Poraďte mi, prosím, maličký nás bije:-)

Každé dieťa prechádza obdobím vzdoru tak ako vie tak ako a pokiaľ mu to umožníš... Je to obdobie človeka ako aj ďalšie (puberta...) a dieťa cez to prelezie.A od vás bude závisieť, čo mu toto obdobie do života dá.(ak ťa buchne a ty mu to vrátiš, abo ak bude vrieskať a ty tiež, abo ak budeš nervózna, on bude 100krát viac...)
To že vás udrie ako riešiš?Môžeš mu povedať rázne - to nesmieš, mňa to bolí.Len nie kričať.Tiež si treba uvedomiť že niektoré dietky potrebujú buchnúť a kopnúť - naozaj "obdobie vzdoru" existuje.Tak skús niečo vymyslieť.Napríklad nafukovacie kladivko a keď bude naštvaný, môže si búchať ním po koberci, po posteli...
Forma zákazu tiež u každého dietka zaberá iná.Niektorému môžeš povedať - nie, nesmieš, a ono potrucuje a prestane ale niektoré musíš ošaliť.Napr.: Ideš po ceste a je tam mláka.Máš dva spôsoby ako dietko z mláky dostať:1.Nie, nechoď tam, to nesmieš,budeš mokrý. 2.Aha, pozri aký je tu chrobáčik, takéhoto som nevidela v žiadnej rozprávke, ty áno?
Tak hlavu hore a pevné nervy.A hlavne kľud...veď za chvíľu pôjde na výšku...

Neboj sa, on z toho vyrastie. Moja dcéra nás síce nebila, alebo ak nás aj buchla, tak len výnimočne (tiež vo veku tvojho synčeka) a prešlo to samo, ale robila iné huncútstvá. Napríklad, keď som sa len na sekundu otočila, už sa rýpala v smetnom koši, či nahádzala mačke granule do vody a následne to skončilo na zemi. Začala to robiť asi odkedy sa naučila chodiť. Tiež som skúšala vysvetľovať, vyhrešiť ju a dokonca som ju pár krát poslala i za dvere (ozaj len na pár sekúnd, možno 5) - nič nepomohlo. Jednoducho to jedného dňa - mohla mať tak 2,5 roka - prestala robiť a hotovo. Teraz sa splou na tom smejeme.

Nas maly mal tiez take obdobie v dvoch rokoch. Zrovna sa mu narodila mladsia sestricka, tak to bolo o to horsie, lebo som non stop musela davat pozor, aby jej nahodou neublizil. Niekedy pomohla ignoracia (nevsimat si ho), stale dookola vysvetlovanie, priznam sa, ze obcas mi aj praskli nervi, aj som na neho nakricala, ale potom sme sa porozpravali a vysvetlili si to. No a niekedy pomohlo, ked som sa robila, ze placem a ze to boli, ked ma bije, vtedy ma prisiel polutovat. Postupne to same odznelo, asi v 2 a pol roku.

Súhlasím s aramamou. Určite dať najavo, že toto nie!, ale v kľude. Nie s krikom, alebo oplácať rovnako. Ja mám takú, neviem...metódu. Keď sa deti napr. pľujú, nezakazujem. Len poviem, že kamaráti sa neopľúvajú a môže to robiť, ale bude pľuť do kýblika. Nech sa samé rozhodne. Ale to už sú väčšie deti, tvoj maličký je ešte na to maličký . A skúšať aj nejaké relaxačné chvíľky na upokojenie, by možno nebolo zlé.

Určite mu musíš dať rázne najavo, že to nesmie. Ak neprestane, môžeš skúsiť trest - napr. zobrať mu hračku a povedať mu, pretože nás biješ, hračka pôjde do pivnice. Ak nás nebudeš biť, hračku dostaneš naspäť. Uvidíš, že to pomôže.
U nás to fungovalo.
Možno si tým chce vydobyť viac pozornosti, niektoré deti dozrievajú citovo neskôr a potrebujú viac maznania a preukazovania, že ich rodičia ľúbia. Skús si ho viac túliť, možno sa ukľudní. Aj keď majú deti záchvaty zúrivosti, psychológovia radia si vtedy dieťa pritúliť a tuho stisnúť.
Držím Ti palce.

Naša má 15.mes a tiež ju chytajú "nervy" , no nás nebije, ale keĎ SA HNEVÁ, TAK SA HÁDŽE O ZEM, STRÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁŠNE KRIČÍ, AŽ MI PÍSKA V UŠIACH, BÚCHA SI HLAVU O ZEM/STENU, keď jej poviem na niečo-čo nemože, že "nono", tak vystrája.Deti v ich veku chcú byť stredobodom pozornosti a vyžadajú si maximálnu pozornosť, takže nemožem ísť nikde od nej, lebo je zle.Toto obdobie ich prejde a predsa budú už vačší a rozumnejší-každé dieťa toto robí, neboj sa, nie si sama, aj ja tak a vela, vela iných žien