na tychto rozpravkach som vyrastala aj ja,nie pocuvanych ale "vlastnorucne" precitanych a neviem ci som bola bola vtedy zadubena,ale tieto nasilnosti v rozpravke som si zacala uvedomovat az ked som ich opatovne citavala mojim detom.A nasledky?
Ja som bola dieta,o ktorom vravel tvoj muz,boli to len rozpravky.
Moja starsia sa mi zatial tiez nejavi,ze by utrpela nejaku traumu/ale je pravda,ze pinochia jej bolo luto/,no a mladsia mi bohuzial svoj nazor nepovie.
Ja som sa s velkackou rozpravala o tom,co sme precitali-skor som mala pocit,ze tie nasilnosti prehliadala,no svagrinej maly chcel vzdy vediet,ci drakovi z kazdej hlavy tiekla rovnaka krv.Mozno sa uz niekde tu,pri rozpravkach prejavia povahy nasich deti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
. Ďakujem, že si mi pripomenula tie chvíle pohody pri mojej mame 
Moje dietko vyrastá na rozprávkach. Počúva ich z CDčka, sem-tam z knižky (nejako ho moje precítené čítanie nechytilo) a "kuká" v telke. A mne sa mozog zastavuje.
Tak napríklad: zhavranelí bratia (jeho obľúbená), časť story - žena porodí dieťa, ale macocha jej ho zoberie a vymení za šťeňa, muž-kráľ to zistí a dá ženu obesiť. Nakoniec vyjde pravda v poslednej chvíli (už je pripravená šibenica) najavo a muž a žena žijú šťastne až do smrti.
Čo si z tohoto moje dieťatko odnesie? Že keď žena, možno aj neúmyselne, resp. nie vlastnou vinou nesplní mužove očakávania, môže ju fyzicky potrestať, nebodaj aj zabiť. A keď sa náhodou zistí, že je v práve, má žena vďačnosťou padnúť na zadok a žiť s ním šťastne, až kým nepomrú.
Alebo Pinocchio - Keď ide Gepetto do mesta pracovať, Pinocchio sa rozhodne ho prekvapiť a upratať; všetko vyumýva, vyleští a keď ide vyliať vodu z vedra, NECHTIAC obleje mačku, za čo ho ona začne mlátiť a škriabať; popri bitke zhodia sviečku a podpália dom. Pinocchio ho uhasí. Keď však príde Gepetto a uvidí, čo sa stalo (Pinocchio aj nestranný ďateľ Rocco mu povedia, čo sa naozaj stalo), povie: "už ľutujem, že som si ťa vystrúhal".
Viem, že to takto hnusne v živote chodí, ale musí moje dieťa vedieť už od malička, že spravodlivosť neexistuje? Veď to mu predsa nemôžem urobiť, nie? Keď som ja začala tieto veci v puberte zisťovať, veľmi ťažko som sa zmierovala. Ako sa s nimi zmieri dvojročný mozog?
Môj syn žije aj v reálnom svete a má možnosť ho pozorovať. No rozprávky sú v jeho prípade dosť mienkotvorné a ja vidím v každej jednej veľa zloby, nespravodlivosti a vecí, ktoré by mu nemali pripadať "normálne". A berie si z nich veľa. Keby ste sa ho spýtali: čo treba robiť, keď uvidíš oheň? Tak si spomenie na Pinocchia a vie, že treba zobrať vodu a hasiť. Potom by ešte spomenul hasiaci prístroj. A už sme mu vraveli aj o hasičoch, tak by vám povedal aj to, že treba zavolať hasičov. Ale Pinocchiov príbeh je na prvom mieste.
Zamýšľate sa aj vy nad rozprávkami takto? Dôkladne zvážite, čo potomkom pustíte alebo si poviete, že veď aj my sme na tom vyrástli... sú to iba rozprávky...
Môj drahý iba prevrátil očami, keď som mu to vravela a zahlásil, že deti to vôbec tak neberú. Ale ja si práveže myslím, že si z toho odnesú, že na svete to takto funguje a budú mať nesprávne vzory správania a riešenia rôznych situácií a tak. Tak jak?