v 1,5 roku dieta podla mna este prilis samostatne na hru nie je. skor potrebuje partnera, ale v podobe starsej osoby, ktora mu vychadza v ustrety, nie rovesnika. ked rovesnika, potrebuju dozor, ktory zasiahne v pripade potreby a bude trosku korigovat smer ich hrania. urci co ano a co uz nie. je to lepsie, ako potom byt nuteny trestat (akokolvek) dosledky.
ja som to riesievala roznorodo - domacnost sla bokom (tento variant mi vyhovuje dodnes 
), babo som polozila zem vedla nas a hrali sme sa vsetci traja. alebo som nemala cas a ponechala syna na seba. a potom riesila nezbedy, co stihol povystrajat (prevratena vaza, keks namrveny v koberci, vytahane sufliky s oblecenim...) roznymi dohovaraniami a trestami.
skusala som mu vymyslat hry, ktore by ho zaujali na dlhsi cas. kreslenie. beh pomedzi prekazky (mohla som pritom nerusene sediet a venovat sa babatku, kym behal pomedzi stolicky a podliezal a preliezal po urcenej trati). ale malokedy som bola uspesna na dlhsi cas. kym som nebola pritom, nebol to to pre neho ono.
obedy sa varili co najjednoduchsie, rozne polotovary typu "dovar k tomu ryzu" boli vitane alebo som varila na viac dni dopredu. hoci na treti den nad segedinom uz bolo aj frflanie. a u deti som vyuzivala aj zeleninove a masove prednidavky a dorabala k tomu len prilohu.
namiesto zehlenia som presla len na skladanie - ono sa to svojou vahou beztak v tej skrini vyrovna aj bez zehlicky (odskusane). prach sa u nas uspesne vrstvil, kym nebol moc viditelny, potom som ho zotrela. a kvety som odstahovala k mame. dodones jej ich radsej nepripominam. beztak sa tam uz udomacnili.
Ale ziaden strach, cca o dva roky toto budu len spomienky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
. Problem je, ze moja mama to vidi tak, ze treba varit, ked pride muz z roboty. On si ma zobrat na starost malu, maly sa ma hrat sam zatial (podla mna nerealne, bo ked pride muz, maly je z neho cely zjaseny, chce len jeho, nosit sa na nom a pod.) a ja mam za tedy navarit. Hovori, ze maly si zvykne, ze sa musi naucit samostatnosti, resp. hrat sa sam, ze co furt len ,,ocino, ocino" ....ze to neexistuje. Teda z toho vyplyva- vraj musim stihat domacnost aj deti, ze oni tiez museli . A nikto im nepomahal.
) Varenie bolo len o rýchlych variantách, z ktorých môj manžel nebol 2x nadšený(tiež mi to zostalo dodnes 
)Snažila som sa všetko robiť tak, aby sme boli čo najviac spolu všetci traja. Keď som kojila, čítala som staršej dcére nejaké básničky alebo sme spievali, keď som prebaľovala, nosila mi plienky, podávala oblečenie...aj keď to trvalo dlhšie. Hrali sme sa spolu na zemi alebo na posteli aj s najmenším. Alebo sa ona starala o bábiku- aj keď len chvíľku.
Prosim vas, chcem sa spytat, ci uz je rok a polrocne dieta schopne hrat sa samostatne. Je to individualne? Ake mate skusenosti? Maly sa chvilku aj pohra, ale potom zacne vymyslat nezbedy. Mame druhe babatko, ktore je dost narocne, takze vela casu na spolocnu hru s malym mi neostava. Manzel, ked pride z prace, sa mu venuje, ale mne ostava mala a na domace prace ako napr. varenie nemam moc casu. Este si stale vytvarame nejaky system v domacnosti. Ako je to u vas mamicky? Kedy stihate napr. varit
(a mnohe mate aj viac deti) , lebo moj den ma nejak malo hodin 
.
Dakujem.