reklama

rozmaznanost

sisulik , 29. 08. 2008 - 19:20

reklama

ahojte nanicmamky...obraciam sa tu na vas s mojim problemom ktory mna ako maminu moc trapi a dufam ze mi tu napisete vase skusenosti, rady, atd..
moja skoro stvorrocna dcerka sa mi cez den popisava...je tomu tak uz od decembra...byvalo to aj 6-7 krat denne..ale teraz je to raz az tri krat denne...predtym sa mi nikdy nepocikavala. v decembri boli tri mesiace co sme bez manzela v kuvajte u svokrovcov. svokra ju az tak prehnane rozmaznala, ze v decembri sa mi zacala pocikavat...ja uz neviem ako na nu..aj ked to uz nie je 6-7 krat denne..ale i raz, dva krat ci tri krat je vela.

dalsia vec je...ze ja ju za to nebijem..proste ju prezleciem, dohovorim jej a ide sa dalej..a hned ako vojdeme do domu a tam je aj svokra a mala ju uvidi, tak sa rozreve, ze to vyzera uplne tak, akoby som ju trieskala a neviem co vsetko s nou robila...
ked nikto nie je doma a jej poviem napr. aby isla na zachod, tak pojde...ale ked uz je svokra doma, tak sa tiez tak rozreve, akoby som jej neviem co povedala...ja s nou rozpravam po slovensky ale manzelova rodina po arabsky..takze oni ani nerozumeju co jej vravim...ale som uz z nej hotova..uz naozaj neviem ako dalej...Plačem


reklama


reklama

n.e.l.i.n.k.a, Pi, 29. 08. 2008 - 19:38

neviem.....,zeby to bolo z rozmaznanosti?mozno je tam iny problem.a ty vies,co sa manzelova rodina s malou po arabsky rozprava?je to iny narod,ine sposoby vychovy.....neviem,ja by som prehodnotila celu situaciu,ci dieta je spokojne,ci mu vyhovuje prostredie,v kt.zije,ci je v pohode,ci je stastne....mozno to sposobila zmena,podla mna dost velka.

sisulik, Pi, 29. 08. 2008 - 20:02

slavik...ano, rozumiem im po arabsky...
moje deti su stastne vsade..hehe..
vies, odkedy sme tu, tak hocico mala chcela, tak jej to svokra dala. ked ja som jej nieco zakazala, alebo som jej odmietla dat, tak jej to dala svokra. az to doslo do takeho stadia, ze ak je pritomna svokra a ja poprosim dcerku o nieco (napr. nech nieco odnesie niekam, alebo nech ide na Wc,atd.) tak sa hned hlasno rozplace a pozera na svokru..tak ju v takejto situacii vzdy objimala a mojkala ju. nakoniec si asi sama uvedomila co sa deje a aj moj svagor a svagrina sa do toho zaangazovali tak ze ak ju svokra isla hned mojka (v situaciach ktore som spomenula), tak jej povedali, aby to nerobila...teraz uz svokra ju v tychto situaciach nemojka, ale dcera nadalej pokusa, ci sa jej nepodari dostat do narucia babicky...

filipka, Pi, 29. 08. 2008 - 22:05

Vlastne si to popísala tu v komentári - plačom si vyžaduje svokrinu pozornosť (mojkanie), vie, že takto dostane čo chce. Ale to pocikavanie... Čo sa stalo v decembri, že sa odvtedy pocikava? A nemohla by ísť do babkinej náruče po vycikaní sa do záchodu? Ako odmenu, ju babka môže mojkať, keď sa pekne vyciká...

A toho, že svokrovci nerozumejú po slovensky, toho sa neboj. Z intonácie a melódie hlasu sa dá vycítiť veľa. Ja som raz volala do jednej firmy v USA, potrebovali sme, aby začali pre nás nečo robiť a chlapík na druhom konci mi povedal, že mi verí (a začnú veci vybavovať), lebo mám dôveryhodný hlas (hrozne ma vtedy potešil). Dokonca vycítil, alebo uhádol nejako, že som bola smutná... (bola som a dosť). V hlase je toho počuť veľa, okrem slov.

andrea11, Pi, 29. 08. 2008 - 22:40

si si ista, ze sa nepocikava od strachu? moj syn mal uz peknych par rokov, ked sa zacal pocikavat. asi pol roka som si s tym nevedela poradit.
az ovela neskor mi povedal, ze sa bal tych velkych chlapcov.

vyvyka, Pi, 29. 08. 2008 - 22:54

Akurát som to chcela napísať,ja som sa začala pocikávať,keď som sa strašne zľakla.Trvalo to asi dva roky,naši,ani lekári nevedeli,z čoho to je a potom ma chceli nechať v nemocnici na vyšetrení,a ja som sa zľakla znova a prestalo to.Terapia šokom.Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa Viem,že to vyzerá smiešne,ale nemôže to byť aj u vašej malej tak ,že je to psychického rázu?

sisulik, So, 30. 08. 2008 - 21:07

ono to je psychickeho razu to pocikavanie sa..to nam este vo february potvrdil aj lekar. vtedy jej vysetrili aj krv aj moc a nic sa nenaslo.
my sme od jej narodenia boli tri roky na SR..takze ona manzelovu rodinu ani nepoznala..ked mala tri roky sme prisli do kuvajtu ale bez manzela..a to uz sme mali aj maleho..ked sme tu prisli, tak mal iba 2 mesiace..teraz uz ma o rok viac. kuvajtania maju hlasnejsi sposob komunikovanie...ta skoro ako taliani..hehe..my sme pre nich prilis tichi a oni pre nas prilis hlucni. takze, maly bracek, nove prostredie, novy ludia a este k tomu ini sposob jednania nez na ktore bola zvyknuta, nema tu pri sebe ocina, rozmaznanost (ona a aj moj syn su jedine vnucata), a co ja viem co este...ale z ktoreho to bude?
a ako to riesit kym sme este tu a takto...??Plačem

nawal, So, 30. 08. 2008 - 23:47

Ahooooooj, pametas sa este na mna?Chichocem sa
Tak ty uz mas aj chlapcekaPohoda Ja mam 2 dievcatka Iman ma 2,5 roka a Layla 5 mesiacov.stale sme v Sev. irsku. Inak uz mam aj ja hijab na stalo Pohoda
Kedy ti muzik skonci skolu?Mrkám

vyvyka, Ne, 31. 08. 2008 - 00:28

ja by som išla k psychológovi s tým.Viem,možno že to nie je na psychológa,ale malá tým chce niečo povedať.Niečoho sa možno zľakla,alebo podvedome upozorňuje,aha tu som aj ja.Nám napríklad keď sa narodil druhý syn,tak som bola prekvapená,ako v pohode to prijal,ale kámošky ma upozorňovali,počkaj,kým druhý nebude mať tak sedem mesiacov.A fakt,vtedy začal žiarliť,lebo ho začal vnímať ako konkurenciu a znovu sa začal v noci budiť a chcel mlieko,proste,začal sa dostávať akoby na úroveň toho druhého.ja som ho nechala a časom to prešlo,ale samozrejme sme mu vysvetľovali....Ale Ty to máš ťažšie ako my,nové dieťa,nový štát,bez manžela,myslím,že z každého rožku trošku.Takže ja by som to skúsila cez toho psychológa,ale neviem,ako to funguje v Kuvajte.Úsmev

Erkočka, So, 30. 08. 2008 - 21:51

Sisulik, nieje náhodou moc hravá? aj vtedy sa stáva, že sa deti pozabudnú a treba ich častejšie upozorňovať, keď sa v noci nepocikáva tak potom by mala byť zdravá. Skús ju častejšie v priebehu dňa dať na nočník a nezabudni po každej vykonanej potrebe ju chváliť, chváliť a chváliť. Potom treba spoločne ísť nočníček vyliať do WC a ešte aj zamávať, uvidíš za pár dní to bude len zábava. Takto som to riešila ja keď boli moje deti malé,až s tým rozdielom, že nemali ani 2 roky. Alebo jej skús ponuknúť plienku a porozprávaj jej, že bude malé bábo a predsa ona je už veľká slečna. Malé divadlo neuškodí. Držím palce.Kvietok Kvietok Kvietok

sisulik, Ne, 31. 08. 2008 - 20:27

erkocka..plienkou som to skusala..a aj po kazdom WCku ju chvalim...na nocnik uz nechodime viac ako rok..chodi uz na wecko...ked sa hraje, ano, posabudne sa...niekedy ju beriem na zachod aj kazdu hodinu a aj tak ju najdem pocikanu. Plačem

sisulik, Ne, 31. 08. 2008 - 20:29

NAWAL...kto by vedel na niekoho ako ty zabudnut...sak sme si padli do oka hned, no ne?? ty stratena...ale som rada ze sme na seba opat nadabili a inshalah zostaneme nadalej v kontakte..tak ty uz mas dve potvorky mashalah? blahozelam...velmi sa s tebou tesim..este by si mi mohla poslat aj nejake fotecky, co ty na to?? Mrkám

sisulik, Ne, 31. 08. 2008 - 20:31

vyvyka..k psychologovi by som zasla s nou aj ja..ale radsej si pockam kym sa nevratime naspat do europy. tu sme teraz zavisli dost na svokrovcoch..oni nas obskakuju ked nieco potrebujeme..a myslim, ze ten napad so psychologom by im neznel moc dobre...ved i na SR by nesiel len tak hocikto k psychologovi hladat pomoc...no ved vies, tie stare skoly..ja v tom ziadnu hambu nevidim, ale vsetci sme ini..Prekvapenie

vyvyka, Ne, 31. 08. 2008 - 21:21

To poznám,za to som písala,že kto vie ako to je v Kuvajte.Ale držím palce,možno sa to nejako vyrieši same s tvojou pomocou a láskou.Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Kamila, Ne, 31. 08. 2008 - 22:54

Ja si myslim, ze okrem ineho reaguje tvoja dcera aj na tvoj psychicky stav. Sama si opisovala aku tazku krizu si prezivala. Deti velmi citlivo vnimaju psychicke rozpolozenie svojich mam a reaguju svojim sposobom. Ja na tvojom mieste uz davno zutekam na Slovensko, nikdy by som nesuhlasila s takou variantou, pre aku ste sa rozhodli vy dvaja. Mas moj obdiv, ze si to vydrzala aj ked s neblahymi dosledkami pre teba a mozno aj tvoju dceru. Netusim, aka je situacia s psychologmi v Kuvajte, ak by bola aspon mala sanca, sla by som s malou a rozpravat sa mozete obe. Drzim palce aby ti cas do navratu draheho uplynul co najrychlesie a aby ste nasli znovu nasli stastie a pokoj v dusi obe.

sisulik, Po, 01. 09. 2008 - 12:38

dakujem kamilka...my sme nepocitali s tym ze to bude az taka dlha doba..pocitali sme skor s troma, no urcite nie viac ako siestimi mesiacmi..ale nie nasou vinou sa ten cas viac predlzuje...takze dufam, ze po tom vsetkom cez co sme museli prest, nas nakoniec caka len to dobre...dufam..Pohoda

sisulik, Po, 01. 09. 2008 - 13:18

len ja hladam riesenie..aspon kym sme tu..co mam robit..a co nerobit..Smútok

Kamila, Po, 01. 09. 2008 - 13:43

Ostávate v Kuvajte po návrate manžela? Práve dobrý psychológ by ti najlepšie poradil čo robiť a čo nie. Zrejme to nie je take jednoduche, v cudzej krajine. Keď som so svojou pscychologickou rozberala problemy nasich deti, vacsinou sme skoncili pri tom, ze potrebuju vyrovnanu a spokojnu matku, ake jednoducheVáľam sa od smiechu po podlahe.

vyvyka, Po, 01. 09. 2008 - 14:08

No,Kami,aké jednoduché pre dieťa,ale nie pre matku.Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa Aspoň ja teda sa snažím byť spokojná a vyrovnaná,ale nie vždy mi to ide.Chúďatá deti,vlastne,keď teraz bude manžel nadávať,tže sú zlé,tak mu to vysvetlí.Nech sa snaží,aby som bola spokojná a vyrovnanáMrkám Bozkávam .A teraz vážne,nie je jednoduché asi pre Sisulik ísť v kuvajte k psychológovi.Viem,lebo aj tu je to ešte často krát považované za niečo tabu.ja keď som chcela ísť s prvým synom k psychiatrovi,lebo sa budil každých 5 -10 minút každú noc,tak mi lekárka povedala,že k psychiatrovi nie,načo, s takým múdrym,šikovným chlapcom.Radšej ma poslala k neurologičke.Slnko A viacero ľudí takto zmýšľa tu,takže keď svokrovci sisulik sú tiež toho zmýšľania........Ale o návrate domov na Slovensko by som tiež premýšľala.

Kamila, Po, 01. 09. 2008 - 15:31

Mne to je uplne jasne, ze pre Sisulík a jej dceru je psycholog zrejme nedosiahnutelný. A o spokojnej a vyrovnanej matke, ani nehovorim, ved same pozname ake sme a ako ako tazko sa hlada pokoj v dusi, nieto este samej s detmi v cudzej zemi. Bol to len pokus o iny pohlad na problem dietata.

sisulik, Ut, 02. 09. 2008 - 12:28

ja vas baby chapem a dakujem za rady...pravdupovediac, ak nam vyjdu plany, tak tento rok by sme chceli odist naspat do europy a usadit sa tam na par rockov..len uz cakam, ci to tentokrat vyjde...a to je na tom najtazsie, nielen to samotne cakanie, ale to, ze kedy to vlastne bude...?? Smútok

mirka11, Ut, 02. 09. 2008 - 23:40

Sisulík, tiež sa mi nezdá to pocikávanie, podľa mňa nesúvisí s rozmaznanosťou. Neviem či som dobre pochopila z tvojho písania, malá ma ísť sama na záchod? Na záchod budeš musieť chodievať s ňou. Predstav si, že si malé dieťa skús sa dať očami do výšky dieťaťa a vnímaj čo vidí ona.Aký je tam pach?ako hučí splachovnie? Akú vôňu si používala v decembri na záchode? Farba toaletného papiera? Skús si spomenúť. Svetlo si vie zapnúť? Nevrhá tieň?Vo výške jej očí nalep postavičky ktoré má rada . Ak máš pocit že má ísť na záchod nehovor to nahlas pred všetkými, dones jej obľúbenú bábiku/plyšovú postavičku/ a popros dcérku nech im ukáže ako sa chodí na záchod.Nezaškodí kúpiť aj vlastnú malú baterku ktorou si môže svietiť.
Tiež stojí za pokus, nakresliť/alebo z postavičiek z časopisov nalepiť/ svoj deň .Ako vstávate,umývate sa ,idete cikať, dodať že bábätká sa prebalujú a keď vyrastú tak aj oni budú chodiť na záchod. Kludne to urob akože nesprávne? či zbadá ako to má byť? Formou hry a ani raz nespomenúť že by to dcérka nevedela. Vždy napomeń len postavičku alebo hračku. Veľmi jemne a s úsmevom povedať dcérke že je šikovná a krásne ich to učí.Potom skús vyčkať dva týždne a uvidíš či ťa ešte dačo napadne.Sama som zvedavá čo sa podarí.

sisulik, Ne, 07. 09. 2008 - 20:57

ahoj mirka dakujem za rady...no..zachodov tu mame viacero ale vacsinou chodi na dve...(ten co mame k izbe a ten co je dole na prizemi v hale, kedze v hale travime vacsinu casu dna)...ked ide na zachod, je pravda, ze chce, aby sme jej zapli svetlo...niekedy chce aby sme isli s nou...niekedy sa boji splachovania...a nemoze to byt aj tym, ze ma mensieho brata?...
nevadi, vyskusam co si mi poradila...Mrkám

ribišška, Po, 08. 09. 2008 - 09:40

www.ribisska.sk myslím si že detom chýba otec. to je ich podprahové vnímanie. ty svojej dcere prezlečieš veci a povieš jej iba aby skusila isť na záchod. ale kto vie, čo jej povie tvoja svokra ked to ty nepočuješ. a tam ona môže tapať že ako je to možné že mama vraví tak a svokra inak. síce vie že môže veriť mama, ale rozmýšla že prečo jej jej babka vraví iné. a cítim z toho to, že chce ukázať svoju nespokojnosť s niečim v jej živote a nevie to inak ukázať. môže to byť strach z niečoho. ked bude chvílka, sadni si s nou, prituuul ju. porozprávaj sa s nou akoby bola " velká " . nerozdeluj to že ona je dieta a ty mama. ber to že aj ona cíti a že je človek. stačí si ju prituliť a povedať jej že ju velmi velmi lubiš. že sa tešiš na jej ocka. že je ti darom aj s jej bratom. a povedz jej že ked jej cvrkne, tak že to nevadí. že ty to opereš a ju umyješ. že je ešte malá / čo naozaj aj je lebo deti maju dovivinute zvierače až v 6-tich rokoch/ a že má na to právo aby si cvrkla. skus sa jej aj pýtať. a daj jej vela vela času na odpoved. nesyp otazky jednu po druhej. daj otazku, počkaj odpoved a citlivo precíť čo ti dieťa hovorí. dieta je napojene na matku a cíti čo matka prežíva. tak aj ty popremýšlaj o sebe či si naozaj spokojná. či je všetko tak ready ako píšeš. a ked aj neni, nevadí, život neprináša len to čo si želáme, ale aj to čo príde len tak. len jej nevyčítajte. aby ju to nezranilo. a za nejaký čas to prejde. len sa na to nesmie tlačiť a upozornovat a hlavne s nikym o tom aj pred nou nerozpravať. to je najvacsia potupa. oka? držím palce, ribišška Slnko ...

prečítala som si ešte teraz hore že ste odišli zo slovenska pred rokom. malej chýba domov. povedz jej ešte aj ked sa budete rozprávať čosi v zmysle: viem že ti chýba slovensko. aj mne chýba náš domov. chápem ťa. a rozprávaj sa s nou o tom čo si robila ty ked si bola malá. ak ked sa tebe podarilo pocikať v staršom veku. trebars po vtipe a zo smiechu. pomože to. ale hlavne jej hovor o domove a že ju chapeš. Slnko

sisulik, Po, 08. 09. 2008 - 20:08

mala mala teraz 4 roky a maly ma skoro 15 mesiacov.

dakujem za rady ribisska..niektore veci co si spomenula s nou aj tak robim ale takisto niektore ktore si spomenula (novoty pre mna) urcite budem skusat. ci ja som spokojna? so situaciou ze sme takto rozdeleni, v inej krajine, bez manzela, s cudzimi, a ine veci k tomu, nie som vobec spokojna..ale snazim sa to nejako zakryt...prvych 10 mesiacov som to psychicky zle znasala..nakoniec som sa rozhodla postavit sa na nohy..ze musim byt najprv ja ta, ktora sa schopi a da sa do poriadku a tak pomaly aj ostatne veci okolo deti...
mala ked zacala chodit na zachod, tak som chodila s nou, potom uz chodila sama...avsak ked sme uz boli tri mesiace naspat v kuvajte, tak zrazu sa zacala pocikavat..aj 7 krat za den..nemam skusenosti s detmi, kedze sa ucim vsetko na svojich...myslela som si, ze ked vie uz sama chodit na WC, tak uz nemusim ju doprevadzat...ale zrejme treba..tak od dnes to skusam aj takto ze...mamka chce ist pisat, pojdes so mnou? a ona ze ano..pisa ona, nie ja..hehe..ma aj svoju najoblubenejsiu babiku ktoru jej kupil tatino pred mesiacom ked tu bol na mesiac...tak som jej vysvetlovala na radu mirky, akoze sa rozpravam s babikou a moja mala je maminka babikyna, ze ked chce ist babika piskat, tak nech posepka maminke do uska a maminka ju odnesie na zachod....Pohoda
vychova dietata je ako hra...len treba tu hru dobre zahrat...sposoby ktore mi tu radite, ma velmi bavia..tak dufam ze to aj pomoze..ale aj tak, dnes som len pomalicky zacala vasimi radami, a malinke zmenu su uz viditelne..aj ked nie v pocikavani sa, ale v inych veciach...dakujem vam babenky a piste dalej...Mrkám

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama