Problémy s výchovou

raduna rada by som ti poradila, ale ja nie som povolaná, totiž ja mám také doma tiež, ale možno ti aspoň trošičku pomôže vedieť, že nie si sama, čo má doma takého nepredvídateľného čerta Lebo mne táto vedomosť, že nie som sama, veľmi pomáha. Držím place, aby tých anielikovských chvíľ tvojej dcérky bolo čo najviac. Ja si držím tiež

Radunka, zoberiem tvoj prispevok, okopcim a zmenim len ze mam syna - ostatne sedi vsetko!!
My sme koli afektom, do ktorych sa dostaval, ked ho spoluziaci "vytocili" sli na neurologiu, na EEG aj ku psychologycke - triedna ucitelka uz nevedela co s nim.
U neurologycky nezistili vobec nic a tak sme sli ku psychologycke, kde sme absolvovali jedno sedenie a dalsie mame az koncom oktobra. Pani doktorka bola mila a myslim, ze tie dalsie strenutia budu prinosne. hlavne sme sa dohodli, ze tri stretnutia sa bude venovat jemu, aby ho spoznala a jednom stretnuti budu len rodicia, ayb nam mohla vysvetlit co sa mu v hlavke prehana, aako s tym pracovat, tiez co robit a co nerobit - tak som zvedava.
Skolsky rok sa vsak mal zacat a nemala som pocit, ze to bude velmi ine ako na konci roka.
Zaujimave je, ze aj ked poznate moznosti, tak ako by boli pre inych, nie pre vas. uz som niekolkym dievcata tu odporucala zajst ku kineziologovi, kde sa mi zdal problem skor ako akysi "blok" v spravani, ci v zdravi (aj to je spravanie sa nasho tela), ale sama som svoje problemy riesila vselijak inak.
Pred koncom prazdnin sa u mna zatavila pani, ktora robi kineziologiu (niektore dievcata ju uz aj poznaju) a zo mna doslova vypadlo, ze pridem aj so synom. Tak sme na druhy den sli a z neho akoby cosi tazke "spadlo" (dost to cele prezival). Co je hlavne vidim, ze sa jeho reakcie zmiernili, uz "nechyta take hysaky". Aj vcera na rodicovskom hovorila ucitelka, ze sa s nim da dohodnut a aj medzi spoluziakmi to uz tak "neiskri" (sice je ich len 11 v triede, ale same silne osobnosti).
Nie je to este anjelik, ale vidim, ze aj on je velmi rad, ze nema tolko problemov ako mal predtym.

Uvidime, co prinesu sedenia u psychologycky, ale myslim, ze to bude uz len lepsie a lepsie a ...

SMAria animacentrum

Moja má 6 rokov a je taká istá. Manžel už kvôli tomu nechce mať ďalšie deti...aspoň to tvrdí. Niekedy je na zožratie dobrá a inokedy tá tvrdohlavosť s ňou až trieska, s nami trieskajú nervy a občas vytrieskame aj ju /nie som zástanca fyzických trestov, ale jedna taká slabšia po papuľke keď to inak nejde...dakedy pomôže/. Skúšala som aj upokojiť ju v pevnom objatí, ako som sa dočítala niekde v literatúre a nič. Skoro ma to decko zbilo, tak sa bránilo, dolámať som ju mohla a aj tak nepopustila. Najlepšia, najkrajšia a najmilovaniahodnejšia je, keď spinká, to ju chodím obzerať a bozkávať. Boli sme aj u psychologičky, pekne sa s ňou aj so mnou porozprávala, niečo som sa aj naučila o sebe, o dcére a našom vzťahu. Netreba váhať a objednať sa, každé dieťa je iné a potrebuje niečo iné.

Raduna,nemáš náhodou doma moju dcéru? Tá má 11 rokov a sama mi odpovie na otázku prečo sa tak chová vetou:to tá puberta!a nezaberá ani po dobrom ani po zlom,urobí len to čo ona chce. tak čakám kedy tá puberta odíde

....aj ja robím chyby a nehovorím, že si viem poradiť....nechcem sa hrať na múdru, tak len napíšem, čo ma napadlo....pamätáte sa na pestúnky na markíze?...veľa poučných rád tam bolo a často používali metódu, že na viditeľné miesto napísali pravidlá....napísali niečo ako denný plán, kto má aké povinnosti, komu aké z toho vyplývajú výhody...keď urobíš to alebo ono, tak dostaneš to a ono, ja neviem, budeš pozerať telku, počítač a tak....ak je váš problém vo vynucovaní výhod, ak je váš problém, že nedodržiava určité pravidlá domácnosti, tak toto, ak je problém v niečom inom, skúste napísať v čom konkrétne....

....skúste si všímať, čo dieťa naštve, čo v ňom vyvolá negatívnu reakciu, čo ňou sleduje alebo čo ňou chce dosiahnuť....a sledujte aj seba, svoje reakcie na takéto správanie, čo ste robili, ak vy ste potencionálny spúšťač...

....filipka...budeš potrebovať, kopec, kopec a kopec trpezlivosti, nevzdávať sa pri prvom roztrhaní, druhom treťom, možno to pomôže až na dvadsiaty raz, ale ak rezignuješ a prestaneš trvať na svojom, tvoje dieťa bude vedieť, že má vyhraté a nielen v slniečkach a mráčikoch....bude to veľmi ťažké, ale odmena bude pre oboch úúúúúžasná....držím vám plačeky....obom..

Ahojte baby s detskymi anjelikmi...
mam 6 a pol rocneho syna a problem v tom, ze nepocuva odkedy som pritvrdila a snazim sa, aby sa dodrzovali pravidla, ale nejako je cim dal horsie...a problem, ze ma manzel nepodporuje, lebo on sa udajne snazi situacie upokojit...ale odmenovanim, co sa mina ucinkom...starosti nastali, lebo sme nastupili do skoly, a treba sediet v lavici a nejde mu prve pisanie zakladnych tahov(dyslekcia, dysgrafia?)...viem, ze sa trapi, lebo sam citi, ze mu to nejde ako ostatnym a je nesustredeny aj doma a ja vybuchnem...chodim o 19.h z prace a tak dalej...tak poradte

....píšeš, že to začalo, odkedy si pritvrdila a niečo v tom zmysle, že muž situáciu upokojuje odmeňovaním....myslím, že tam sú odpovede.....ak si zrazu pritvrdila ty, pritvrdilo okolie, teda škola, v ktorej musí sedieť, zrazu, tak sa bráni, veď doteraz to nemusel, tak skúša, že rezignuješ a vráti sa to všetko do starých koľají...a otec robí ďalšiu veľkú chybu, ak pritvrdíš ty, musí sa buď k tomu postaviť nestranne, to znamená, že ak ťa nemá podporiť, tak nech to nechá na vás dvoch, nech si to ujasníte a ty dosiahneš čo treba, alebo ťa má podporiť, a súhlsiť s tvojím postupom, alebo trestom....pretože mám pocit, že ty zrazu! chceš niečo, v škole ďalšie a otec je ten, čo nechce nič....ja by som tiež trucovala....a možno je to inak, ale píšem podľa info, čo si napísala, a kľudne môže ísť aj o poruchy, ale na to príde najprv učiteľka a potom odborník....najprv sa dohodni s mužom na spoločnej výchove a potom vychovávajte syna

Ahojte baby...mam 4,5rocneho synceka a ten ma nepocuva ani na jedno slovo stale mi odvrkuje a robi si co chce proste je tvrdohlavy a ja uz neviem co mam snim dalej robit.Zacali sme chodit aj ku psychologicke ale ziadne vysledky venujem sa mu ako mozem.