ja som to sčasti zažila v opačnom garde. Ako tá "chorá".
A neviem dať lepšiu radu, ako "nepestujte choré deti, robte z nich deti zdravé".
Rodičia ma s astmou nikdy neobmedzovali, nikdy ma nepresviečali o tom, čo je pre mňa ako nebezpečné. Že sa čosi deje som si uvedomovala iba v čase, kedy som sa prebrala a mamina mi s plačom opakovala "Miška dýchaj!" .
Keď vidím iné kamarátky, manžela a veľa ľudí v okolí, často nechápem. Ako ľudia sa dajú zložiť nádchou a radi sa nechajú poľutovať. Ihneď bežia k lekárovi, ani nežmurknú keď majú jesť antibiotiká či analgetiká. Mamy prenášajú svoju ustráchanosť na deti a takto sa potom ľudia trápia celý život. A ozaj trápia- pretože poznám decká čo nejdú na plavecký lebo bývajú choré a pod. A mňa- mňa moja choroba (a pritom bývajú fakt ZLÉ dni) nikdy v ničom neobmedzila- hoci ozaj mohla. Ďakujem za to mojim rodičom. Dodnes nejem lieky, kým nie som v krajnom prípade, nebývam chorá, ak je zle proste si to odtrpím ja a nemusia aj všetci okolo mňa. A vo vzťahu k mojej dcérke a jej zdraviu- ĎAKUJEM, že som nikdy nemusela byť "chorá"...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...Matúško nastúpil do prvého ročníka a už vedel čítať- naučil sa to sám asi od Filipa...pani učiteľka nám povedala, že by ho odporúčala hneď do druhého ročníka, no bolo to pre mňa neprijateľné,keďže aj tak bol najmladši z triedy- obaja chlapci sú letní a odklad nemali...
Kamoska ma taky mensi problem. Dve deti, mladsie astmatik. Potrebuje viac starostlivosti, lebo je casto chore. Stari surodenec to doteraz znasal dobre a chapavo, ale viac-menej sa da povedat, ze zacal mat pocit, ze jeho trpezlivost a ustretovost bola zneuzita a vsetci si zvykli uprednostnovat mladsieho surodenca. Takze sa objavili problemy so ziarlivostou a neposluchanim. Nie neustale, objavuju sa striedavo oblacno, no su intenzivne a neprijemne. Hlavne, ked sa objavia v nevhodnych situaciach.
Viem, ze u vas je situacia s dvoma surodencami podobna a podla toho, ze velmi casto spominas Filipka a malo Matuska, predpokladam, ze si Filipko proste vyzaduje viac pozornosti - aj svojou povahou, aj stavmi, ktorymi si musel prejst. Nemyslim si, ze to automaticky znamena, ze jedno dieta uprednostnujete, ale ak ste mali s niecim takym problem, ako ste to zvladali?
Kamoska sa na mna obratila, lebo som si presla podobnou skusenostou v detstve, ale hoci som obcas strajkovala (co sa pamatam), nepamatam si, zeby mi to nejak extra vadilo a nasi museli nieco nejak riesit (resp. ak aj riesili, tak riesili intuitivne dobre, lebo pocit krivdy nemam. A oni sa tiez nepamataju, zeby nieco zvlast s nami riesili.), takze jej poradit neviem.
A kto ma podobnu skusenost, kludne nech poradi tiez, ako to zvlada(l).
Vdaka.