Ty píšeš o mojej?
na etickej o sebe napísala:Som skoro vždy zlá,ale som múdra už mám 3 poznámky a ešte si myslím,že som vtipná
no som myslela,že ma trafí
tiež neviem niekedy,čo s ňou,je to ťažká povaha...Len trpezlivosť a pevné nervy
Ale neboj,také díte sa v živote nestratí...Moja je prváčka a má 7.
Vdaka som rada že nie som sama.
a ako to vlastne riešiš,keď trucuje napr?moja sa nafúkne,dupe nohami,trieska dverami.Nepozerá tvoja HanuMontanu?moja akoby odtiaľ si niečo odpozerala
Nie tento seriál nepozerá. Ale ona sa len oduje, triskať dverami našťasite nemôže lebo majú na izbe posuvné. AKo to riešim, pošlem ju do izby a a čakám že sa niečo zmení, ale zatiaľ sa nič nezmenilo, nevie ani povadať prepáč a to ma štve najviac že si vôbec nič neuvedomuje. NIekedy kričím rezignujem.
čisto ako moja.Prepáč nepovie,akoby si ani neuvedomóvala,čo robí zle,no a keď z nej náhodou vylezie-je mi to ľúto-tak to ani nemyslí vážne,lebo ani nevie,čo vlastne urobila zle.Ja tiež sem-tam vybuchnem a kričím,ale nič mi to nie je platné.Sadne si do izby a začne sa hrať alebo hocičo.Dám jej trest,že nesmie telku pozerať-akoby sa jej to ani nedotklo,nič proste,totálna flegma.To je ešte horšie,akoby mala plakať kvôli trestu,vidieť,že jej je to jedno.Tvári sa akoby sa nič nestalo.Nemôžem?tak nemôžem.Len akoby nechápala prečo nemôže...No hrúza dakedy.
No tie naše baby by si mohli podať ruky, moja to isté, na jednej strane neskonale tvrdohlavá a na druhej vo veciach ospravedlnovania totálna flegmatička. Ach jaj baby naše.
Nie sú po nás náhodou?
Aj to niektorý tvrdia - moji rodičia- že to urážanie má po mne - pripúšťam v puberte to so mnou dosť plieskalo, ale ešte na to vek nemá a ked bude takáto no neviem čo nás čaká v puberte. Len mna mrzí to že si chybu neprizná, že nejakú radu odo mna to ani počuť a snažím sa jej chcieť len to dobré, nie kvoli mne ale kvoli tomu ked bude chodiť do školy, aby sme to zvládali ako tak v pohode, lebo aj keď viem že je šikovná a nemala by mať nejaké väčšie problémy v škole - v septembri bude prváčka - jej tvrdohlavosť jej v tom môže škodiť. Odo mna si nedá niečo povedať a tak už len dúfam že dostane dobrú učiteľku, ktorá ju bude motivovať lebo ináč to bude pohroma na ďalších niekoľko rokov.
Písala si,že v škôlke s ňou nemali problém,keď moja zmenila učiteľky v školke,tak ani s ňou nič nebolo,v škôlke dobrá,doma otrasné.A tiež som sa bála,ako to bude v škole,tak doteraz to zvládala,učenie zvláda výborne,len začína vyrušovať a všetko ostatné,čo som písala.Tak na tvojom mieste by som sa tiež nebála,čo sa šikovnosti týka,tvoja sa určite v škole nestratí,možno ju tiež chytí max.to vyrušovanie...A vraj aj moja malá má tú tvrdohlavosť po mne Od učiteľky si dá povedať,pri mne gúľa očami.Učiteľka,ak bude dobrá,získa si rešpekt aj u tvojej,určite,bude to pre ňu predsa autorita,aj celkovo zmena,keď už bude školáčka.tak neboj,ona to zvládne.A nám prajem pevnéééé nervy a trpezlivosť.Hádam z toho vyrastú
to teda nie si.Každý deň riešime niečo,z čoho sa chytám za hlavu a už ani neviem,či sa z nej smiať,alebo plakať.Bolo aj lepšie obdobie,keď nastúpila do prvej,ale už sa rozkukala a teraz skúša nervy všetkých okolo
Tak v tomto vam mozem len drzat palce lebo mna to asi este len caka. Jam tak dobre a poslusne decka ze sa bojim, ze si len setria sily na nejaky hrozny uder. potom budem potrebovat vas sucit a podporu ja.
Ďakujem V čase krízy,keď nastane ten hrozný úder sme tu len a len pre teba
Ste zlate som vedela ze sa na vas dievcence mozem spolahnut. 
Skoda ze neviem poradit mamine26. Viem si predstavit ako ju to trapi.Ach jo tie nase poklady. Ja zo svojej skusenosti mozem povedat len tolko ze u nas som kladla velky doraz na disciplinu a pravidla a nerobila som ustupky. A fuguje mi to dodnes. Dnes uz mam chalanov 12.5 a 11 rocnych a stale posluchaju, doma pomahaju....ale dodnes platia tie iste pravidla.
No...môj synátor je úžasný,počúva,žiadne poznámky,samé jednotky,keď chcem pomôže,príde sa mojkať,no úplný opak mojej herečky.Aj malá má samé jednotky,ale tie poznámky-včera dostala poznámku červeným perom-to bolo plačúúúú. Ale aj tak si chybu nepriznala,až dnes ráno
Moooooja .....ale aspon si ju priznala, radsej neskoro ako nikdy nie?
No hej ale šlo to ťažko Zvykla si zvaľovať vinu na druhých a sama sa tváriť ja nič,ja muzikant Povedala som,že pôjdem za učiteľkou,nech mi vlastne povie,čo sa stalo a malá že však ja som ti už povedala,ja že heeej?ona-tak dobre,poviem ti ako to ozaj bolo Nie sú to strašné veci,väčšinou len dosť vyrušuje cez hodiny...No aj to sa môže stupňovať.V škôlke som raz prišla po ňu a počujem už z diaľky krik učiteľky:ty myslíš,že ty mi budeš skákať po hlave?Strhneš na seba pozornosť detí a ja som tu potom načo?Len som sa modlila,aby tak nezjapala na moje decko,ale presne na ňu kričala.A ešte jej vraví:kedy budeš konečne dobrá?-keď ste vy zlá,budem aj ja
Ale to potom nie tvoja dcéra je zlá, to je ozaj chyba pedagóga, či už tej v škôlke, alebo v škole. Deti v škole zväčša vyrušujú, keď ich vyučovanie nedokáže zaujať - či už kvôli tomu, že to je suchopárne, alebo je nízko postavená latka (systém: to už poznám, čo nám to tu vykladá)
Tak v triede je ich dosť,chápem,že učiteľka sa musí venovať aj druhým.Pri synovi tiež také sa riešilo,ale učiteľka mu začala dávať úlohy cez hodinu naviac a tym vyrušovanie skončilo.Lenže pri dcére-je max.sebavedomá,presvedčená,že ona je najlepšia vo všetkom,ona je tá,čo chodila na súťaže,recitovala,maľovala,ona má doma diplomy a iné deti nie...Prechválili ju v škole a ona to vzala tak,že keď ju už preskúšajú,tak nemusí dávať pozor ďalej cez hodinu,lebo ona to už vie...
Ahoj mamina26 z prvych riadkov som mala pocit ze si u nas doma , moje kukucky maju takmer rovnaky vek a ich hadky no mamamia, snazim sa nemiesat medzi nich pokial krv netecie..Emmka starsia reaguje presne ako tvoja skolacka, niekedy ked to zvladam bez kriku jej poviem ze by sa mala hanbit za taketo spravanie, ked je zuriva poslem ju do izby a necham ju tak. Nastastie sa vsak vacsinou ukludni a ospravedlni, tak ju momojkam a poviem ze ju velmi lubim a ze sa nehnevam, snazim sa jej davat "dolezite" ulohy ale kce to pevne nervy..u nas je to trocha aj o ziarlivosti
cchhaaaa,,,akoby som maleho cervika videel...(sestrina dcera) byvame spolu a dnes mi mala,(ma 4 roky),povedala:"Cervik,(tak sa navzajom volame)ideme na zmrzlinu?"o.k.,hovorim si,tak podme,ved zmrzlinu(tocenu aj klasicku) predavaju asi 60metrov od nasho cinziaku....ale ona chcela ist na bicykli..a vysli sme von a zrazu na mna spustila:"cervicek,podme na stanicu,tam maju najsamlepsiu..."(stanica 2 km) no tak sme sli..cestou jupika som jej kupil,bo hrozne smadna bola.na stanici si objednala malu zmrzku do sladkeho kornutku....s tou umelou lyzickou ju trosku pomiesala a s tazkym povzdychom:"uz nevladzem"mi ju darovala..ale samozrejme,po "jedeni" zmrzliny vysmadla.no...hovorim,"tam mas celeho jupika,som ti teraz kupil,sa napi.."jej odpoved?? "cervik,mna s jupika pali zaha,ja potrebujem kofolu!" no neporazi vas????????? takze s malymi krpcami je to fakt tazke a tazke je aj nieco poradit....
no cervicek nema chybu
KATKA,mas pravdu,nema xybu...a za nic na svete by som ju nevymenil,aj ked obcas s tymi jej "uvahami" mi paradne ide na nervy...
Poznám Ty ma naozaj nechápeš?a tvári sa akoby som ja nevedela do 5 narátať.Tak dôležito,pochybne...
Pekný deň na začiatok.
Mám dve dcéry staršia Anička má 6 rokov, a mladšia Laurina má 3 a pol roka. Obe sú neskonalé výmyselníčky a neobsedia na mieste ani chvíľku. Pred pár mesiacmi sme sa presťahovali a tak sme stratili školku a miesto sa pre nás nenašlo tak sme doma spolu 24 hodín. A v poslednej dobe už začínam byť zúfalá. hlavne z Aničky. Vôbec ale vôbec ma nepočúva, aj keď niekedy spraví sama aj bez môjho príkazu ale to je naozaj výnimka. Vedia sa spolu hrať ale Anička je taký malý komandér, myslí si že musí byť všetko podla nej a ked nie je tak je zle a odúva sa. Snažím sa jej to vysvetliť po dobrom, po zlom ale nič nepomáha. VIem že nás má rada aj svoju sestru ale niekedy je to fakt na nevydržanie. Všeličo som vyskúšala ale u nej nič nepomohlo. Je strašne tvrdohlavá, aj keď kým chodila do školky tam s ňou neboli žiadne problémy a učitelky si ju pochvaľovali.
Je pravda, že ja sa im cez deň kedˇmám porobiť veci v domácnosti, uvariť a ešte spraviť prácu ktorú robím našťastie doma, nemôžem niekedy na 100% venovať. A potom sú len doma kriky a plač a vyplazené jazyky a pred chvíľou mi povedala že ona bude zlá. Ja už neviem snažím sa aby bolo všetko v pohode ale tá jej povaha mi dáva poriadne zabrať a niekedy neviem čo ďalej. Ak viete poraďte, ak nie aspon ma povzdbuďte, budem vám povďačná.