Pri druhom je to vždy ťažké. Treba mať tretie. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Selektívna hluchota na spôsob môjho syna
reklama
reklama
Katka, je to ziarlivost. Bud rada, ze sestricku nezbalil a neodviezol nazad do nemocnice ako som to chcela zariadit pre milion rokmi ja u nas doma
Podla mna na to ides skvelo. Len treba zotrvat v doslednosti, ked sa sam nenaje cely den, never tomu, ze na druhy ostane tiez trucovat.
Ponukni mu jedlo, ked nebude chcet jest sam, vezmi mu ho a opakuj az na dalsie jedenie. (olovrant, vecera a td)
Dieta sa sami neuhladuje na smrt, toho sa neboj.
Ty na neho paky nemas, ale on ich ma na teba, pozna ta ako stary peniaz.
ten zvuk yyyyyyyyiiiiiiiiiiiiiyyyyyyyyyyyyyyiiiiiiiii by som mu obcas predviedla. nazorna ukazka. Alebo ho postav pred zrkadlo ako sa sam sebe paci taky pokriveny
On ta dokaze ignorovat s prehladom, uc sa od neho. Nauc sa byt skratka dosledna a ked nieco povies, nech to aj plati. Ked sa mu paci revat na zemi, nech si reve- on vie, ze to nevydrzis dlho a dostane co chcel.
A cas pekne del aj pre Dorotku. Zapajaj ho do vsetkeho ako velkeho brata- to robis skveele Nech ma pocit, ze aj on je dolezity- ale nie za kazdu cenu a len vtedy, ked to vyhovuje jemu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katka, chce to len čas. Tri mesiace sú krátko - ale neboj, bude lepšie .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Konvalinka, dobre to poznám. Moja staršia, mala 3 roky, ked sa narodila druhá tiež trpela tou hluchotou. Ona sice neplakala , ale napriklad, začala sa v noci zase pocikávať a vyžadovala plienku. Najprv som myslela že je chorá, doktorka urobila vyšetrenia, a povedala, to je žiarlivost, dajte plienku a neriešiť! A Ako prišlo, tak odišlo. Jedine, čo odo mna prijala, bolo jedlo, na ostatne už bol dobrý len jej otec. A predstav si, ked som ju poprosila: Zuzi, dones mi prosím plienočku pre Katku, ona na to : Dones si sama.. Čiže u nas neplatilo ani to psychologicke zapájanie do starostlivosti o bábo.. Čiže moj pohlad? Neriešiť....Pokial nejde o život.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Konvalinka naviem poradiť,nemám skúsenosť,ešte som toho ani vela nenaštudovala,ale určite sa teraz bojím viac ako som sa bála...som toťiž tehotná a moj 2 ročný synček tú myšlienku na bábo odmieta...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Diky baby za podporu Dnes sme zacali so skolkou. Cela dedina pocula, ze Kubka vlecu za trest do skolky... Zbil ucitelku, ked ho tahala do triedy... Ach jaj.
Tak vytrvat teda... No dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Ahojte!
Aspoň v tomto štádiu života a v porovnaní s ostatnými ľuďmi, čo majú tú česť občas sa mi o syna postarať (mávajú z toho traumu a so zdesením v očiach mi zvestujú, čo s ním zažili). Nerobí mi problém 70x za deň zopakovať každú vec, ktorú sme už mali dávno zvládnutú (prosím, ďakujem, nehodiť smeť na zem, ale do koša; keď spadne jedlo, vezmem servítku a utriem; ... proste úplne základné veci, ktoré robí len vtedy, keď sa vyslovene na neho pozerám; ak sa nepozerám /ale pritom ho sledujem periférnym/, kukne, či kukám 
a ak nie, tak má na saláme); furt obímam, motivujem, chválim; mladšia dcérka (3 mes.) je tichá pokojná princezná - už je takmer zanedbaná, čo si náš Kubinko vynucuje pozornosť. Ja ani nechápem, ako môže žiarliť, keďže pravdou je, že sa venujem stále len jemu. Dorušku len kŕmim a ešte aj pri tom sa rozprávame, čítame rozprávku, skladáme puzzle a podobne. Prebaľovanie má rád, pomáha, nosí krémik, pocapká ju po zadočku, čiže zase nemá dôvod mať pocit, že je zanedbávaný. Keď kúpem malú, jeho dám kúpať tiež do veľkej vane, sme pri sebe, rozprávame sa.
Náš Kubko sa začal v noci budiť a plakávať, nechce sám jesť, necháva sa kŕmiť (keď ho nechám tak, tak nebude jesť celý deň), neoblečie si vetrovku (sadne si na zem a plače, že to nedokáže; nakoniec urobíme kompromis, ja oblečiem jeden rukáv, on druhý - ako v cirkuse; už som ho aj nechala doma a išla na prechádzku /len pred dom; čakala som, že sa oblečie a príde za nami, ale ostal sedieť aj 20 minút na tej zemi a čakal a plakal/)... čo ešte. Keď niekto "čo bol jeho" (muž, babka, dedko, tety...) vezme malú na ruky, začne ho obímať za nohy a pýtať sa na ruky (štvorročný chlapec); ak mu neustúpia, plače. A plače a plače a plače. Celé dni. Teda nejde ani o plač, ako o zvuk, ktorý by som rozpísala takto: "íííííýýýýýííííýýýýýýýýýýííííííí". Strieda mäkké a tvrdé i/y 
Zapojte predstavivosť. Máte? 
Mám toho dosť načítaného, bola som pripravená (do tej miery, do akej to ide; čiže tak teoreticky), že pre staršieho bude príchod súrodenca skúškou... bla bla... Skrátka, aj tak je to horšie, ako som si myslela.
Som pohoďáčka
Čo viac robiť?
Aha, ešte som nepopísala problém
No a ešte trpí špeci hluchotou, ktorá sa prejavuje tak, že ignoruje moje usmernenia, príkazy, zákazy, želania. Nemám na neho páky. Len vyhrážky fungujú - to už posledné štádium (keď s tým neprestaneš, nepôjdeme tam a tam, nebude večer rozprávka, vezmem ti z izby dvd prehrávač... - a to je hnus. neznášam vyhrážanie, nechcem ho používať ; a hlavne nechcem, aby robil veci preto, lebo inak dostane trest, ale preto, lebo to, čo mu vravím je pre jeho dobro, pre jeho bezpečnosť; pred rokom to chápal, to bola moja výchovná metóda - vysvetliť mu, čo sa stane ak danú vec urobí a on pochopil, že to nie je dobré/správne/výhodné pre neho a bolo; teraz ide hlavou proti múru)
Dajte vaše skúsenosti.
Som kľudná (väčšinou). Čakám, že to odznie. Len chcem vedieť, či nemáte nejaké rady, tipy, zlepšováky, ako toto obdobie prežiť v zdraví (hlavne o to duševné ide).
Čauky.
Konvalinka