Štvrtý deň v škôlke

Lukáško takto "vyvádzal" vytrvalo pol roka..Ale učiteľka nás upokojovala že akonáhle odídem že prestane a je to veľmi zlaté dieťa Takže ráno som ho rýchlo prezliekla a odovzdala a odišla ..pocity to boli strašné ale tým pádom plakával len minútku...keď som ho presviedčala a hučala do neho tak to bolo strašné ale potom to uťalo a odvtedy chodí v pohode....Každé dieťa je iné tak hádam to prestane.učiteľka hovorila že priemer u tých najmenších detí je 1 mesiac...kým plačú ráno ale že ked po odchode rodiča sú v pohode tak to netreba riešiť..
Veľa trpezlivosti...
Katus

Enixelka, aj keď to znie tvrdo, ale v takom prípade je naozaj najlepšie nechať to na učiteľku. Čím viac totiž naťahuješ scénu v šatni, tým je to horšie. Dieťa to berie ako šancu mamu "ukecať" a len pridáva na intenzite plaču.
Viem, je to ťažké, ale ak proste prídete, dcérku pokojne prezliečieš a "šupneš" do triedy, pani učiteľka ju upokojí rýchlejšie a ľahšie. Vec je totiž daná - je v škôlke, mama odišla, už nič nevyjedná.
Ak však v šatni dcérku dokola upokojuješ a snažíš sa vysvetľovať, len ju tým viac a viac rozrušuješ.

Ja som inak všetkými desiatimi za vysvetľovanie deťom, ale každé pravidlo má nejakú tú výnimku. Toto je jedna z nich. Vysvetľuj všetko okolo škôlky dokola vždy, keď je to aktuálne - doma, cestou zo škôlky, večer... Proste vždy - len nie ráno v šatni.

Ty sa síce pravdepodobne budeš cítiť ako krkavčia mater, čo sa "zbavila" dieťaťa, ale v tomto prípade to dieťa takýmto spôsobom znesie ľahšie, pokojnejšie a rýchlejšie. A to je, myslím, prednejšie.
Snaž sa upokojiť, tvoju neistotu dcérka veľmi dobre cíti a snaží sa ju "využiť" vo svoj prospech. Ty vieš, že v škôlke sa dcérka naučí veľa vecí, ktoré sa doma jednoducho nenaučí (keď nič iné, tak pravidlám v kolektíve), je tam veselo, nájde si kamarátov a tak ďalej a tak podobne. Ona na to časom príde tiež.
Tak jej to treba uľahčiť ako sa len dá - aj keď to bude za cenu tvojho zlého pocitu. Ty si však dospelá a vyrovnáš sa s tým ľahšie ako tvoja dcérka.

eniXelka,
geo ma pravdu,aju nas to prebiehalo podobne,najstarsi synator bol prvy tyzden v poho do skolky sa tesil,a potom akoby utal,krik,rev,hysaky....ucitelka ho doslova rvala zo mna ako sa ma drzal ako pijavica a ja som ho tlacila do triedy....a vonku som plakala ako dast....asi 2tyzdne to trvalo,no najhorsia som bola sama pred sebou...trhanie pupocnych snur je strasne,ale tazsie pre mamy ako pre deti

enixelka, ja som sa minulý rok v septembri cítila rovnako. Len to bolo s tým rozdielom, že učiteľka nás presvedčila, aby sme detičky od 1. dňa nechali rovno na celý deň. Vtedy to bolo pre mňa hrozné,cítila som sa presne ako krkavčia mater, ale časom som zistila, že to bolo dobré riešenie, pretože si rýchlejšie zvykla, a nemusela si časom zvykať zase na niečo iné. 1. deň sme v škôlke plakali obidve, ale učiteľka moju Tamarku (vtedy mala 2r. a 4 mesiace) vzala za rúčku, a mňa poslala hneď domov. A urobila dobre. Ešte nejaké 3-4 dni ráno poplakávala, ale ja som hneď odišla, a môžem povedať, že to ozaj pomáha. Tak ako napísali dievčatá predo mnou, čím skôr odísť, aby dieťa nemohlo vyyjednávať. A rozprávať sa určite, ale nie ráno v škôlke, u nás najradšej preberáme vážne témy večer pred spaním.
Preto Ti poradím, ráno prezliecť, odprevadiť do triedy, dať sladučkú pusu, ubezpečiť ju, že ju ľúbiš najviac na svete a neskôr pre ňu prídeš, a čím skôr zdrhať. Prajem Vám, aby ste to spolu zvládli

Zo skúseností viem že naozaj dieťatko plače len kým vidí maminu.V škôlke po odchode mami sa začne hrať a po chvíľke je úplne v pohodičke.To len my mamky to znášame zle.Predsa len sú to naše drobátka . No a niekde som čítala že pomáha ak dieťatko do škôlky vodí niekto iný ako mamina.Neboj tvoja dcérka si zvykne.Držím palce

ach jaj škôlka...jediné čo pomôže je vydržať. Popýtaj sa učiteľky ako sa správa potom, koľko trvá kým sa upokojí... chápem ťa malý chodí do mš tretí rok a stále bojujeme sice sa to zlepšilo, ale veru je to s ním ťažko. U nás trochu pomohlo keď ho začal vodiť manžel (poradila psychologička, ktorú sme navštívili, pretože jemu ranné plače šli až do problémov s bruškom...). Nosí si aj somárika ktorého si bráva každé ráno do triedy síce potom už je na poličke, ale musí ho mať aj na spanie...keď som sa rozprávala s učiteľkami nebol problém s ním počas dňa len to, keď sa mal odlúčiť. Zo škôlky odchádza veselý, usmiaty a spokojný. Problém nastáva ráno (zo začiatku plakával aj večer)a veru bol aj čas, že som ho celú cestu do mš niesla a hľadali sme smetiarov a zahovárali ...a zo zásady musel ísť z domu v tepláčkoch, aby som ho nemusela prezliekať, lebo to bol nadľudský výkon...a zas som sa dostala k tomu musíš len vydržať, zlepší sa to. Viem, že to je ťažké, ale bude to lepšie časom....