skus navrhnut, ze dievcatko bude doma a chlapec vonku.
je vela dievcatiek, co sa hra s autickami, vonku len s chlapcami a chce byt chlapcom. preco by chlapec nemohol mat obdobie, ked chce byt dievcatkom?
No nemusí to znamenať nič, len to, že niečo skúša a baví sa tým, môže to ale aj niečo naznačovať, ťažko to podľa toho čo píšeš posúdiť. Je sám, alebo má súrodencov, napodobňuje niekoho? Navrhujem vyčkať, či ho táto hra neprejde, skúšať všetky finty, aby to zatiaľ ostala len u vás doma, napr., že aj dievčatá nosia tenisky. Ak toto správanie pretrvá navštívte psychologičku, aby ste sa vedeli ďalej zariadiť. Držím prsty, veľa trpezlivosti.
Ja by som mu v tom nebránila. Prečo by sa chlapci nemohli hrať s bábikami? Ani obliekanie šiat, či vysokých topánok by mi doma nevadilo - podľa mňa sa jednoducho len hrá.
Počuj nechýba mu otec?
Jakubko (2,5r.) tiež nosí rád čelenky, gumičky, sponky. Hrá sa aj s kuchynkou aj s bábikami, rád kočíkuje (hráva sa aj s klincami, kladivom, pílkou, opravuje autá a kopec iných rôznych hier... proste netriedi babské a chalanské hry). Keď sme boli minule na svadbe, vytiahla som moje jediné štekle - celý deň sa na nich "učil chodiť", až kým som ich zase neschovala na ďalšiu slávnostnú príležitosť... Keď si má vybrať z modrého a ružovkavého pyžama, vyberie si ružové... atď atď.
Keď by som mu kazila hru a tvrdila, že nie je to, na čo sa hrá, tiež by sa jedoval. Čím väčšie haló budeš okolo toho robiť, tým horšie. Podľa mňa. Ale nie som odborník. No mám podobne malé dieťa a myslím, že hrať sa na čokoľvek je v tom veku primerané. Akurát z toho usudzujem, že bude jemnejší typ, keď sa rád stará o mláďatká a bábätká miesto strielačiek a pod.
Najprv som ti chcela navrhnúť vyhľadať odborníka, alebo niečo také, ale potom som sa zamyslela.....ale veď aj Aďko preferoval určité obdobie ružovú - chcel ružové tenisky, máme doma My Little Ponny - 2 ks, ktoré odmieta česať, to musím robiť ja 
, určitý čas ho aj "kojil" - už som tu niekde niečo písala - po mojom vzore, keď ja som kojila Maťka , mojkával bábiku - momentálne ju vláči v kočíku mladší, chcel za ženu Alexka. Neriešim. A minule som videla v obchode krááááásne ružové CHALANSKÉ tričko - že chceš?
"Mamina, ti šibe? Také nosia baby..."
Tak sa rýchlo pomynulo naše "ružové obdobie".
no vychovávam ho ja a moja teta a malý robí to čo my...riadi, varí na svojom sporáku, kočíkuje bábiku a tak, toho som sa nebála, aj som mu kúpila čo chcel, ved prečo by sa nehral v kuchynke? Ja nehcem syna "nohy na stole", myslím si, že muž má ovládať všetko.Otca má, býva s nami, lenže problém je, že mu všetko dovolí, kričí len, ked mu tresne po počítači. Skrátka mu nieje nejakým mužským vzorom, len mu napaľuje DVD-čka, nezdvihne hlas ked treba, zato ja áno. Nedovolím mu napr. ani len udrieť psíka a to máme 3. Sú to predsa živé tvory. Som rada, že je jemný, nepúšťam mu ani len rozprávky, kde sa strieľa....všetko je OK len ten plač, že nieje chlapec, ale dievčatko, to ma trápi. Mám strach z nejakej transidentity.
Ten strach by som mala asi aj ja. Len ja mám dve baby a baby majú dovolené všetko - hrať sa ako chalani, obliekať sa ako chalani...
Spýtaj sa psychológa. Budeš mať väčšiu istotu.
A páči sa mi, ako syna vedieš. Len, možno syn sa v tomto veku viac stotožňuje s tebou ako s otcom. Ale ako bolo napísané vyššie, tiež si myslím, že ho to prejde, len má obdobie, kedy sa hrá na dievča.
Mam kamošku, ktorej syn hovoril v ženskom rode - bola s ním celý deň sama a on prebral to rozprávanie po nej.
Takže ahoj dievčence,
Som staršou matkou, mám 21 ročného syna a ten bol vždy chlapec. Nebral sestre hračky ani veci, pričom som mu to nezakazovala, nepreferovala som ružovo modrý svet. Môj syn bol jednoducho modrý. Hral sa so stavebnicami, elektrickými skladačkami, lietadlami, vláčikmi. Tavil cín a hliník vo vlastnoručne urobenej peci a vyrábal mi šperky. Robil pokusy, ktoré si sám naštudoval, nezaujímalo ho čo má oblečené, lebo podstatné bolo, že vedci objavili 10tu obežnicu Zeme. A tento môj syn mi pred vyše rokom oznámil, že chodí k psychiatričke a čaká na operačnú zmenu pohlavia. Prala som si svedomie. Kde som urobila chybu, kedy sa to stalo, a najmä prečo sa to stalo. Rozumejte - je mi jedno, či je baba alebo chalan, či je hetero alebo homosexuál. Milujem ho, je to moje dieťa. A neubližuje nikomu. Iba sebe. V spoločnosti v ktorej žijeme sa toto nepatrí a teda pomoc a prijatie neexistuje. A ja so svojimi skúsenosťami viem, že tu je odpísaný, aj napriek vysokému intelektu. Ak nenájdeme "liek" na návrat ku stavu "pred" poruchou. Už dnes vidím, že sa trápi a mňa jeho trápenie bolí.
Takže hlavu hore. Zatiaľ môžete veľa. Sledovať - viete o tom, hľadať pomoc -máte kde. Čakať a hlavne - svojich synov milovať takých akí sú.
Tiez v tom nevidim az taky problem....poznam chalana co nosil dlho sukne a teraz je z neho normalny chlap...moja sestra mala same auta a samopaly a je z nej mama a manzelka ako lusk... a poznam chalana co sa hral s babikami a teraz je travesti, uspesny a oblubeny....je este priskoro vynasat ortiel nad takym malym chlapcom....ktovie, mozno aj on raz bude taky popularny a uuuzasny ako Ala von Zobor ci Mana ze Zemplina
Dakujem Vám za Vaše odpovede. Včera som sa ho spýtala, že prečo vlastne chce byť dievčatkom. Povedal mi s plačom, že maminka je dievčatko aj Dávidko. Nechce byť ako otecko. No uvidíme ako časom.
Magdula, tvojho syna mi je úprimne ľúto, viem aké to je byť iný ako ostatní okolo teba a môžeš mať neviem aké vysoké IQ. Viem presne o čom hovorím. Mám vysokú školu, dobré zamestnanie, bývanie, auto, žijem v slušnej rodine, máme veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí v rodine a beztak sme len "cigáni". Bude ho to stáť veľa síl. A Vás tiež. Je zvláštne, že sa odmalička prejavoval ako chlapček a nakoniec chce byť ženou. Čítala som príbehy na www.translide.cz a vlastne všetci sa odmalička cítili v cudzom tele. Ale na to sú lekári. Prajem veľa šťastia celej rodine.
Poziarnicka, pokial tvoj syn nechce byt ako otec, skús porozmýšľať nad chlapom vo vašej rodine (dedko, brat, strýko...), v tvojom okolí (kámoška ktorá má syna i muža čo sa deťom venuje) niekto, koho by si mohla poprosiť, aby raz do týždňa bol s tvojim synom - chodiť na ryby, plávať, bicyklovať sa, opravovať niečo, upratovať - na činnosti nezáleží, nemusí byť ani chlapská ale je dôležité aby robil niečo len s chlapom.
Je to len moje zdanie,(nehovorím, že viem kde je problém) ale mne sa zdá, že synovi jednoducho chýba chlapský model s ktorým by sa stotožnil. A pretože taký model (vzor) nemá a model otca čo sa mu nevenuje odmieta, stotožňuje sa s tebou a robí všetko ako ty.
neviem vam poradit ,aj mna napadlo ,ze by to chcelo viac travit casu s ocinkom ,ale nenasilne ,pri hre ,ale to ti povedali uz ine zienky .
Ja len vam poprajem vela stastia , trpezlivosti ,daj nam vediet ako sa vyvija vasa situacia .
poziarnicka
budem teraz hnusna... ale na co je dobry tvoj muz, ked nema zaujem o svoje dielo, svojho syna ? da sa taky chlap milovat ? a ehm aj k tebe ma taky vztah ???
Ja neviem ci by som dokazala zit s takym chlapom. Najskor nie. Neviem, nie je na case trosku prehodnotit ci chces zostat s clovekom co napaluje DVD a pozera na virtualny svet filmoveho priemyslu, alebo si najst niekoho skutocneho...
No keď moja dcéra obliekla Alečka do dievčenského tak sme sa smiali, ak si Aleček obuje lodičky tak sa smejeme....a šaty chlapci kedysi nosili až do piatich rokov....
Ak je to transexualita - tak si nepomôžeš! a ver mi - lepšie niečo také ako leukémia!!!! Nebol by to koniec sveta, neboj....
A ak môj Aleček bude na chalanov....no a čo....hlavne že je zdravý! Neboj...poznám množstvo chalanov ktorý robili to isté a niesu transexuáli, len sa im to páčilo 
môj muž o dieťa má záujem, ale jeho predstava je len v hre, pozeranie DVD, počítač a na prechádzky ho veľmi nechcem púšťať s malým samého. Stretne známych, "zakecá sa" a nedá pozor (už sa to stalo)
. Lenže výchova dieťaťa je aj iné, ja ho musím aj kúpať, rýpať mu v nošteku ked má soplík a iné veci čo nemá rád,chodiť po lekároch, prať, variť a iné kôli čomu nemá človek čas len na hry, no a tým pádom je ocko dobrý lebo sa len hrá a maminka zlá, lebo maminka aj kričí ked treba. Viete ako to je, otec s ním sedí a v izbe bomba. Nepovie mu nič,ani poriad si, nehádž,veci, nebi zvieratká a všetky tie nie, to hovorím ja.Okrem toho bývame v rodinnom dome, kde vždy je niečo robiť,nevezme ho na dvor,nenájde mu prácu, ktorú môže robiť,proste ho to nenapadne, malý potom vnútri so mnou varí...no a potom mi jeho otec vynadá,že sa mu nemôže venovať, proste tomu nerozumie ako by to malo byť. Ved sú otcovia, čo chodia na týždňovky a deti majú pred nimi rešpekt. Neviem či ma niekto pochopí, dosť som to doplietla 
Hehe mooja, pochopila. Aspoň z časti. Najmä tej prvej. Aj u nás to tak vyzerá....mama upratovačka, kuchárka, lekárka, atď. a tato ten čo MÁ ČAS sa hrať. V detskej bordel, v obyvačke bordel, vláčik s kolajami úspešne až v kuchyni pod nohami a keď sa škaredo pozriem..."ale veď sa hrá, to nemôžeš chcieť aby bolo sterilne upratané"...a ja môžem a chcem! A nič mi to neni platné.
Ale keď sme bývali u naších - RD alebo chodia ku svokrovcom pomáhať, tak berie aj decká a tým dáva tiež "robotu" - ponosiť sliepkam na fúrikoch trávu, poupratovať nejaké polienka, keď sa reže drevo - potom 3 dni vyberám triesky, ale decká sú spokojné, a tak...
K otcom na týždňovkách - viem asi čo myslíš, ale tí su o inom...Pekný dník
Chcela by som vedieť Váš názor, alebo skúsenosti na môjho syna. Dávidko má 3 r. a v poslednom čase chce nosiť len sukne, šaty a vysoké moje topánky, v ktorých chodí mimochodom veľmi dobre. Hrá sa na princezné, alebo popolušku, nosí kabelku, cupká a správa sa ako dievčatko. Najhoršie je, že dnes mi povedal, že je dievčatko a plakal, že nieje chlapec, ak mu zoberiem topánky a dám tenisky veľmi plače a kope...neviem čo mám s ním robiť, Poradte mi