reklama

Rozprávka??

Teki , 17. 12. 2012 - 22:02

reklama

Dnes mali deti v škôlke! novú rozprávku http://www.youtube.com/watch?v=TbOvgM7eMDA

Syn ju spoznal,že túto konkrétnu pozerali.Je vystrašený,myslím,že chápe,o čo tam ide,že zamrzlo.Zajtra sa musím opýtať učiteľky na dôvod tejto voľby "rozprávky".My sme sa v škole učili,že je to balada.

Poprosím niekoho o názor,lebo mne rozum zastal.Aké ponaučenie z tohto si dieťa odnesie? Smútok


reklama


reklama

Evka1223, Po, 17. 12. 2012 - 23:27

...napr., že nemáme byť nevšímaví voči slabým a bezbranným.
Smutné ale hlboko poučné, čo možno deti svojim rozumčekom nemusia chápať ako dospeláci, ale od toho sú, aby im vysvetlili Slnko
Určite je to poučnejšie ako "duchaplné" skazky o nemožnom americkom kocúrovi a prešibanej myši. Z tých plynie aké ponaučenie?

dulka, Ut, 18. 12. 2012 - 07:23

Teki, my sme sa teda v živote neučili, že dievčatko so zápalkami je balada. Je to rozprávka a tak ako píše Evka, určite tam ponaučenie je. Len keď ho nevidia dospelí, tak ťažko sa vysvetľuje deťom. Moja dcéra bežne vyrastala na Andersenových rozprávkach, čítali sme si ich spolu.

georgina, Ut, 18. 12. 2012 - 07:52

Teki, čítam teraz našej bambuľke večer pred spaním staré čukotské rozprávky. To ti je teda masaker! Tam obluda zožerie pol dediny; hentam kosatka poseká druhú; tam mládenec skamenie; hentam zase ukradnú dievčine šaty, telo a tvár, potom ju hodia sivým psom; tuto dve sestry pre strieborný tanierik zavraždia tretiu a zahrabú ju v lese...
A bambuľka ani okom nemrkne, spokojne počúva.

Minule sa k čítaniu priplietol náš mladý pán. Počúval tiež, až do konca rozprávky, potom sa prevelice začudoval: "Čo jej to čítaš?"
"To, čo som kedysi tebe, a ešte predtým som si sama čítala - tá kniha má nejakých štyridsať rokov. Badáš na sebe nejakú ujmu? Lebo ja na sebe nie."
A mladý pán prekvapene skonštatoval, že sa na tie rozprávky vôbec nepamätá.

Potom som mu ešte vysvetlila, že ľudové rozprávky majú v detskom vývoji veľký význam. Zásadne sú o boji dobra so zlom, pričom zlo vždy prehrá. A odporučila som mu ako príklad tri riadne hrubé zväzky Dobšinského rozprávok v našej knižnici.

(Raz som už na NM dávala link aj na odborný pokec na tému ľudových rozprávok, skúsim pohľadať, potom pridám.)

Andersenove rozprávky sú tzv. umelé (na rozdiel od ľudových majú autora), to si asi zo školy pamätáš. Drvivej väčšine z nich chýba katarzia - teda tá záverečná výhra dobra.
Aj preto sú vhodné pre staršie deti (cca 10 rokov a viac), nie pre predškolský vek.

O tomto by som si - byť tebou - pokecala v škôlke s učiteľkami. Ale nerozčuľovala by som sa nad drastickosťou. Ono tam totiž to poučenie je (ako písali už dievčatá vyššie), len to treba deťom dovysvetľovať.

margesimpson, Ut, 18. 12. 2012 - 08:49

Tak. Ja by som mozno este rozvinula toho Andersena vseobecne. On je tazky, ani nie tak na pochopenie, ako na emocie. Preto to odporucenie 10 a vyssie. Ale na druhej strane porovnajme si seba a dnesne deti. Su uplne inde a inak mentalne aj rozumovo vybavene a chapave. Myslim ze na emociu akou smutok je su uz pripravene aj v mladsom veku ako sme boli my. A len pripomeniem castokrat omielaneho dobsinskeho a drakov bez hlavy, rozparane brucho vlka a podobne zalezitosti Veľký úsmev . A dievcatko so zapalkami? Smutne. Ale stavim sa, ze castokrat deti vidia uryvky z novin a to je ovela tvrdsie, ten svet naokolo. A poucenie sa v nom hlada coraz tazsie (vid Breivik ci teraz útočník z Newtownu)

georgina, Ut, 18. 12. 2012 - 09:03

Raz tu mala Svetlana taký pokec o tom, že sa často snažíme svoje deti chrániť pred všetkým zlým, čo je síce veľmi pekné, ale len po určitú hranicu. Za ňou už totiž deťom paradoxne škodíme - vychovávame z nich chúlostivé skleníkové kvetinky, ktoré "položí" už keď sa na nich niekto krivo pozrie.

Deti vyrastajú do tohto sveta, a ten - povedzme si úprimne - má do pekného a láskavého hodne ďaleko (žiaľ).
Našou rodičovskou úlohou (okrem iného) je citlivo ich pripraviť aj na tie drastické veci, čo sa dejú. Jasne, že netreba päťročným deťom pustiť horor, z ktorého tuhne krv v žilách aj dospelým.
Prečítaním ľudovej rozprávky so zmasakrovaným drakom (a predtým kopou rytierov) im ale "poslúžime".

georgina, Ut, 18. 12. 2012 - 08:06

http://www.pulib.sk/elpub2/PF/Rusnak1/pdf_doc/2.pdf

Černoušek v tejto súvislosti uvádza pojem „cirkumambulace“ (ako základný pohyb rozprávania), ktorý znamená pohyb dookola, pretože rozprávky opisujú kružnicu, na ktorej nájdeme všetky podstatné problémy ľudského bytia, medziľudské problémy, ako aj problémy intrapsychické. Rozprávky totiž musia postihovať v detsky zrozumiteľnej forme aj problém ľudského bytia na svete, pretože deti v priebehu svojho rýchleho vývinu (v súčasnosti ešte viac zrýchleného – rýchlosť je symptómom dnešnej doby) sú skôr či neskôr s bytostnými problémami konfrontované.

Odporúčam prečítať si to celé, aj keď je to dosť dlhé. Je to totiž pokec o vývoji od útleho detstva až po dospelosť v súvislosti s literatúrou.

ajkapp, Ut, 18. 12. 2012 - 08:59

Ja sa priznám, Dievčatko so zápalkami som čítavala všetkým svojim deťom, aj iné Andersenove rozprávky, ale práve pri tejto rozprávke som sa vždy rozplakala. Nemohla som si pomôcť, tak mi bolo toho dievčatka ľúto.
Samozrejme, deti sa čudovali, že to tak prežívam, tak som im to vysvetlila, že dievčatko odišlo do neba za babičkou, pretože si ho nik zo sebeckých ľudí nevšímal a nik mu nepomohol.
Podľa mňa je to krásny príklad, ako sa dá deťom vysvetliť empatia a pomoc druhým. Nič hrôzostrašné v tomto príbehu nevidím. Aj smrť patrí k životu a aj dieťaťu sa to dá pekne vysvetliť.
A ako spomínali už Naničmamy predo mnou, dnešné deti pozerajú oveľa horšie rozprávky, napríklad niektoré súčasné americké rozprávky sú fakt strašné, plné netvorov a násilia, to radšej pustím deťom Včielku Maju Úsmev .

hanele, Ut, 18. 12. 2012 - 10:26

Áno

inak, nase slavne dobsinskeho povesti, ale aj ine slovenske rozpravky....kanibalizmus, matko-syno a ine vrazdy, zombici....clovek tam najde vselico Vyplazený jazyk

Čierny Koník, Ut, 18. 12. 2012 - 13:02

Milé Naničmamičky! Len tak som si listoval po strankach na nete,až som natrafil na túto tému ktorá ma velmi zaujala nakoľko aj ja mam malé deti. Rozhodne by som nebol nadšený z toho aby učitelka v škôlke púštala detom takéto nezmysli (nejedná sa o samotnú rozpravku,alebo baladu pretože to môže byť oboje) ale o umelecké stvárnenie a prednes ktorý bol podľa mňa otrasný! Toto asi nieje vhodné pre deťi 3-5 rokov. Z takouto témou ako to bolo v tejto rozprávke by sa mali oboznamiť s rodičmi a nie v škôlke bez vysvtlenia v nejakom úbohom videu. Neviem ako im to potom učitelka vysvetlila. A mamičky ktoré tu tvrdili že to je v poriadku,že deti dnes žiju rychlejšie tak sa maju to aj skôr naučiť chcel by som vedieť ako a kedy to vysvetlili svojim detom alebo či by boli spokojne keby s tym prišli zo škôlky. Veď čo nabuduce sa možno dočkajú aj Péčka. Veď aj to sa musia naučiť!!!!!!!!!

Teki, St, 19. 12. 2012 - 22:10

Ďakujem za názor.
Keď zomrela manželova mama,deťom sme to vysvetlili,a myslím že nevyhnutnosť smrti si uvedomujú.Ale takéto depresívne video je niečo úplne iné.Mňa mrazilo už len z toho hlasu.

púpavienka, Ut, 18. 12. 2012 - 18:51

Neviem, ale ja si nepamätam jediny okamih že by som sa bála toho čo bolo v rozprávkach a je to jedno či Dobšinského alebo iných. Bála som sa kým sa rozprávka čítala, ale nakoniec bolo zlo potrestané a všetko bolo ukončené.
U nás mama milovala tieto rozprávky a tak sme si ich celú zimu čítali a všetci sme boli odchovaní na nich a nemyslím že by niektorí z nás mal z toho traumu.
Ak by mali deti mať traumu tak zo stupidných reality šou a podobných hlúposti a z televíznych novín.

Čierny Koník, St, 19. 12. 2012 - 09:23

Ženy čo ste slepé,alebo už ozaj hlúpe? TEKI nepisala o Dobšinskom ani o čítaní rozprávok doma.Každá z Vás vytiahla to svoje ego že doma čítate rozprávky. Poslala Vám link na brakové video bez prednesu chabá snaha "umelca!" Aj my si doma čitame kadejaké rozprávky no vždy sme pri nich aby sme im to vysvetlili. Rozhodne by som si neprial aby takýto brak ako je tu uvedený púštala učiteľka mojim deťom v škôlke! TAK A TERAZ ČAKAM ŽE MA ZLINČUJETE Chichocem sa !

bettty, St, 19. 12. 2012 - 19:54

Nemám nič proti Andersenovym či Dobšinského rozprávkam, ale osobne uznávam tie kde sa nevyskytuje nasilie.... Bohužiaľ v dnešnej dobe je takmer v každej rozprávke násilie a nedá sa tomu zabrániť... Len potom sa ťažko odpovedá na niektoré otázky môjho drobca..

georgina, St, 19. 12. 2012 - 20:00

Dobšinský bol "len" zberateľ starých ľudových rozprávok. A ako som písala už vyššie - násilie v nich má svoj význam.

Teki, St, 19. 12. 2012 - 22:03

Jeho pohádky vycházely v různých sbírkách, proto je velmi složité uvádět jednotlivé knihy, zde jsou uvedeny jeho nejznámější pohádky. Andersen při psaní pohádek vycházel ze světové literatury a vlastních myšlenek. Pohádky nepovažoval za plnohodnotnou tvorbu, nevážil si jich a nepovažoval se za pohádkáře – cítil se být zneuznaným básníkem a dramatikem. Úspěch jeho pohádek začal v zahraničí, teprve poté byly přijaty i v Dánsku.
Na jeho pohádkách je zajímavé, že zpravidla nekončí dobře, lze říci, že jde o příběhy s pohádkovými motivy, určené starším dětem a dospělým

http://cs.wikipedia.org/wiki/Hans_Christian_Andersen#Poh.C3.A1dky

georgina, St, 19. 12. 2012 - 22:30

Teki, však som hneď v prvom mojom komentári v tomto príspevku napísala, že tie rozprávky sú vhodné pre deti tak od 10 rokov vyššie, a že výber by som si s učiteľkou MŠ vydiskutovala Úsmev Mrkám.

bettty, Št, 20. 12. 2012 - 09:33

Ale určite by som tieto rozprávky nepúšťala deťom v MŠ.

georgina, Št, 20. 12. 2012 - 09:35

Tak do tretice - Andersenove rozprávky sú vhodné pre deti približne od 10 rokov.
Ak by takú rozprávku pustili v našej MŠ, išla by som na pokec s učiteľkou a minimálne by ma zaujímalo, podľa akých metodických pokynov zvolila práve dielo tohto autora.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama