Potrebujem preplieskať ja alebo?

my sme mali minulý rok podobné problémy, dcérka bola chorá skoro mesiac, po polroku začali stresy zo školy, z ničoho nič, a zrazu kašel, nádcha, bolesť hrdla, brucha a už to išlo, nie a nie sa z toho vymotať, nakoniec som to riešila rozprávaním sa, vysvetľovaním a ked pochopila, prešli aj stresy a prešli aj choroby, ale ona je väčšia, no neviem ako na to u malých detí, psychika urobí svoje, asi by som to riešila trošk ráznejšie, aj ked viem, že je to ťažké (poznám to, pri vlastných deťoch nám to niekedy nedá a necháme sa využívať ďalej ), ked sa nenaješ sám, budeš hladný, ked sa neprezlečiš sám, budeš v tom istom ale ked si to zašpiníš musím to oprať a nebudem mať toľko času na teba, mal by sa trošku odpútať od teba, ja odporúčam zvýšiť dávky vitamínov, odšťavovať ovocie zeleninu, veľmi dobrý je vitamín C, čierna reďkovka, cibulové čaje, a také tie babské recepty, ktorých je na nete kopu, vždy z nich niečo využijem, držím palce nech sa z toho čím skôr dostanete

Počuj, ty nám šmíruješ pod oknom Ved si opísala môjho Lela Uplne to isté, maznoško jeden rozmaznaný a choroby detto. V pondelok nás čaká operácia a netuším či sa vôbec v apríli dostane do školky.

Mám pocit, že teraz je také obdobie, že okolo nás je veľa chorých. Deti aj dospelí. Čudujem sa, veď bolo/ je krásne slnečno...
Možno je to tým, že sa z organizmu minuli zásoby vitamínov, minerálov...Ja by som podobne ako ludkaaa odporučila zvýšiť vitamíny, užívať niečo na posilnenie imunity, zohnať zdravé ovocie, kyslú kapustu, jarné bylinky .
Ja som podobné trampoty tiež zažívala... dávnejšie. Dieťa v škôlke je vystavené rôznym druhom bacilov. Postupne si buduje odolnosť voči ním....pomôcť vieme tak, že budeme posilňovať imunitu.
My sme postupne prešli na prírodné antibiotiká a v zimných mesiacoch som dávala deťom kvalitný multivitamín. A zmena bola do očí bijúca.
A samozrejme, aj tá psychika zohráva veľkú úlohu...ale v tom sa mi ťažko radí.

moj syn je podobny, no nastastie sa nam to zatial nedostalo az do stadia maly tyran. tiez mame uzasny vztah, ma 3 roky a tiez dokazeme na gauci predebatovat kopu casu. je velmi komunikativny, rozumny, citlivy a zaroven nesmierne tvrdohlavy a svojhlavy. a velmi velmi temperamentny . vie sa strasne tesit, velmi sucitit, ale aj zurit ako selma . to, ako instinktivne chape mnohe vazne veci, ma stale prekvapuje. zvladnut ho tak, aby citil, kde su uz hranice, je casto pre mna velmi narocne. nechcem zlomit jeho silnu osobnost, ale ani vychovat z neho "maleho tyrana".

ked neviem, ako dalej, vzdy si poviem, ze matka ma pred synom prednost. pre mna je dolezite si to raz za cas uvedomit, pretoze mam tendenciu uprednostnovat potreby inych pred svojimi, co nie je spravne a nie je to prinosne pre nikoho. Moj dobry pocit zo zivota je prvorady, pretoze len ak sa ja dobre citim, dokazem synovi vytvorit dobre a zdrave podmienky pre zivot a duchovny aj fyzicky rozvoj. Nesmiem sa nechat vycerpat za svoju hranicu. Nesmiem byt jeho rukojemnikom. JA rozhodujem, hoci laskavo a s prihliadnutim na jeho potreby. dieta ma nasledovat mna, nie ja jeho.
Takze ked na mne visi ako kliest , je to zle pre mna aj pre neho. tiez sa potrebuje naucit byt samostatny. a ja sa potrebujem pohybovat po byte volne, bez pocitu, ze som vaznom vlastneho dietata, inak som nervozna, nespokojna a vo vnutri sa hnevam na neho aj na seba. potom sa citime zle obaja.
pre mna je riesenim niekedy na par hodin odist a nechat ho s niekym inym. za ten cas si vycistim hlavu a dokazem potom lepsie reagovat. ked sa vratim som dosledna, ale mojou zasadou je, ze hovorim vzdy pravdu. nesnazim sa ho zabavit niecim inym, aby mi dal pokoj. komentujem narovinu a normalnym tonom: "vadi mi, ked sa drzis mojej nohy, ked umyvam riad. je to neprijemne. takze bud pojdes do svojej izby, alebo ak chces ostat so mnou v kuchyni, prines si sem hracku a hraj sa pri mne. Ak ma ale budes vyrusovat pri mojej praci, pojdes do izby." toto potom dodrzim velmi dosledne a ked treba, par krat to zopakujem. "nie, toto mi vadi, je mi to neprijemne. ja teraz umyvam riad!" casto to naozaj skonci tym, ze ho prenesiem do izby, kde si poplace alebo aj poreve. par takychto intervencii nam ale pomoze vytvorit medzi nami urcity odstup a fungovat tak, aby sme sa citili obaja dobre. vacsinou sa nakoniec zacne pekne sam hrat. niekedy to pochopi hned a pekne sa pri mne hra, lebo vie, ze ked bude vyrusovat alebo nevhodne na seba pritahovat pozornost, pojde do izby. jednoducho, ja si svoju robou urobit musim a nebudem pri tom trpiet, ze ma niekto furt taha za nohu . ak chce byt so mnou, nech je slusny, ak nie, nech sa pohra sam. ak ho viac bavi plakat, nech si place.
vacsinu takychto problemov riesim tak, ze nechavam veci na nom. napr.: "chcem cikat! ale musis ist so mnou!" hovori, kym varim. klasika, za kazdu cenu chce prerusit moju cinnost, aby som vsetko robila s nim. Poviem, ze nejdem. Ak mu treba cikat, nech sa vycika. ak sa z trucu pocika, musi sa prezliect sam. dokonca musi sam zobrat aj handru a poutierat. som pripravena, nechat ho v tom, aj dve hodiny . vydierat sa nenecham. s jedenim to iste. papaj, alebo nechaj tak. kazde dieta ma inu mieru tvrdohlavosti, ale ziadne dieta neumrie od hlavu, ked vie, ze jedlo je k dispozicii. jednodnova hladovka mu uskodit nemoze. v case choroby moze byt naopak prinosom
najprv protestuje, ale nakoniec sam oceni, ze to nechavam na nom. ze on rozhoduje o sebe. ked si stojime za svojim, prva reakcia je odpor a truc, ale casom to vztah skor skvalitnuje a obaja sa tym vela ucime.
myslim, ze dieta sa ukludni, ked citi, ze rodic ma veci pod kontrolou a on je ten co vedie a nenecha si slapat po vlastnych hraniciach. dieta zavzdoruje ale napokon sa ukludni, lebo to, ze rodic je dosledny, mu dodava istotu, ze rodic je silnejsi a moze sa o neho opriet. dietatu zakazom niecoho alebo stanovenim pravidiel davame viac lasky a energie, ako splnanim jeho detskych poziadaviek. pomahame mu tak dozrievat.
niekedy, ked uz dozuri, tak mu poviem: "hneval si sa, ze? aj ja som sa hnevala. ale lubim ta, aj ked sa hnevas."
niekedy sa to samozrejme nedari. ja som nervozna, on je o to viac na mne nalepeny. niekedy zareagujem zle. no sak ale to k tomu patri.
drzim palce pri vychove

No, presne to som teraz riesila so svojim druhorodenym, ktory sa v priebehu mesiaca, co je dcera chora doma, naucil vyuzivat vsetky moznosti na dosiahnutie svojho.
AL euz predvcerom som si povedal, ze dost, ze dalej sa takto neda, ma 20mesiacov a uz pretlaca svoje, tak sme mali spartansky rezim, slazave udolie, Ruzin by z toho bol plny, taka unavena som uz davno nebola, ale dnes to uz vyera velmi dobre. Uz len musim ustrazit seba, aby son nahodou neustupila, inak sa beho minut vratime naspat.

Co sa tyka choroby, neviem, to iste mam z dcerkou, z celeho mesiaca bola v skolke 2 dni, inak solime, kasleme, mame zapalene spojivky a to sa dopujeme Cckom a snazime sa zdravo jest + bylinky, asi to musi nejak samo prekst....

Drzim palce

Minulý rok bol aj u nás chorľavý, tento je lepší (hoci akurát ju mám doma- pokašliava, ale to je tento rok prvý týždeň)
A už predvčerom som ťukala na NM o tom, ako obdivujem mamy, ktoré majú takéto zlatíčka doma dobrovoľne Som z nej unavená, nepretržite rozpráva, skáče, dupe, volá ma... Dačo v zmysle "mamííí, mááááámííííí, máááááááámíííííííííííííííííí, mamííííí, mááámiiiii" Odpovedám z WC "čo je!?" "ľúbim ťa"........ ako ma toto kedysi tešilo. Ako teraz nepočujem ani vlastné myšlienky, uffff
Na otázky ne/obliekania sa, ne/jedenia a podobne- je to o skúšaní hraníc. Ale odporúčam prekonať svoje materinské ja- aby ste sa vyhli obdobiu v akom sme teraz my- "ja to neviem a robiť to nebudem". A veci, ktoré bežne robila teraz "naozaj nevie" + snaha žiadna, keď už to urobiť aj musí, tak s poriadnymi nervami a zlosťou A ako mňa tým vie rozčúliť, keď nič nechce ani vyskúšať a čo vyžaduje nejaké úsilie, to radšej nechá tak, hoci by to robila rada..... och