reklama

Škôlka vs. papanie

Tangy , 01. 03. 2012 - 17:04

reklama

Dievčatá, malý chodí do škôlky už druhý mesiac, keď sa to zráta, tak kvôli prázdninám a chorobám bol zatiaľ v škôlke len tri týždne. Za celú dobu papal 3x. Teraz papal v utorok aj v stredu a dnes nič. Mala som rozhovor s pani učiteľkou, že prečo mu nejako nedohovoríme, aby papal. Ale naozaj neviem ako. On je dosť tvrdohlavý a keď povie nie, tak s ním nepohnem. A nechcem na neho tlačiť. Samozrejme sa s ním o tom rozprávam. Chápem, že to s ním pani učiteľky nemajú ľahké, ale naozaj neviem ako ho presvedčiť. Podľa mňa si ešte musí zvyknúť. On ani doma veľa nezje a to máme každý deň aj polievku aj druhé, lebo varím pre dcérku, seba aj manžela. Mali ste niekto podobnú skúsenosť? Koľko trvalo, kým sa dieťatko naučilo v škôlke papať?


reklama


reklama

anjeli, Št, 01. 03. 2012 - 19:09

Tangy, dobre chápem Tvoj problém, starší bol podobný prípad - prieberčívý tak doma ako aj v škôlke...len v tej "našej" to pani učiteľky nejak zvlášť neriešili: na rodičovskom samé povedali, že po mnohoročných skúsenostiach vedia, že väčšina detičiek má problém so stravou v škôlke - papajú málo, a nátierky, prípadne strúhanú surovú zeleninku vôbec. Niekedy upovedomili rodičov, keď dieťatko jedlo nezvyčajne málo, alebo dlhšie v škôlke nechcelo papať, ale nútiť nikoho nenútili - podľa mňa zbytočne vyvolaný odpor k jedlu.
Ja som sa tiež naučila deti do jedla nenútiť - naberiem, keď sú hladné zjedia všetko, keď im nechutí - nezjedia...nestojím nad nimi, ani ich za jedenie neodmeňujem.
Starší postupne - myslím že tak po šiestich mesiacoch pravidelnej dochádzky postupne papal viac, ale žeby všetko doradu alebo vždy všetko do poslednej omrvinky - to nie. Ešte aj dnes povie:" Chvalabohu, že nemusím chodiť na obedy - je na ZDŠ - pretože ja varievam doma to, čo im chutí.
A zas najmenšia od septembra chodí do škôlky a veľa vecí spapá a zas niektoré ani za svet, ale žeby pani učiteľka z toho robila problém - to tedy nie...
Možno len tú "vašu" pani učiteľku mrzia zbytočne vyhodené peniaze za stravu, ale čo čaká, že nad synom budeš stáť alebo ho kŕmiť? Aké dohováranie, veď keď si lepšie zvykne, aj papať mu zachutí.

ivet36, Št, 01. 03. 2012 - 19:38

Tangy- ani ja nerozumiem, preco ucitelky riesia papanie tvojho syna....nechce- nezje....basta!Je to vas a vysoko sukromny problem....Nutia snad kucharky jest niekoho dospeleho v zavodnej jedalni???? By sme sa asi inac pozerali, keby vratila kucharka pana riaditela dojest spenat napr. a prinajmensom by sme si mysleli, ze pani asi preskocilo....ci? Deti maju mat ine pravidla, ako dospeli???Akym pravom?
S nasou kraskou mame doma s jedenim tiez poriadny kriz, ale obmedzujeme to, co jest zrovna nemusi a je to....ked je hladna, naje sa....A v skolke sme sa tiez hned na zaciatku dohodli, ze temu jedenia nechame uzavretu....Úsmev malej ale v skolke paradoxne velmi chuti a stava sa zriedka, ze nieco vyslovene nechce.....ivetMrkám

2bibi3, Št, 01. 03. 2012 - 19:59

Nič si z toho nerob,naša 13-tka sa minulý týždeň vrátila z lyžiarskeho a pedagogovia mi žalovali,ako málo za celý týždeň jedla.Tvoj malý sa ešte len v škôlke okukáva,keď si zvykne,možno sa bude pretekať s kamarátmi,kto skôr zje.Záleží aj od zručnosti paní kuchárok,možno sa to ozaj nedá zjesťVeľký úsmev Slnko

Tangy, Št, 01. 03. 2012 - 20:17

Dakujem, dievcata. Pani ucitelka vravela, ze ved ide o jeho zdravia a ze skoda penazi. Aj som ich poprosila, ci by som si tie obedy nemohla bravat domov, ale vraj sa to neda. Malemu povedala, ze ked nebude papat, bude chorucky a bude musiet ist k pani doktorke Mlčím , pritom mam problem aj bez toho ho k lekarovi dostat. My ho doma nestrasime, varievam vacsinou to, co ma rad a slubila som mu, ze ked bude v skolke papat, staci ak ochutna, pojdeme na vylet. Viac naozaj neviem, co mozem spravit.

Veron, Št, 01. 03. 2012 - 20:34

Naša jedlu tiež veľa nedala prvý rok v MŠ a tento rok spapá všetko dokonca aj to čo jej obvykle nechutilo. Odkukala od detí :) a deti navzájom si do seba aj rypnú a tak sa vyhecujú k papanie.Učiteľky aj nám radili dohovoriť jej ale dohodla som sa s nimi tak že ju nechajú.Veď ak by bola hladná spapala by a doma dostala jedlo keď prišla.

Tangy, Št, 01. 03. 2012 - 20:42

Maly chodi zatial na doobedie, takze o dvanastej prideme domov a kedze mam navareny komplet obed, tak sa napapa doma. Ale vacsinou ani doma moc papat nechce. Uvidime casom, snad sa rozpapa.

Veron, Št, 01. 03. 2012 - 23:38

Dieťa hlavne netreba nútiť pretože čím vačší tlak tým vačší odpor malý sa určite rozpapá Slnko držím palce aby sa mu v škôlke páčilo Kvietok

tedy, Št, 01. 03. 2012 - 20:41

Vôbec nič. Myslím, že čím menej sa bude na jedlo "tlačiť", tým skor začne jesť. A presne ako si urobila - nejakú tú odmenu za to, keď zje. Však "Hlad je mrcha"Mrkám

Buba (bez overenia), Pi, 02. 03. 2012 - 07:31

Suhlas. Kym je dieta aktivne, ma dostatok spanku, pohybu a je zdrave, vie si samo urcit kolko potrebuje zjest. Urcite ste si vsimli aj na svojich, ze sa im chute aj apetit menia. Chlapci v puberte sa vacsinou rozbehnu a jedia ako slony. Nas najmladsi kedysi jogurty ani za svet, dnes 5 naraz. A dcera, uz dnes dospela, dodnes nerada jedava na verejnosti. Davno su prec doby, aspon dufam, ked ma v skolke nutili jest spenat a pamatam si, ak ho vraciam priamo naspat do taniera. Alebo restovanu pecienku s ryzou, to som stravila cas obeda pod stolom. Tie vyhodene peniaze za stravu urcite mrzia aj Teba, neviem aka je to dnes polozka, ale ked tam bude cely den urcite aspon cosi zje. A s pani ucitelkou sa slusne porozpravaj, ze je to naozaj Vase dieta a Vase peniaze a od hladu urcite neumrie. Ja davam detom v skolke desiatu, obed, olovrant. Prvy rok som panikarila, ked dieta nejedlo, bezala som robit nejaky chlebik (tu najcastejsie s arasidovym maslom a dzemom ) alebo jogurtik, alebo bananik. No dnes , nejes, nejes. Budes jest dalsie jedlo o dve-tri hodiny. Nechces pit mlieko, tak pi vodu.

Martina79, Pi, 02. 03. 2012 - 11:17

u nás to riešia tak, že deti ponúkajú. "Už si si dal? Nie? Tak jednu lyžičku zemiakov, teraz mäska, kapusty...." Väčšinou to zaberalo. Náš Samo jedával v škôlke lepšie ako doma. Kapustné halušky, mliečne polievky - o tom môžem len snívať. Ja tiež nenútim. Kážem okoštovať a nech sa rozhodne. Ale koľko rázy ma ide roztrhať od jedu, keď od začiatku fujká.
Skús ho motivovať, nech ochutná, keď to bude vynikajúce budete doma variť, spolu. Pani kuchárky dajú určite recept. Úsmev
Poznám aj učiteľku, ktorá deti kŕmi, doslovne a nasilu. Našťastie Samko tú "česť" s ňou nemal.

akira13, Pi, 02. 03. 2012 - 12:13

Nicol je žrútik, ale škôlka je slabááá. Stačí, aby kamarátka zahlásila "fúúúj" a hneď je to fuj aj pre našu. A zvyšok jedenia sa bavia na tom, aké je to fuj.
Naše pani učiteľky tiež povedia, že nepapala, nepovažujem to za zlé, predsa ja v dobrej mysli nesiem dieťa "najedené" a jesť mu môžem dať až večer, alebo podobne. Rovnako to môže signalizovať aj "neprijatie škôlky", alebo ako som spomenula by bolo vhodné popracovať na tom, že jedlo treba minimálne ochutnať, predsalen je to dosť ak dieťa za (v našom prípade) 7-8 hodín v škôlke nič neje.
Ako to riešia naše pani učiteľky? Čo vnímam doma je napríklad- "ja si neprosím, ale spapám aspoň kôrku/ striedku/ zemiaky/ mäsko/...., dobre?" alebo podporovaním súťaživoti "som prváááá!". Ono to naozaj fungujeÚsmev Doma tiež varím, takže nejak zvlášť neriešim, po príchode zo škôlky nie som v dobrej viere, že celý deň jedla zdravo a tak nedostáva maškrty. X mojich kamarátiek toto tiež nerieši, ale v zmysle "ani nám všetko nechutí" a nevidia problém v tom, že KAŽDÝ deň žije dieťa na pečive, čokoládach, piškótach, hranolkách, čipsoch a podobne. V škôlke ani neochutná, veď vie, že doma ho čaká to, čo ľúbi, hoci to vlastne ani nie je strava a tomu by som sa teda ja, radšej vyhlaÚsmev

georgina, Pi, 02. 03. 2012 - 12:16

Akira, súhlasím so všetkým, čo si napísala - okrem tej podpory súťaživosti. Toto mi osobne veľmi nevonia a snažím sa to vo výchove čo najviac eliminovať, rovnako ako presvedčenie, že vždy je niečo za niečo a ešte musím byť poslušná.

akira13, Pi, 02. 03. 2012 - 16:47

ja to tiež nerobím (asi tým, že nemám s kým), ale vidím, že to reálne na deti funguje. S kamarátkou chodíme ráno aj poobede do škôlky spolu, raz im povedala "kto bude prezlečený skôr?" ...odvtedy sa obaja veľmi snažia, sú to vyrovnané sily a "prehrá" ten, čo sa viac "fláka"Váľam sa od smiechu po podlahe Úsmev Ale skutočne je to veliké zlepšenie, majú motiváciu "byť šikovní"Úsmev

georgina, Pi, 02. 03. 2012 - 16:53

Ja viem, že to funguje.
Tým skôr to podľa mňa netreba ešte aj podporovať.

Vieš, je super, ak sú deti šikovné, rýchlo všetko zvládnu a tak... Ale sú úžasné aj bez toho - či sú prvé, či posledné. Tie prvé žiaria, ale pozri sa niekedy na tých posledných.
Je otázka času, kedy bude aj tvoja dcérka v niečom posledná, je jedno v čom. Ak ju budeš takto "trénovať" na dôležitosť prvenstva, tak tá poslednosť pre ňu bude asi ťažká na vyrovnanie sa...

Je toho viac, prečo mi súťaživosť ako taká škriabe oči, ale toto je také najviac zrejmé...

akira13, Pi, 02. 03. 2012 - 21:55

mne ako rodičovi sa ťažko hľadí na pocit "prehry"- síce zatiaľ som ho zažila iba pri tombole (v škôlke na karnevale), kedy si najlepšia kamarátka sediaca vedľa priniesla "darček" a my sme nevyhrali. Hry na prezliekanie končia smiechom, nedovoľujeme víťazovi "posmievať sa", takže trpkosť z prehry necítiť. A na druhú stranu- nemajú sa deti učiť, že za úspechmi je práca a čím väčšia je snaha, tým väčší je úspech? Nepoznám odvetvie, kde by "tréning" nepriniesol nejaké ovocie. A ani vyhrávať celý život nebudeme, ale treba ísť ďalej. Ale to sa treba tiež naučiť...

georgina, Pi, 02. 03. 2012 - 22:19

Samozrejme, že vždy vyhrávať nebudeme. Práve preto si myslím, že treba deti učiť, že prehra neznamená koniec sveta.
Nie je dôležité byť prvý. Dôležité je byť spokojný so svojim výkonom; vedieť, že ak urobím všetko tak, ako v danej chvíli a za daných podmienok najlepšie viem, tak je to OK; nech si vraví kto chce, čo chce.

Nič, ideme od témy, a hodne, snáď dokecáme niekedy inokedy a niekde inde Úsmev Mrkám.

Tangy, Pi, 02. 03. 2012 - 14:20

Dakujem za nazory, dievcata. Ja som aj pani ucitelkam povedala, ze on je slaby jedak, ze ani doma vela nezje. Dnes napriklad znova nepapal, cestou domov sme sa zastavili v obchode a tam si vybral makovku, tu zjedol po ceste. V skolke dostavali tvarohacik, ktory si mohli zobrat domov a ten si spapal doma. Teraz spinka, potom mu ponuknem obed. Mozno ma problemy papat na verejnosti, no uvidime casom. A mozno som spravila chybu, ze varievam len osvedcene recepty a to co mame radi a nie je zvyknuty na ine, ale tak to je myslim aj v inych rodinach. Napr. mame denne polievocku, varievam vacsinou kremove, maly mi pomaha s varenim, ale papat ju uz nechce, spapa jedine cisty vyvar s cestovinou. Ked varim masko, spapa len prilohu. Ale ja som bola tiez taka ako dieta. Este mam v zivej pamati ako som musela v nedelu sediet pri stole niekedy aj 4 hodiny, kym som nezjedla obed, co som aj tak nezjedla a maminka mi ho vzdy tajne zobrala, aby ocino nevidel (prave kvoli tomuto som sa rozhodla deti k jedlu nikdy nenutit). Nepamatam si ako som jedavala v skolke, no v skole som vzdy zjedla vsetko aj polievku, lebo mi bolo luto, ze nasi za to zaplatili, niekto ten obed navaril a ja by som to vyhodila. Tolka skoda Úsmev .

georgina, Pi, 02. 03. 2012 - 16:54

Tangy Áno Áno Áno
Prepáč, že som vyššie odbočila od témy.

majask1, Pi, 02. 03. 2012 - 23:25

ja mám dve deti a jedia mi úplne odlišne - staršia dcérka má nejak žalúdok prepojený s psychikou....mladší ten zje koľko naložím príp ešte aj dupľu..ale chlap...majú "SVOJE" jedlá - vývar s domácimi rezancami, špagety, pizza, perkelt, tekvicový prívarok, kôprová omáčka,samozrejme hranolčeky....kukurica aj z konzervy....
s dcérou je to hustejšie.....takže keď bol nástup so škôlky - nechcela chodiť - aj sa to odrazilo na váhe, do ničoho ju tam nenútili, keď jej nechutilo , ponúkli jej "náhradu".... Väčšinou poobede kašu....už keď bola od hladu na nervy. každá varíme inak a je úplne normálne, že si dieťa musí privyknúť na nový " repertoár". Raz som prišla po ňu do škôlky a celá tlupa detí sedela okolo tých trpasličích stolov a povzbudzovali ju do jedla...obetavá učiteľka, použila už všetko...potom časom akosi "stádovito" začala jesť, jednoducho keď videla že všetci jedia, tak aj ona zjedla. Tam nemá špajzu so svojími dobrotkami, tak sa mi naučila jesť aj napr. zdravé nátierky......hovorila mi : ..."a maminka a ty také nevieš variť ..nauč sa"..ja jej, že pani kuchárka vie INÉ dobroty variť ...
Je aj možnosť v šk. prísť na "konzultácie" ku kuchárkam a "dohodnúť" s a, príp. si vypýtať recept.
A fakt je aj tá stravná jednotka ....na jeden deň je to niečo cez euro, tak z toho vyčarovať jedlo a aké-také porcie je umenie. Keď príde poobede vždy zhltne ešte normálnu porciu jedla.tak to má byť...

Tangy, So, 03. 03. 2012 - 13:41

Moje deti tiez jedia kazde inak. Dcerka, ta spapa vsetko a s kazdym a maly ten papa malicko a je dost priebercivy, ale ci to, ze nepapa v skolke ma suvis so psychikou naozaj neviem. Inak tie pomazanky v skolke som velmi lubila, ja doma robievam len mrkvovu, rybaciu, vajickovu, bryndzovu a oskvarkovu, ale to len pre mna a manzela. Dcerka je este mala (tej iba mrkvickovu) a syn, ten ani neochutna. Ale poznam vela deticiek, co doma papaju rovnako ako nas drobec a v skolke zjedia vsetko.

Lanovka, So, 03. 03. 2012 - 17:39

Nas maly jedol vsetko bez rozdielu (vratane spenatu), kym nesiel do skolky. Odvtedy to bolo stale menej a menej a od oktobra v skolke nezje NIC (naozaj sa naje len rano doma a potom az vecer doma) a aj doma sa rozmanitost stravy zredukovala na zopar jedal, ostatne su v nemilosti. Je marec a komentare uciteliek, ze znova nepapal, ma uz omrzeli. Vecne hladne a so vsetkym jedlom spokojne dieta sa zrazu zmenilo na dieta, co si vybera. Ovzdusie a nalada pri papani robia s dietatom vela.

majask1, So, 03. 03. 2012 - 20:36

ja na škôlku nemôžem ohľadom jedenia nič zlého povedať, skôr naopak, malá sa mi tam naučila jesť aj jedlá čo predtým nejedla. Predsa len , nejak som si zvykla na to čo jedia a čo "ide", - tak v podstate varím stále dookola to isté.
Aj keď doma urobené chutí inak a každá mama varí po svojom. Záleží na kuchárkach, ale tá stravná jednotka ....stravné na jeden deň je ...niečo cez 1euro, myslím že ešte niečo prispieva štát, fakt neviem ako varia z toho mála + pre zamestnancov a nezdá sa mi , že by kuchárky po šichte nosili plné "kabele". Záleží od škôlky , personáli, všade je to "rôzne".

To prepojenie s psychikou - akože je žalúdok prepojený s hlavou a pohodou pri jedení, sedí. Keď mala naša nejaké "trable" /keď napr. odišla učiteľka s ktorou si sadla/, tak nejedla.
To isté pri ponáhľaní sa. Ráno pri raňajkach nesmie byť stres, akonáhle súrim prestane jesť. Blokne sa. Doma raňajkujeme, potom v škôlke desiatu - väčšinou nátierka pečivo, obed, tkm. na minútu presne, zje polievku a druhé väčšinou len načne. Doma mala vždy čas medzi polievkou a druhým , v škôlke si musia "dať načas". Polievky má fakt rada. Teraz ju učím z polievky páru lyžíc a hneď dám hlavné jedlo. Výborné je, že začala jesť obyčajný zelený šalát , čo mi predtým nejedla. Zje kamarátka zje aj ona.

georgina, So, 03. 03. 2012 - 20:41

...fakt neviem ako varia z toho mála + pre zamestnancov

Maja, zamestnanci si za stravu tiež platia a suma je vyššia, ako sa platí za deti, kedže sa jedná o dospelé osoby. Podľa toho sa aj počíta gramáž na jednotlivé stravujúce sa osoby (rozlišuje sa medzi množstvom pre deti a pre dospelých.)

(Fu, zas som tu od témy - že si ja nedám pokoj...)

mnnaaauuu, So, 03. 03. 2012 - 21:18

Ahoj. aDamko bol v škôlke dva dní. My však máme problém niekde inde... Jemu síce chutí všetko (až na pár výnimiek, ako sú pirohy, br. halušky a sladké jedlá) , lenže... treba ho nakrmiť... on síce vie jesť sám, napr. ked má niekedy pri ranajkách svojou lenivosťou nahnevá a celé doobeda neje nič, dám mu obed, tak zje dospelácku porciu bez slova...a le akonáhle má ranajky, desiatu, obed.... tak si sadne, dá ruky na kolená a rozpráva rozpráva a lamentuje.... Tak soms a spoliehala na to, že ved v škôlke budú deti, tak uvidí, že ejdia, bude jesť aj on...... omyl... pani učiželke sa zrejme nechce čakať, tak ked vidí, že sa dieťa hraje s jedlom, chytí a nakrmi.. Tak Adamko zje všetko :D

Tangy, Ne, 04. 03. 2012 - 11:59

Moje deti sa chcu krmit obidve same. V skolke ked mali svieckovu a maly papal iba knedlicku, tak mu ju pani ucitelka macala v omacke, aby spapal aspon trosku. V piatok mali halusky so syrovou omackou, myslela som, ze bude papat, ale povedal mi, ze nepapal, lebo on chcel na halusky nieco ine.

mnnaaauuu, Ne, 04. 03. 2012 - 12:47

tak aspon to máš super, to u nás nehrozí.. ked som ja s ním doma sama, tak ho to ani nenapadne. ale ekd je v škôlke, alebo doma manžel,t ak sa bude baviť, kým ho niekto nenakrmi

torticka, Ne, 04. 03. 2012 - 11:08

Dievcata aj ja ako dieta som nechcela jedavat-nechutilo mi.Volakedy davali na nechutenstvo taky rybaci tuk-brrrrrr.Skoda ze zabera az teraz ked mam davno po 50Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Slnko

Tangy, Ne, 04. 03. 2012 - 12:57

Nam lekar poradil vyhybat sa dzusom a sladkym napojom a sladkemu vseobecne, ale v tomto problem nie je. Maly vela pije, obcas aj dzus, ale vacsinou cistu vodu a caj, sladkosti nepapa, to skor mliecne vyrobky. Na nechutenstvo nam poradil aj Peritol, ale zbytocnemu uzivaniu liekov sa chceme vyhnut.

georgina, Ne, 04. 03. 2012 - 13:49

Tangy, ako vyššie písala Buba - ak je syn spokojný, má dosť energie, nie je bledý a chorľavý, tak nerieš. Zje toľko, koľko potrebuje. To, že nezje toľko ako ostatné deti, ešte stále nie je nechutenstvo.

Ešte jedna vec mi v súvislosti s témou napadla, hoci to vôbec to nemusí byť váš prípad...
Takmer stopercentne platí, že akonáhle začne dospelý (a je fuk, či je to mama, otec, babka, učiteľka...) "tlačiť", že dieťa niečo MUSÍ zjesť, reakciou je odmietnutie jedla. Klasické čím väčší tlak, tým väčší odpor.

Ak je dieťa ešte aj tvrdohlavé a pani učiteľky (alebo ktokoľvek dospelý) sa ho snažia "obrátiť na svoju vieru", výsledok je jasný.

Tangy, Ne, 04. 03. 2012 - 13:57

Tiez si myslim, ze to nie je nechutenstvo.
S tym "natlakom" suhlasim Áno .

gueva, Ne, 04. 03. 2012 - 13:50

môj syn v škôlke toho teda veľa nepojedol, väčšinu stravy odbavil suchým chlebom, polievkou a čajom. P. učiteľky u nás deti jesť nenútia a deťom vychádzajú v ústrety. Vedia kto pije mlieko, kto len čaj, kto zje len prílohu... atď. V jedálni je pohodová atmosféra - bola som sa osobne presvedčiť. Nenútili jesť žiadne dieťa, dokonca ani nesúťažili, kto bude prvý. Naša MŠ je obyčajná dedinská. Čo sa týka syna,jeho nejedenie pokračuje aj teraz na ZŠ a doma tiež nie je bohvieaký jedák. Rešpektujem jeho chute, ale vie, že sladkosti môžu vždy nasledovať až po jedle a v porovnaní s inými deťmi ich dostáva len v minimálnom množstve.

mrm, Ut, 06. 03. 2012 - 12:04

Ja som presvedčená, že každé dieťa je iné, iné veci mu chutia, iné nechutia, inak naňho vplýva pri jedení psychika. Aj moje tri deti sú každé iné a preto pri jedení máme iba tri pravidlá: nikdy sa na žiadne jedlo nehovorí FUJ, hnusné a pod., z každého jedla musia aspoň trošičku ochutnať a ak nezjedia vôbec nič, tak hlad nesmú zaháňať sladkosťami.
Môjho staršieho syna keby som ako malého nechala, tak by nejedol vôbec. Neplatilo, že keď bude hladný naje sa. Keď som ho nechala, dostával až hypoglykemické stavy (kŕče v bruchu, malátnosť, napínanie na vracanie atď.) a aj tak sa nenajedol - musela som ho prehovárať, vymýšľat, kŕmiť. To sa zmenilo až keď začal výkonnostne plávať. Teraz zje takmer všetko a veľké porcie.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama