reklama

Rodič - kamarát?

dasa_ , 19. 03. 2019 - 07:46

reklama

Pri čítaní knihy od známeho psychológa na mňa vyskočila zrazu otázka. Potrebuje dieťa rodiča, ktorý určuje pravidlá, trvá na dodržiavaní hraníc? Alebo potrebuje kamaráta, ktorý všetko chápe, všetko prepáči. S ktorým sa dá kecať o všetkom?

Podľa tejto knihy rodič nemá byť kamarátom. Dieťa, keď sa chce socializovať, potrebuje si hľadať kamarátov v inom okruhu ľudí. Zvyčajne by to mali byť jeho vrstovníci.

Dieťa potrebuje niekoho, kto mu ukáže, ako to funguje aj so všetkými hranicami a obmedzeniami, ktoé sprevádzajú život. Je samozrejem fajn, keď sa dokáže porozprávať s dieťaťom na veľmi priateľskej úrovni. Ale pre vývoj dieťaťa je veľmi vhodné, keď si hľadá aj iných kamarátov. Rodič je hlavne ten, čo má usmerniť a previsť dieťa až ku vlastnému životu.


reklama


reklama

Kamila, Ut, 19. 03. 2019 - 10:45

No neviem, kamarát asi nie, ale ani autorita. S vymedzovaním hraníc, zavádzaním pravidiel som mala vždy problém, jednoducho to ku mne nejde. Zase nemám pocit, žeby naše decká prekračovali hranice ... Určite som niečo medzi tým. Staršia dcéra to tak odborne zhodnotila, že naša či hlavne moja výchova je taka liberárna, len ani netuším čo to slovné spojenie vlastne znamená. Hambím sa Na to aby som im bola kamarátka som samzorejme dosť trápna, ale veľmi si užívam spoločné rozhovory sólo s každým "dieťaťom" keď sa zadarí. Len netuším, prečo to ide s chalanmi jednoduchšie ako s devami. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

dasa_, Ut, 19. 03. 2019 - 11:19

zvyčajne sú chlapci priamočiarejší. Nehľadia na veci okolo, prejdu k jadru problému. Ale samozrejme aj tu sú výnimky. To aspoň z mojej skúsenosti

aramana, St, 20. 03. 2019 - 11:47

Dieťa potrebuje rodiča ktorý ho ľúbi.SlnkoSlnkoSlnko

U nás to bolo to, všade odsudzované "kamarátstvo".Ale nemôžem byť rodič kamarát? Vyplazený jazyk

Malo by ma trápiť že decko nepríde domov o ôsmej ako sa dohodneme ale osem pätnásť a dať následne trest lebo predsa dieťa musí mať pravidlá?Ja tomuto nerozumiem celkom...idem do obchodu, poviem že prídem za pol hoďku, zrazu stretnem kámošku a z pol hoďky je hodina a pol s kávou.

Dieťa má svoje povinnosti v domácnosti - kôš, vysávanie, riady.... Keď to nespraví nepôjde von?Alebo vezmem telefón?Veď mne sa tiež milionkrát niečo jednoducho nechce...a to, čo robí s človekom, ak musí niečo robiť čo sa mu naozaj nechce, to už všetci vieme vari - choroby.Takže týmto sme si doma tiež prešli tak inak, tak kamarátsky - nie je kde spraviť večeru lebu sú riady?No tak nemáš večeru Vyplazený jazyk

...joooj a s tým prepačovaním...kamoške prepáčime keď príde na dohodnuté stretko o pár minút neskôr?Alebo jej dáme trest?Prepáčime že niekde niečo utrúsila čo nemala?Nebola kde sľúbila?Kamarátom prepáčime všetko a vlastnému dieťaťu nie?

Syn mal ťažké začiatky v škole pre poruchy učenia a inak ako kamarátsky by sme tým ťažko prešli.A áno, aj kamarátsky sa dajú dieťa naučiť pravidlá a dodržiavanie hraníc.SlnkoSlnkoSlnko

dasa_, St, 20. 03. 2019 - 12:51

no len hranice z môjho pohľadu nie sú to, keď niekomu nadávame za bordel, trváme na minútovej presnosti.

Pre mňa sú hranice napríklad  presne to, čo píšeš - nie je umytý riad? nebude večera. Nie za trest, ale preto, že nie je kde a v čom ju robiť. Nedal si špinavé prádlo do koša, ale je rozhádzané po izbe? Tak proste ho neoperiem.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama