tým, že načo sa budeme obaja trápiť, keď nechce, že sa vráti späť do škôlky a o rok do školy. Nato prestal plač, že on to ešte skúsi , prestal nervačiť a úlohy boli napísané v kľude a pekne. ( V ulici mal veľa spolužiakov, tak sa asi hanbil vrátiť späť do škôlky) Nie je to návod, len moja skúsenosť. Dnes by mi to asi nepomohlo, dnes by mi tie knihy asi pomohol odniesť do toho smetného koša

Prve ciary mojho syna - to bola katastrofa. Nastastie pani ucitelka vedela, ze nie kazde dieta zacne krasne pisat po mesiaci v skole, tak ich motivovala vcelickami, slnieckami. Postupne dostal do ruky ten spravny cvik, a bolo to len lepsie a lepsie. Ulohy sme pisali v klude, tiez najprv na cvicny papier, potom do zosita. Uloham sme venovali max. 30 min. Prvaci by nemali mat vela uloh. My sme mavali napisat max. 3 riadky. Zelam vela trpezlivosti a chuti do ucenia. Naozaj si myslim, ze tvoje obavy su predcasne.

nič sa neboj, veď doteraz bola ešte len "malá" škôlkárka. všetko je to pre ňu nové. aj my máme teraz prváčku a poviem ti, že naše čiarky a oblúčiky sú každý jeden originál a ani jediný sa nepodobá na predlohu ale vidím, že sa fakt snaží. tiež ju skúšam motivovať, že to porovnávam so šmykľavkami... máme obrovskú výhodu, že máme staršiu piatačku a tá sa s ňou hrávala na školu, tak teraz to ešte berie ako hru. a ešte máme aj ohromnú pani učiteľku učila aj tú staršiu

Môj syn začal milovať školu až vtedy,ked som upustila domáce úlohy najskôr precvičovať.Dieťa je potom unavené a píše horšie,ako načisto.Ak sa mi aj úloha nezdala 100%,ja som ho chválila.A zrazu synček od decembra písal najkrajšie z triedy.Triedny ho chválil,že ani dievčatá nemajú taký krásny rukopis.Teraz chodí do 4 triedy a začal písať ako kocúr.Pravopis v poriadku,domáce úlohy úhladné.Lenže školské cvičenia plné škrtaníc a strašne naškrabané.