Treba pracovať so synom na jeho sebavedomí. Zrejme vyžaruje niečo, čo ostatní vnímajú ako slabosť, alebo ako by som to nazvala. Tým, že ho preložíš do inej škôlky sa problém nevyrieši. Ak tam bude ďalší Justin, tak čo potom. Zase iná škôlka? Skús pomoć psychológa, nejaké tréningy a podobne. Viem, že syn je ešte malý, ale sú rôzne techniky.
hmmmm, to si ozaj nemyslim. nema problem hrat sa s cudzimi detmi na ihrisku, nema problem s dospelymi, znamymi ani cudzimi, casto sa hra so starsim polobratom, ktory je u nas hadam aj viac ako polovicu roka..
mame aj rovnako stareho kamarata Ada, s ktorym sa pravielne hravame, bez problemov.
naucili sme ho ze deti sa nebiju, ze je to zle.
skor ma prekvapilo, ze vychovavatelka na to nereagovala. VOBEC.
Zle som sa vyjadrila. Nie ostatní...skôr niektorí.
Nemusíš súhlasiť, je to môj názor a moja skúsenosť s mojim synom. Vychovávala som ho s heslom: Kto nemá v hlave, má v rukách. V rodine problém nemal, ani s kamarátmi,ale pri stretnutí s "cudzími" deťmi...Vždy si zo skupiny detí vybrali môjho a dobiedzali do neho.
Kamarátka mala ročného synčeka, keď sme boli na takej malej oslave. Plno ľudí, detí a ten jej synček si vybral akurát toho môjho a začal ho otĺkať. Aj sme ho upozornili. Chvíľu prestal a potom znova. Potom som povedala môjmu synovi, že on sa musí brániť. On nech nedovolí, aby ho bil. A on sa ma opýtal:" A ako to mám urobiť." Proste som ho to nenaučila. Len som mu hovorila, že biť sa nemá, ale čo urobiť, keď začne niekto druhý, to som ho nenaučila. Zašlo to tak ďaleko, že prestal chodiť na šport, lebo sa bál starších chalanov.
ok.. tak nabuduce ho mam postavit proti justinovi a nech mu povie ze je zly a deti sa bit nemaju? 
podla mna na to su vychovavatelky.
okrem toho ako sa pise o motessori pedagogike:
Ihr Motto: Hilf mir, es selbst zu tun
Dies bedeutet:
* Das Kind in seiner Persönlichkeit zu achten.
* Dem Kind Raum für freie Entscheidungen zu geben.
* Das Kind Grenzen erfahren lassen und somit die Konsequenzen eigenen Handelns erleben und tragen lernen.
* Dem Kind helfen, Schwierigkeiten zu überwinden, anstatt ihnen auszuweichen.
podla tohto mi vychadza - grenzen setzen - ukazat hranice.. teda by teoreticky mali ukazat detom co je ok a co uz je nepripustne.
vies, mne by nevadilo, keby sa pobili co ja viem za hracku. ale len tak z nicoho nic?
okrem toho ho tam uz stihli "naucit", ze ked bude dostatocne dlho plakat (z hnevu), tak dostane davku "mojkania" a "lasky" a podobne nezmysly. dokonce tam maju zasadu ze na dieta sa nema ani zvysit hlas.
uplny nezmysel podla mna.
- ked sa dieta rozbehne na cestu, kricim stoj.
- ked dieta rozhadze hracky a potom na normalne vyzvy aby upratal reaguje slovom Nie, tak 4ta vyzva je uz hlasnejsia.. (vidim ze testuje pokial moze zajst..)
- ked dieta taha kocura za chvost, a on sa brani a skrabne, dieta nemoze cakat pofukanie boba, ale len vysvetlenie preco sa mu to stalo (nas kocur je mudry a este nikdy ho OZAJ neskrabol 
)
- rovnako ked mu zakazem stat na auticku a on neposluchne, postavi sa nan, samozrejme padne na nos, najprv mu vysvetlim ze je to jeho vlastna vina, az potom ho vezmem do narucia (za predpokladu ze mu nic vazne nie je )
das Kind Grenzen erfahren lassen s jej mottom neznamena Grenzen setzen...
Katarina
Podla mojho nazoru babka aj vychovavtelka mali reagovat urcite.Razne ukazat Justinovy ze ine deti sa nebiju a nechat ho nech sa uprimne ospravedlnit tvojmu synovy.Su deti ktore su pokojnejsie,menej "problemove" a potom su deti temperamentnejsie ktore treba "brzdit"vychovavat k ucte k ostatnym detom,co su mozno uzavretejsie...Ja mam dceru prave z opacnej strany-"malu bitkarku" tiez to nieje pre mna jednoduche.Moje dieta je prave z tych narocnejsich deti,velmi temperamentna spolocenska,vodcovsky typ...a my mame tiez "problem" ze ked sa jej znepaci,alebo ziarli alebo cosi ma tak udrie vetsinou prave tie pokojnejsie ,uzavretejsie dieta...Aj kvoli tomu som diskutovala s lekarom,pedagogom co robit ako viest moju dceru aby sa v tych socialnych kontaktok s detmi spravala slusne a k tym slabsim spravala uctivo.Ked moja dcera udrie ine dieta ,ja jej jasne razne dam najavo ze takto nesmie sa spravat ,vzdy sa musi ospravedlnit...tiez mi to nieje jedno ak ine dieta udrie,nechcem aby z nej bola bitkarka,chcem ju naucit ze veci sa daju aj inak riesit,aby si vazila seba ja tie "slabsie" deti,ktore mozno nemaju temperament ako ona...Ty povahu svojho dietata nezmenis,ale vychovou muzes mu pomost aby naberal sebavedomie,aby sa vedel branit a aby vedel ze ma vzdy podporu u teba.To ze si ho obranila a povedal ze deti sa nebiju to je velmi dobre!Tak ako ja vstepujem mojej dcere ze deti sa nebiju.Jednoznacne na agresiu treba vzdy reagovat...ze to nieje spravne,aby bikat pochopil ze bit sa nieje dobre a "bity" aby vedel ze nechat sa bit tiez nieje v poriadku...
ale inak nieco na tom bude.. tusim zacnem hladat detsky kurz kung-fu
nie, skusim sa dnes na obed porozpravat s vychovavatelkami, tieto mexicanky su divne, su tam aj 2 rakusanky, tie su ok, a david ich ma rad.
a ak nie, budem hladat novu skolku.
(david nema problem branit si hracku, ked mu ju niekto na ihrisku berie, ale rovnako ako ja nechape nasilie pre nic za nic, a toto prekvapenie povazujem za dobre a vzacne a bola by som rada keby mu aspon do 5-6 rokov vydrzalo.. kym si uvedomi, ze "hlboky vesmir nie je nikdy fer" )
No ja som zažila niečo podobné s mojím 5 ročným vnukom, bol najvyšší v škôlke a taká najmenšia ho každý deň bila a ked mi to dcéra povedala, išla som pre neho ja a povedala vychovavateľke, že nechce chodiť do škôlky, veľmi sa bojí, lebo ho vždy bije Veronika a viete čo sa stalo? S veľkým smiechom učiteľka otvorila dvere a pred všetkými deťmi sa začala smiať . počuli ste to, vraj ho Veronika bije a on taký najvyšší. Mala som sto chutí niečo povedať no povedala som vnukovi, aby sa bránil a vratil jej to. On mi na to povedal, ale dievčatá sa nemôžu byť - nuž nemôžu, ale ani ona nemôže teba biť. No a neviem čo urobil, ale nakoniec sme ho dali do inej škôlky. No a je v tom niečo pravdy, že niečo vyžaruje, aj môj vnuk je typický ochranca slabších, kamarátov ma buď drobných a takých čo s nimi nikto nechce kamarátiť alebo starších.
Myslím, že svet aj ochrancov potrebuje a možno je dobre, aby sa naučili aj brániť.
Tym, ze das dieta do inej skolky problem nezmizne...moze prist dalsi clovek co ho bude bit. Tak potom bude cely zivot pred niekym utekat?
Inak je aj dost tazke robit medzi detmi sudcu, nie si tam, nevies ako tie skrabance ci kusance "vznikaju" a preco.
Moja tiez chodievala domov ako frontovy vojak, no podla mna to patri k zivotu a k detstvu zvlast. Neviem, ci je nutne hned utekat vybavovat za dieta vsetky bobenka, ci prave to nerobi z nich tych chudacikov, kvoli ktorym mamicka hned leti do skolky ci do skoly- takych sme nikdy nemali radi.
Okrem toho su aj extremisti- kvoli nim sa strhla bitka a ked ine dieta kvili nemu revalo, sam sa uhryzol do ruky, akoze aj on je "trpitel".
Takze ako hovorim, je velmi tazke vyhodnotit realne situaciu, ked s dietatom nie sme cely den za zadkom a info mame skreslene a z druhej ruky.
aj my sme mali tento problem so synom. stale som obom detom hovorila aby sa nebili a nerobili si s detmi zle a doslo to az tam, ze si ho deti vybrali a robili si z neho posmesky. Neriesila som to , len som mu hovorila, aby sa s nimi nehral, nechcem mat z neho bitkara, ale ked sa mi po skolke rozplakal a bola tam i riaditelka, ktora mi hoovorila ze o tom nic nevie, hoci som to ucitelkam hovorila uz asi dva mesiace.... chytil ma strasny hnev. Pohrozila som, ze to pojdem nahlasit ako sikanu dietata a jemu som povedala to co mi vravel muz uz davno ... ak sa ti niekto posmieva, povedz mu ze je hlupak, lebo posmievat sa je hlupe, ak ta niekto udrie, vrat mu to.
Neviem co zaucinkovalo lepise, ci to ze to budem uradne riesit, ci to ze sa zacal branit, je pokoj a chlapec mi neplace, ze nejde do skolky, lebo mu deti robia zle.
Určite by som túto situáciu nejako riešila. nenechala by som to len tak. Ťažko povedať ako, možno na začiatok by bolo dobré ostať so synom v škôlke a sledovať ako sa správajú učiteľky k deťom a deti medzi sebou navzájom. Všímať si vzťahy aké tu panujú, ale nezasahovať. Reakcia učiteľky že on to tak nemyslel ma teda dosť šokovala 
. Je jedno ako to myslel, tvoj syn nie je fackovací panák a druhé dieťa by si to mala uvedomiť! Ak niekoho udrie (bez príčiny) tak je to jednoducho neakceptovateľné! Tiež si myslím, že deti si väčšinou medzi sebou všetko vyriešia, ale toto je jednoducho nezvládnutá situácia - aj deťmi, ale aj učiteľkou. Ako sa majú deti naučiť správnemu správaniu, ked im to neukážeme my dospelý a neusmerníme ich? V krajnom prípade by som aj zmenila škôlku, pre takéto malé dieťa je dôležitejšie aby sa do škôlky tešilo a cítilo sa tam dobre, než aby sa naučilo ďalší jazyk.
zdravim Vas,
prejdem rovno k problemu:
Moj 2,5 rocny syn to nema lahke. uci sa slovencinu, nemcinu, a v jeho super skolke ma spanielcinu. Je to skolka co sa venuje Montessori pedagogike. Vraj. Navstevuju ju deti od 2 do 5 rokov, su v 2 skupinach podla veku.
Najprv chodil do skolky rad, no coraz castejsie sa stava ze pride tu so skrabancom, tam s kusancom, minule bol zavrety v skrinke.
Dnes rano som ho ako obycajne zaviezla do skolky, a ako ho prezuvam, pride babicka s Justinom, spoluziakom, ktory mojmu Davidovi z nicoho nic jednu capne.
David utiekol ku mne, dostal pusu a potom sirokym oblukom dovnutra.
Babka ani "teta vychovavatelka" na to nepovedali ani slovo. I vravim mu - Nein, mann darf andere Kinder nicht schlagen. (Nemozes, bit ine deti.. )
Maly Justin:Doch doch - nieco ako "Ale ano."
Ani na to od babky a vychovavatelky ziadna reakcia.
I pytam sa vychovavatelky - To je tu u vas v skolke normalne, ze nechate deti sa navzajom bez priciny otlkat?
Odpoved - Ale on to tak nemyslel, ved deti su vsetky zlate..
Ale myslel.
Ozaj neviem co s tym, najst novu skolku je ozaj problem a okrem toho by mi bolo luto aj tej spanielciny, ked sme si uz tolko vytrpeli a maly konecne zacal rozpoznavat vsetky 3 reci a pomaly sa rozhovoril. Podotykam, David sa nebije, je to taky maly socialny tvorcek, aj na ihrisku pomaha mensim detom, rad sa vsak hra aj s vacsimi..