...no ja ti mám doma svetlý prípad - keď vidí že idem vybuchnúť povie mi - maminka, choď pofajčiť a potom sa budem s tebou baviť, keď budeš kľudná...má 13
A to ti bol ozaj veľký uzol nervov.Teraz je on ten "angličan".
To si ma potesila.
...a teraz si predstav,že by si nefajčila Aramanko...jak by si sa skľudňovala??..hááá???....
...by som si dala tvoju fotku na kartón a hádzala šípky, prečo sa pýtaš???
Boze vy ste kozy. 
Karton mám, obeť ktorej fotku naň nalepím taktiež (dokonca poradovník), už len šípky kúpiť a môžem nacvičovať
Vdaka za nápad 
u nás strieľame z vzduchovky
..lepšie by bolo pľuvať do dialky....nenachodíš sa...po šípky...
..a odkiaľ bych toľko slín nabrala???
a hodilo ma niekde inde..
ta nepi moja
Kami neboj...ešte tak 10-12 rokov a bude to OK...
Ked bola dcéra v puberte,mala som varechu medzi zubami skoro 3x denne....aby som nekričala od zúfalstva a zlosti...A teraz moje milované dievčatko na všetkých rodinných oslavách s radosťou spomína a rozpráva,ako ma vytáčala...a je to najlepšie dieťa pod slnkom.../šak po mne.../
Ked ona nie ze ma vytaca,a ko to robila starsia dcera alebo robi aj to, len je velmi zlostna, nechapem kde sa v takom malickom dietati berie tak vela zlosti. Este ze v skolke je andel.
ja som megaloman, ja mam testery dva.
ale stale sa nevzdavam nadeje, ze nakoniec z nich vyrastu mili mladi ludia.
to bude niekedy v dalekej buducnosti. hned po ich puberte a mojom ozdravnom pobyte v bohniciach...
..heheeeeeeeeeeeee..že ozdravný pobyt...nádhera!!..to by malo byť povinné pre všetky matky... a mala by to preplácať poisťovňa...aj ja scééém!!!
Ocuvaj a len zlostia, alebo su velmi zlostni? Ja mam ten problem, ze potrebujem stopnut jej zlost ako reakciu na problemove situacie a to hlavne vlastnym prikladom, ze dokazem s kludom riesit jej vybuchy zlosti.
neviem, ci je to iste, ale ak sa u nas nieco nedari, tak sa hned rozculia, rozplacu, akoby boli rozmaznani, chybala im trpezlivost. pritom rozmaznani urcite nie su.
myslim, ze viem, v com je problem, len to chce tiez vela trpezlivosti z mojej strany. ale aspon som si uz nasla aky-taky stoicky pokoj, ked nervacia (nic ine mi neostavalo. ak som sa rozculila aj ja, stupalo to retazovou reakciou a nic som nedosiahla). az ked to trva dlho, tak zvysujem hlas, aby som to zarazila.
rozhodne na to ale, podla mna, nie je dobre riesenie - vzdy nasadit ignoraciu tychto stavov, alebo len vysvetlovanie, ze toto sa nesmie (ani kombinaciu tychto dvoch. len prilezitostne). je to ako liecit zubny kaz tabletkami proti bolesti. myslim, ze dieta sa tym snazi nieco povedat. nieco, co len citi. je na dospelom, aby to skonkretizoval. no a myslim, ze uz viem, v com bude hacik u nas. len na to najst este "paku".
Presne tak, tiez mam ten pocit, len odhalit pricinu, aj ked nejaku predstavu mam.
Staršia /16/ povie mladšej /13/, Alexandra sklapni, nevidíš ten maminkin vražedný pohľad ??. A ja nemusím ani ústa otvoriť.
Ako to bolo "som nesmelý, ale liečim sa"?
No, ja by som to modifikovala, "som výbušná, ale liečim sa" - niekedy úspešnejšie, niekedy menej.
Faktom zostáva, že minimálne pri tých mojich sa to vekom zlepšovalo (tá schopnosť a snaha vytočiť ma) a dnes sú tie situácie čoraz zriedkavejšie.
Ale čas od času taký "ozdravný výbuch" nie je na zahodenie - aj keď nič nevyrieši, ale uľaví sa mi
Tak to beriem aj ja, obcas treba buchnut, nema zmysel hrat sa na niekoho, kto nie som. Len malicku musim naucit, ze kriticke situacie, alebo ked nam nieco nie je po voli sa neriesi vybuchom zlosti a to je zvlast tazka uloha, ked ona to robi sustavne.
aj ja som vybusna a neliecim sa . Uz vo chvili, ked explodujem, viem, ze neee, to neny dobreeee. Ale zastav sopku...!
Prv, nez k vybuchu dojde, sa ovladam, pekne slusne, ale davam okoliu najavo ze bacha, ides k hranici...
Moje deti, chudatka drobne
, vedia, ze maminku nem dobre rozcertit. Ale vedia aj to, ze ked sa stane a maminka exploduje, pride uvolnenie, cisty vzduch a zasa je dobre.
Nuz co, my cholerici si takto zijeme
Eva
Ocuvaj odbornicka, co s detmi, v ktore su velmi zlostne?
siroka tema, Kami...
hladaj dovody zlosti, urcuj svoje hranice, za ktore dieta nepustis. Chval, odmenuj, co je dobre, zle, ak sa da, ignoruj - neposilnuj trestanim. Ale bud dosledna, to co povies, nech plati.
toto su vseobecne rady
Eva
Dakujem, znie to rozumne.
Preeesne Eviku, aj tie moje to vedia
aj ja to vidím na skoro šesť ročnej slečne, ale snať je to normálna fáza vzdoru...aj keď priznajme si po kom asi sú ???? asi pred týždňom sme sa "smiali" ako troj ročný synček "paroduje" manžela...
keď som začala byť mamkou tak som začala v sebe objavovať presne tie vlasnosti čo som na svojej MAMKE nemala rada a našla som ich zmysel... a keď pozerám na na svoje deti robia presne tie chyby čo som robila ja ale som presvetčená že ak sa spravne usmernia tak ich to niečo nauči ...
len odhadnúť to správne usmernenie
Júj, kamilka, tak túto diskusiu budem pozorne sledovať, lebo ja mám podobnú dcérku, len o dva rôčky staršiu a vybuchujeme na striedačku. Aj keď asi už o niečo menej, ako keď mala tých šesť ako tvoja (alebo si to len namýšľam?). V každom prípade ja som typ asi ako evka m - typický cholerik, odolávam síce dosť dlho (teda aspoň ja si myslím) a aj viem, že sa ten výbuch nebezpečne blíži, ale keď okolie nestihne v ten správny okamih ujsť z dosahu, tak už vrieskam o dušu. Na druhej strane sa neviem dlho hnevať, takže búrka ako rýchlo príde, tak aj odíde - no ale výchovné to zrovna nie je 
. Takže ja ti Kamilka síce neporadím, ale aspoň , nie si sama.
Kamilka ja mam taku 17 rocnu sopku(je to syn)ale trpezlivost mi uz asi vyprsala.Ignorujem ale niektore situacie sa nedaju.
Ja mám také trojročné. A dokáže ma zaklincovať výrokom:"mami, prečo ma hneváš!?". Potom sa už nedá vybuchnúť, len nadýchnuť a vysvetľovať
Ved to, ona sa rozuluje a krici pol hodiny.Potom uz aj ja torchu zvysim hlas a ona zacne, "ty na mna stale kricis ..."
A osemnastrocna, pri ktorej len jemne zvysim odtien debaty a zacne "preco na mna kricis", ta to az potom zacnem vrieskat nech vie aky je rozdiel.
Kde predávaju trpezlivosť?
Pod mostom 13, treti krabicovy stanok zlava. hned za potopenym pontonovym mostom.
Tak sa postavim do radu
Kúp aj mne, zaplatím ti dvojnásobok
Rada kupim a nemusis dvojnasobok
Tak ti aspoň pošlem
Dakujem,dakujeeeeem
Tak presne takáto diskusiami mi teraz padne vhod, nie že vyrieši moju podobnú situáciu, ale uspokojí moje hryzúce svedomie
. Každý deň si vyčítam, že som na nášho 9 ročného syna opäť vyletela a nakričala 
veď on možno nemôže zato aký je papuľnatý, ufrflaný, odutý...
Ja som dospelá a mám ísť príkladom, no ale to sa nedá on začne šomrať, odvrávať, ja spustím krik on ešte väčší až sa bojím, že susedia na mňa pošlú sociálku keď tak strašne plače, no ten jeho rev ma vytočí viac ako čo urobil. To má 9 rokov, najprv keď mal 3 roky brala som to ako obdobie vzdoru, len akosi dlhé, teraz to už bude asi puberta, síce skoro, ale aj učiteľka to spozorovala na iných deťoch. Takže Kamilka ak tá Tvoja hnevá ako 6 ročná, neboj za chvíľu tu máš pubertu (teraz to máš ako skúšku) a o pár rokov budete najlepšie kamošky čo klebetia o všetkom
Och dievčatá..mala som ich 4..boli aj moje dietky neposedné,zlostné,hádavé a neviem čo všetko...Neviem, ale mala na ne svätú trpezlivosť..nikdy som nekričala a tobôž neudrela...
Ale bola iná doba..možno..dnešné deti sú akosi iné,vyspelejšie,múdrejšie ale aj ... to podľa mojich dvoch vnučiek. 11 ročné baby, už prechádzajú pubertou a vedia vytočiť rodičov do nepríčetnosti...sú chvíle ,keď ich ani nespoznávam.Totiž, ak sú u mňa..chovajú sa celkom ináč...
Pre moje deti bol najväčší trest, ak som sa k nim neozvala...vedeli,že je zle...ale milovala som a milujem ..neskutočne a veľmi...
No Kami moje dve si videla, takze ja to mam dvojmo.
Tamarka ma hlas ako ziletka a chytaju take zachvaty zlosti niekedy ej staci naozaj maly podnet aby kricala. Najhorsie to zvlada moj drahy MM tri urkricane baby v chalupe ja to riesim tak ze ju odvediem do izby a necham vychladnut (ju aj seba) staci 10 minut, ked sa dobija von tak jej pohrozim, ze tam bude polhodinu. Vacsinou to zaberie Emmka ma tiez svoje "stavy" a riesim to rovnako. Ked je kludna atmosfera snazim sa im vysvetlovat,vysvetlova a vysvetlovat ze tento krik, rev a hluk neprospieva nikomu z nas.
Btw Magic, kde je ten stanok , drzte mi miesto v rade
Diky za kazde nove rano...
Ono ja to mam tiez nasobene, len osemnastrocna zacina den trikrat nultymi hodinami, ta to sa rano nestretneme a poobede ma tolko programu a vlastnu izbu, ta sa to uz da. Ale ked sa mala s velkou zacnu vadit, pomoc a ten slovnik. Ked malicka ma tak "dobru" skolu od starsich surodencov, tri puberty ... a polobesnu mamyu ... Neviem preco s avobec cudujem, ze sa tak sprava.
ja som najprv precitala, ze polonoblesnu maminu. som si ta predstavila ako tu svojou besnu stvoricu nonsalantnou ignoranciou privadzas do vyvrtky.
No ja a noblesa akosi nejde do kopy, to skor sasek pocmarany skombinovany so sedliakom, furiou a spiacou krasavicou, , uzasna kombiacia. Ale keby som im pustila Kirkorova, to je pre nich velky trest. Este ze malicka ho toleruje, moja zlata.
Moje stredne meno je sopka ked vstanem lavou radsej nechcite vediet. Tiez mam svoje dni, kedy je ma pocut az na 8 posch. (nas blok ich ma v skutocnosti len 7) no a hadky medzi detmi radsej nekomentujem
Diky za kazde nove rano...
Trpezlivosť, to je to v čom sa aj nás snaží vycvičiť náš 5 ročný krpec. Kedže šípky ešte nehádžem, tak sa snažím nepočuť, ignorovať a potom vrieskam a jačím a vyhrážam sa Samozrejme, že to nezaberá. Aj včera večer sme už chceli drobca pobaliť a vysťahovať, do 23:30 vrieskal, že chce rozprávku. Potom sa rozhodol, že chce nových rodičov, lebo my sme nemožný. Som zvedavá, aké cvičenie si náš malý tester pre nás vymyslí na dnes
Pri tom kartóne a šípkach ma napadla jedna rada mojej známej. ... Ja dávam všetkých na mráz..." rozumejte, že (citujem návod):
Ak ti niekto saje krv, znepríjemňuje život či nejak inak prudí, napíšeš si jeho meno na lístok nezmývateľným perom, poskladáš, vložíš do malého igelitového vrecka takého s tým patentíkom, napustíš tam trošku vody, uzavrieš a bachneš do mraziaka na mráz.....Funguje to...ja tam mám už celú rodinu", dodala.
Čašník, čo nám priniesol kávu začul len posledné slová...." ja už mám v mraziaku naskladanú celú rodinu...." vypleštil takéto oči
Vyskúšala som raz (ja som z tých, čo musia všetko vyskúšať)...dala som na mráz exovu milenku a funguje to. Už ma neprudí
Deti nezmrazujem, na tie už zaberá vľúdne slovo.
... tak úžasný pocit a úľava, že v tom nie som sama
však?
Kami,akoby som čítala o našom najmladšom synovi
Poradiť veľmi neviem,lebo on má už 8r. a ešte stále sa mu darí pomerne často ma privádzať do sitácií,kedy buď rátam do tisíc,alebo som úplne odrovnaná,lebo si poviem"ten chlapec má fakt pravdu" .Len jedno sa zmenilo,naučil sa kontrolovať svoje výbuchy zlosti aj on,a naučil to aj mňa
sa tu usmievam popod fúz, tá Tvoja krásavica okatá, moja budúca nevesta a takto???TO URČITE NIE. Také krásne dievčatko, v očiach samá nevinnosť, ako Ťa môže rozhádzať???? No, ja sa vynájdem, keď po nich vrieskam / podotýkam vrieskam, kričí je slabé slovo/ a spýtajú sa prečo, tak im poviem, že im ukazujem len ako sa oni správajú a ak neprestanú budeme vrieskať donekonečna. Ale popravde, občas mi dávajú zabrať, hlavne starší ma prekvapil, on bol doteraz také pokľudnejšie dieťa, ale v poslednej dobe má priam zázračný kľúč na otvorenie vychŕlenie mojich nervov. Snažím sa rozdychávať a rátam do 10, ale občas aj tak vyletím. Nuž, sme ľudia.
Milé maminky!
Keď Ste v koncoch (tak ako často aj ja) všetky tieto odpovede si vytlačte a nakopírujte keď bude ťažko vyberte a v kľude si začnite čítať, ak bude treba aj viackrát. Budete kľudné a začnete sa aj smiať to budú tie deťúrence len čumieť ako Ste v pohode. Ja som to prečítala len raz a celkom zaberá, žiadneho psychoóga nie je treba .
No, ťažko nevybuchnúť, keď soptí junáčik - hlavne ten starší... On soptí potichu - nájde si objekt, na ktorom sa hodlá vyvŕšiť, keď sa mu niečo nepodarí (najčastejšie brat alebo nejaká jeho hračka) a pomaly a "nenápadne" sa k tomu objektu začne presúvať. Samozrejme, že ho zastavím (stačí slovne) a on zúri ešte viac. Momentálne mám navrch ja, lebo pod hrozbou studenej sprchy, ktorú som už párkrát aplikovala alebo najnovšie zákazu hrať sa na pc, sa síce neukludní, ale aspoň nič nezničí alebo nezmláti brata. POplače si alebo trucuje - no a s týmto neviem, čo robiť, lebo vydrží aj hodiny trucovať a oslintávať vankúš (to už keď slzy nejdú). O zem sa prestal hádzať asi pred 3-mi rokmi našťastie. Celkovo má málo trpezlivosti... keď sa mu niečo nepodarí na prvýkrát, hneď je z toho na nervy. Mladší ten nezvykne zúriť, ten roní slzy ako krokodíl a začne viesť depresívne rečí typu "Ja som ten najhorší na svete!". Najnovšia hláška je " Ja sem vôbec nepatrím, lebo som nešikovný a vy nieeeee!"
Teraz sa s nimi aspoň dá už diskutovať, ale pred takými dvoma rokmi... to bolo iné ródeo
Tak záchvaty zlosti som začala u mojich detí ignorovať.Ked som došla do bodu,že už som mala klud,moje decká zmenili taktiku.Totálne s kludom angličana ma odignorujú. A môžem prikazovať kolko chcem,vôbec ma akože nepočujú.Takto pekne pozorujú,kedy ma to vytočí.A ešte si aj zasúťažia,ktorá ma vytočí viac.
No ja len dúfam že z toho opäť vyrastú a budú milé ako moje tri už dospelé dcéry.
Dnes sa malička relatívne kontrolovala, zastúpila ju staršia. Ešteže chalani sú po ranu zaspatí, tí sa stihli vyvadiť včera. Viete si predstaviť, žeby niekto vynašiel božskú trpezlivosť v tabletkách? Či aký to bol vtip. Namiesto antikoncepcie brala antidepresiva ...., mala desať detí ale ...
ja mám doma nekompromisné a príjemne nedemokratické pravidlá (máme doma monarchiu): Na rodičov sa nekričí! Neodvráva sa im! Druhým sa neubližuje! Veci sa riešia pokojne! Kto tieto pravidlá poruší stráca dočasne všetky práva a musí odísť do vyhnanstva (do svojej izby ukľudniť sa). Smie sa vrátiť, keď svoj hnev spracuje, ospravedlní sa a len tak získa späť svoje práva a výhody.
Pre mňa to však neplatí - veď Ich stále vytáča len jedna vec alebo človek, ale ja musím znášať troch zlostičov a keď sa pridá aj manžel, tak aj štyroch naraz. A okrem toho, ja nemám tú vymoženosť - ísť sa ukľudniť, ja musím byť tá kľudná - a to nie je fér. Takže ja som si povolila v takýchto situáciách kričať. Nie, nie je to správne, ale inak to zatiaľ neviem (a keď to v tomto živote predsa len zvládnem, moja karma zo mňa v budúcom živote za odmenu urobí minimálne druhú Angelinu Jolie).
A okrem toho tiež ste si všimli, že sa môžte v 99 situáciách zo 100 ovládnuť a ostať pokojná a deti si zapamätajú i tak tú jedinú, keď ste kričali? To je asi ako s domácnosťou - keď je všetko spravené, nikto si nič nevšimne, "vidno" len to, čo spravené nie je.
... hej, a keď sa moje dietky zlostia, lebo ich "prudí" výnimočne niekto iný ako ja, tak väčšinou pomôže ukázať im, že ono to nie je až také zlé alebo vážne ako sa to zdá - teda ak sa dá obrátim problém na vtip, ak to neide tak sa pokúšam vymýšľať, čo by mohlo byť na tom "to dobré".
Mama.Co ti je?Nič.Prečo sa pýtaš?No dnes si akási čudná.Ani nekričíš...A tá božská trpezlivosť v tabletkách.No ja by som mala záujem.Niekedy je to potrebné.
Kedď som pred Vianocami robila doma a blbol mi počítač...
Mama, čo Ti je? Nejde mi počítač. Tak na neho zakrič, možno pôjde!
Adanov keď som si prečítala tvoj komentár až ma zamrazilo. Na chlp presne si opísala mojho 9ročného syna aj mne pri ňom dosť často prejde trpezlivosť, musím uznať tester trpezlivosti je to veľmi kvalitný
Kamilka, ja mám doma dospelého autistu v agresívnej puberte. nesmiem zvýšiť hlas ani ja, ani nikto doma, všetko s kľudom inak vraždí a to do slova, pri každej náhlej zmene a k tomu už môj otecko prichádza do senility, ktorý s nami býva a ten kričí kvôli tomu aj že nemá nachystané raňajky ako si on predstavoval. a to musíme mladého chrániť pred všetkými vonkajšími vplyvmi, čo si nikto neuvedomuje pokaiľ ho neupozorníš, že za toto sa u nás doma vraždí. hlavu hore, tvoja dcérka je zdravá,len si vynucuje pozornosť, príde do puberty a bude rada, keď jej dáš pokoj. a potom budeš mať pokoj.
Verím, ze toto je uz ozaj vazne a narocne. Len som videla relaciu na temu puberta autistu a stacilo mi. Prajem pevne nervy a vela sil.
ďakujem kamilka, vlastne najhoršie na tom bolo si zvyknúť, lebo ešte pred rokom sme mali len papulujúceho pubertiaka, ktorý vedel prísť a pohľadkať vás , objať a povedať, že vás ľúbi a zrazu sme mali v priebehu mesaica doma vraždiaceho maniaka, ktorý nespával a robil hurhaj. ale musím sa aj pochváliť, už sme prešli aj psychotikami, všetky sme nakoniec vysadili a teraz keď sa to ukočírovalo aspoň v domácich podmienkach máme doma láskavého chápajúceho chalana, ktorý sa vie aj prispôsobiť. ale je to naozaj o tom, sa najskôr prispôsobiť jemu, zistiť čo jeho trápi a tlačí, čiže o hnusnej manipulácii
jaja19.Viem čo myslíš pod tým vraždením.My sa doma všetci vadíme potichu.Máme tiež 13 ročnú autistku.Po jednom kriku nám porozbíjala všetko čo bolo zo skla.Vitríny,poháre....A my v strachu,aby si neublížila.A stále dakujem,že mám dievčatko.Chlapec by ma už asi premohol.
božínku nezávidím. my sme v 13. rokoch vôbec netušili pomaly čo je autizmus. ale teraz už máme poschovávané nože a krehkejšie veci. no náš prešiel takým prerodom, že v priebehu pol roka nám po liekoch pribral z 82 kg na 122 kg a to je už o inom, keď ma chmatne alebo mi praští. najhoršie je, keď ho vytočí môj ocino, ten sa ešte bráni a mláti aj mladého a to Iva hecuje ešte viacej a nedá si povedať ani jeden. už som tak niekoľkokrát zachraňovala vlastne život obom. verím, že sa to u nás bude postupne zlepšovať a že po tom 26. roku života tá agresivita zmizne úplne. držím vám palce lenočka
Baby, klobúk dole pred Vami. Jaja, nechceš popísať viac v nejakom samostatnom bloku o tom?Alebo aj ostatné, Akalenka, aj iné baby, myslím, že by viacerých zaujímalo, ako zvládate život s takými citlivými deťmi? A ako sa ovládate, pred krikom, zmenami?
vyvyka neviem či sa tu dá vytvoriť okrem príspevku, ktorý sa potom vlastne stratí z konverzácie po dlhšej dobe. ja som sa trpezlivosti naučila počas riešenia manželskej krízy, ktorá trvala 17 rokov a chvalabohu sme ju úspešne doriešili iba s jednou návštevou psychologičky. vtedy som aj začal avicej chápať rozdiel medzi myslením chlapa a ženy, pohľad na rovnakú vec u každého inakší a podobné veci, možno preto som viacej dbala u Iva na to čo má v hlave a nad čím a ako uvažuje. nebolo by to zlé, keď by sa dalo medzi nami pozisťovať techniky aj manipulácie s našimi úžasnými detičkami
Jaja viem si to predstavit.Ja mam doma 17 rocneho aspergera a je to take iste ako u vas.
Inca to mi je strašne ľúto, nikto si nezaslúži takýto život, je to naozaj nadľudské. my sme si to naozaj nevedeli predstaviť, len sme to zažívali medzi kamarátmi, ktorí mali vyšitých autistov či už normál alebo spergra, ale je fakt pravda čo nezažiješ na vlastnej koži nepochopíš. práve ma prišlo moje dieťatko zavolať aby som s ním išla pozerať dvd, a to sa nedá odmietnuť, keď ho tak milujete tak sa držte kočenky.
Jaja,dakujem.Prajem vela sil a trpezlivost
Bola som uz "stara", ked sa mi narodila posledna z mojich troch a dnes ma tri....povahou som tiez cholericka hysterka, k tomu vek, moja praca a zaujmy- no skratka katastrofalne kombinacie....ale nic by som nezmenila ani nemenila....Mam uz dost mám okolo seba, ktore svoje deti vychovali a rozutekali sa im do sveta- hovoria mi o tom hroznom tichu v dome a az na nervy lezucom poriadku, na ktory nie su ony vobec zvyknute a zrazu im to vsetko chyba....
Takze-ked na mna pridu obcas "moje nervycky", radim spiatocku a so silou celej vole chcem mat opacny pocit -dajme tomu radosti, ze sme spolu, ze su vecer doma, ze im zehlim tricky, ci zbieram po byte ich "smradlave" veci....atd...ivet
ja mam prostredneho takeho, ale ani sa necudujem..najprv to bola frustracia, lebo rozpraval svojou hatatitlou a my nie a nie porozumiet a teraz sa mu rozviazal jazyk, aj tak sa obcas stane, ze nerozumieme a to by si mala vidiet tie "nervicky", ale pomamil sa, co uz...snazim sa byt kludna, naozaj sa snazim...vysvetlujem, klud, tichsie, nekric a akoby hrach na stenu...obcas zaberie, ked si nevsimam, ale ten hukot sa neda dlho ignorovat, ine poradit neviem, kedze som tiez cholerik...
v skolke je tiez na zjedenie...zatial nie su problemy...
bigmama
Aj moja 6r dcerka je taky čertik..niekedy priam anjelik ale inokedy ma vie paradne vytočit..vykričim sa na nu ale neudriem.potom ma najviac mrzi že,som sa malym prckom nechala vytočit..
Presne taký doma mám. Čochvíľa bude mať šesť rokov. Krásne okaté, copaté ... skúša donekonečna a ešte ďalej moju trpezlivosť, pevné nervy, pokoj a kľud ... Bohužiaľ som také v lotérii nevyhrala. Ale trenažér mám dostatočný. Len ako si zachovať rozvahu, nadhľad a nenechať sa vytočiť. Ako reagovať s kľudom angličana, aby som bola vzorom. Ako ukázať, že záchvaty zlosti nie sú riešením problémových situácii. Verím,že raz na také prídem. A to mám takých pokušiteľov ešte ďalších štyroch, vrátane manžela. Len tí nie sú až takí nervní ako moje najmladšie. Tajne ale veľmi dúfam, že to nie je definitívny stav.
Videli ste vo svojom okolí svetlý prípad? Ďakujem.
Devy krásne, máte aj vy takých pokušiteľov? Darí sa Vám odolávať? Nemyslím, ustupovať, plniť jalové želania, ale zachovať si pri jednaní chladnú hlavu. Rátate do sto? Vypínate zvuk? Kašlete na všetko a vybuchnete? Devy potešte ma kus, že z uzlíčka nervov sa dá ešte vyrásť.