Nie som mama, ani učiteľka, ale dovolím si napísať môj názor - aspoň na časť otázky.
Moja mama pracovala ako učiteľka matematiky.
Priznám sa, zažila som ju aj osobne na hodinách matematiky na základnej škole a teda – nič moc, mať mamu učiteľku, ktorá učí tak dôležitý predmet ako matematika. Teda bol dôležitý v tých – ešte komunistických časoch.
Potom som s ňou „prežila“ pár rokov do jej dôchodku, kedy už bola nová doba a nové učebné osnovy a nové učebnice. Priznám sa, sama som bola prekvapená, na čo sa matematika zmenila. Mamina mi dávala pracovné zošity že „nájdite si na intráku čas a vyplňte mi to, aby som mala aj kontrolu od iných ľudí.“ A my sme čo robili? KRESLILI, FARBILI, VYSTRIHOVALI a počítali, rysovali len tak akoby pomimo...
Veľmi nemilo som bola prekvapená, že decká sa učili matematiku hravou formou a nie bifľovaním ako my. Chápem, že aj memorovanie a bifľovanie nie je úplne správny prístup, ale ak mám vypočítať nejaký príklad alebo sa naučiť nejaké pravidlo, poučku, vzorec, prečo mám byť vyrušovaná rozprávkou okolo toho, ku ktorej si vymaľujem postavičky z nej. Alebo nebodaj pesničkou.
Možno, keby sa v matematike zachovalo viac memorovania – ktoré mne osobne dalo základy pre zdravý sedliacky rozum, ktorý mi dodnes pomáha v práci ekonómky, možno by to deti zvládli lepšie.
Toť môj názor... ale ako hovorím, nie som priamo zainteresovaná, som len pozorovateľ.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a teraz som si spomenula na to, že som niekde počula, že sa má vrátiť na základné školy aj pracovné vyučovanie, pestovateľské a technické práce... no asi zistili, že deti pomaly nevedia chytiť krhlu do ruky alebo zatĺcť klinec 
). Najviac mu vadí tá "prísnosť", nejdem mu vysvetliť, že keď sa pomýli čo len o milimeter pri rysovaní, že je to už iná úsečka, ako mal narysovať... 
Ako, dá sa to aj inak povedať. Hlúpnu? To tiež nie je najlepší výraz.
Asi ste zachytili v posledných dňoch v médiach debatu o tom, že dorazili výsledky minuloročného testovania slovenských pätnásťročných študentov z oblasti matematiky, čítania s porozumením a základného prehľadu z prírodovedy. Výsledky z testovania žiakov PISA z roku 2015 svedčia o tom, že slovenská mládež sa so svojimi vedomosťami, schopnosťami prepadla dosť hlboko pod priemer krajín OECD.
Naklaďme si otázku čím to bude? Celkovo školským systémom, učiteľmi, našou výchovou? Jasné nie všetko je porovnateľné, učebné osnovy v rôznych krajinách asi nebudú rovnaké. Len tie výsledky majú zhoršujúcu sa tendenciu aj oproti minulým rokom a hlavné stúpa počet detí, ktoré sú hlboko pod priemerom a klesá aj počet tých, ktorí sú nadpriemerní, šikovnejší. Toto už je uchopiteľnejší výsledok, viac detí spadá do šedého priemeru. A to som si ja myslela, že k tomu priemeru mal bližšie socializmus z môjho detstva.
Pri svojich deťoch som intenzívne vnímala stratu motivácie sa niekam posúvať, niečo viac naučiť, miestami vôbec učiť. Mám štyri rôzne, ale ozaj rôzne deti aj čo sa týka postoja v škole. Pri starších troch mi však jednoznačne vychádza, že skvelý učiteľ vie deti zaujať tak, že sú ochotné sa učiť aj učivo nad bežný rámec, pretože pridanú hodnotu od učiteľa si veľmi vážia. Momentálne mám dosť čerstvé veľmi pozitívne skúsenosti dvoch detí z alternatívnych škôl, trochu potvrdený smútok zo slovenského vysokého školstva od najstaršej devy aj potvrdené od syna, že asi niet nad nadhľad ... Na všetky témy som tu už písala.
Dievčatá, zaujímal by ma váš názor. Ako to celé vnímate vy? Je to len veľké mediálne boom, a porovnáva sa neporovnateľné? Napr. zmenili sa osnovy výučby matematiky na základných školách? Alebo stále viac detí "trpí" poruchami učenia, správania, na základe čoho sa samotné deti menej naučia, učitelia sa tomu musia prispôsobiť, majú to zložitejšie? Súčasný systém školstva demotivuje samotných učiteľov? Je to našou výchovou? Výchovou rodičov socialistickej generácie, ktorá ostala trochu stratená? K tejto téme sa chcem vrátiť v samostatnom príspevku.
Dievčatá, rada si prečítam vaše názory, ako to celé vnímate vy. Ďakujem.