prestrašená

Možno by mohla pani doktorka so sebou niečo urobiť,aby sa jej deti nebáli,napríklad nebyť v bielom,keď vidí dieťa,čo plače a desí sa jej a všeličo iné...
Aj moji synovia vrieskali (neplakali,ale vrieskali )keď boli na vyšetrení,ale časom prestalo aj to.My sme mali šťastie v tom,že naša pani doktorka mala pre toto pochopenie a trpezlivosť.
Nič sa neboj,tvoja dcérka nie je divná,ale ten kto si to o nej myslí.Je to úplne normálna reakcia malého dieťaťa,ktoré má zlé skúsenosti s lekármi.Keď bude staršia ona to pochopí.

Jasné!!! Nič si z toho nerob. Pani doktorka to mala predýchať, nič by sa jej nestalo, keby pred deťmi biely plášť vyzliekla. Ona asi z deťmi nechodila po ordináciách.Jednoducho niekedy vrieskajú ako o dušu a niekedy nie. Ono to časom prejde.Mne môj syn koľkokrát tak kričal u lekárky, že som pre jeho plač vôbec nepočula, čo mi lekárka hovorí. Prešiel rôčik-dva a už je dobre.

Každé dieťa je iné, jedno smelé a iné sa bojí nielen lekára, ale hoci aj cudzích ľudí. Treba ju iba upokojiť a vysvetliť jej popredu nejakou zábavnou formou, čo jej bude pani doktorka robiť, aby aspoń trochu vedelo, čo ho čaká. Plaču a strachu sa aj tak nevyhnete, ale to časom isto prejde. Veľmi veľa záleží aj od prístupu lekára a sestričky, ako si dokážu dieťatko získať a zaujať. Biele plášte ozaj nie sú vhodné. Skôr nejaké farebné tričká. Keď som zastupovala na detskej neurológii, bola tam fajn lekárka. Nosila takéto pekné tričká, ambulancia bola plná hračiek a plagátikov, všetky nepríjemné veci ( ako napríklad ihly, striekačky) boli mimo pohľadu dieťatka. Lekárka rozdávala deťom cukríky a plagátiky a musím povedať, že naozaj máloktoré u nej plačkalo. 18 mesačné dieťatko je ešte naozaj malé a u takýchto detí býva plač u lekára skôr bežný, než ojedinelý. Je to normálna reakcia na cudzie osoby a prostredie, je úplne normálne, že je dieťa vystrašené. Slová lekárky teda neboli na mieste.

drobec chodieva od 10 mes. k neurologovi. lekar vzdy v bielom plasti. v roku mal risko nehodu, operacia, pobyt v nemocnici, lekari ... potom sme boli u neurologa, vsimol si zmenu, vedel o nehode a len tak som mimochodom poznamenala nieco o tom, ze sme sa s lekarmi stretavali castejsie, bolestive prevazy a biele plaste ... a odvtedy bol pri nasej navsteve lekar v vlnenom svetri ... tak len tolko o pristupe drzte sa, neber si to k srdcu, dietatko naberie skusenosti, bude ti verit, ze jej chcu len pomoct s chorobkou

nasa drobcica ma vybornu pamat. ked jej v mesiaci prepichovali usi, nadosmrti si zapamatala, co je to biely plast, hoci vsetci tvrdili, ze je to najlepsi vek, lebo zabudne. figu. kazde dalsie vysetrenie absolvovala s huronskym revom, hoci ju len vazili a merali. plakala, aj ked doktorka iba pocuvala stetoskopom jej brata. proste od strachu revala aj za neho.
nepomahalo vysvetlovanie, dohovaranie, mojkanie, nic. Len co sa otvorili dvere na ordinacii, zaliezla pod oblocnicu, chytila sa radiatora ako kliest a musela som ju od neho nasilu odtrhnut a vovliect dnu. s kazdym dalsim ockovanim sa to len zhorsilo.
tiez sme boli u koznej a tam spustila, len co som jej zacala vyzliekat svetrik. akoby jej slo o zivot. ale doktorka to nastasie vzala v pohode, ked som jej vysvetlila, ako sa boji doktorov.
Dnes ma dva a pol roka a pomaly uz zacina chapat vysvetlovanie, ze popocuvat a pozriet do hrdla neboli. potroskach prekonava svoj strach, lebo ma aj dobry priklad v bratovi, ktory vsetky vysetrenia absolvuje v pohodicke a este popritom diskutuje s doktorkou o tom, aku obrovsku dialnicu postavil z lega. a pri injekcii place len trosicku a kratko. takze podla jeho prikladu vidi, ze to nic nie je.
chce to len cas. aj tvoja sa bude sa bat, ale uz nebude robit taky vresk. prinajmensom bude rozlisovat, kedy jej nehrozi bolestive vysetrenie (odber krvi a pod.) a podla toho sa s revanim zariadi.
my sme zaucanie na doktorku robili tak, ze jednak mala za priklad brata a jednak ju zo zaciatku pocuvali s vysetrovali mne na rukach. hoci plakala, bola pokojnejsia. nebol to taky hrozny rev. a dnes uz ide do ordinacie aj sama, a aj ked ma oci ako kolesa od traktora, neplace.
no poznam aj deti, co maju sest a revu stale. strach je strach. kazdy sa s nim vyrovnava inak.

Také malé dieťa sa bielych plášťou bojí takmer každé.Naša detská lekárka má okolo seba vela hračiek a plášť si pri ustráchaných detičkách dá bokom.Ale injekcie zanechajú strach aj u väčších detí.Naša Lesanka rada chodí k našej lekárke,neurologičke.K iným lekárom-to už vrieska naraty.

Lejdy, náš Filip, vo febr. 2 roky, sa u svojej obvodnej neboji, má tam hračky , može si ich požičať a je to už známejšie prostredie. Minule sme boli na pohotovosti v nemocnici, darmo som tam bola ja aj jeho krstná, sestrička, ale doktorku nepoznal, iné prostredie. Mala si vidiet ten cirkus, lekarka ho nemohla ani popočuvať, ani do hrdla pozriet. Č o som bola prekvapená, dobre prežil rentgen,chcela vylučit zapal pluc.Možno mu doktorka nebola sympatická....neviem čim to je. Toto som zažila s dvoma staršimi dcerami. Mali taku už dosť staru lekárku, ešte sme boli len u sestričky, už revali. Ked nastupila nová pani doktorka, všetko v pohode. Netráp sa tym, čo ti doktorka povedala, ved 18 mesačne dieťa si ešte len utvara vzťahy s ludmi a a svetom. A dospelí tiež maju strach ked idu k doktorom,nie?

Myslim ze ta krcna sa mala pozriet do zrkadla,mozno by sa prestala cudovat preco je mala prestrasena...

no zas poznám človeka 35rokov starého,ktorý má vždy doma normálny a u doktorky vysoký krvný tlak-a o pol hod.zas normál.Takže neviem,neviem.. Nám detskárka rozdáva omalovánky a drobec si minule aj vypýtal,keď zabudla,ako bolestné