Tresty v škôlke

nuž, neposlušnosť asi treba nejako potrestať, záleží na učiteľke, ale do kúta ... neviem, ja sama som ako dieťa takýto trest neznášala.

Tak neviem..."schladiť" deti do kúta sa mi nezdá vhodné ani doma...ja to teda nerobím...ak niečo malý spraví, tak sa mu snažím vysvetliť, že to nie je správne, aby sa ospravedlnil a napravil to...ak "zúri", tak ho pošlem do svojej izby, aby sa najprv ukludnil, ale dvere má otvorené, aby vedel, že som nablízku, a že môže so mnou kedykoľvek rátať, potom sa porozprávame o tom, prečo sa to stalo ...vačšinou sa už bez "zúrenia" obídeme, aj keď musím povedať, že také "pravé" zúrenie sme ešte nezažili...nič také som zatiaľ nezažila, keďže malý pôjde do škôlky až od apríla...keby sa nám niečo podobné stalo, tak by som sa mu to snažila tiež vysvetliť, že v škôlke to berú asi inak, a že sa porozprávam s učiteľkou...no a učiteľke by som povedala, že si neželám, aby takto trestali moje dieťa-že sa s ním stačí len porozprávať Rozhodne som neni za takéto tresty

Ja mu neslubujem nič...to posielanie do izby je len pri zúrení, ale ako som písala, to "zúrenie" trvalo vždy tak pár sekúnd a potom sám prišiel za nami...malému stačí vysvetliť, detičky aj také malé chápu a tresty sami o sebe nie sú správne...keď im to niekto vysvetlí, tak sa vlastne učiaaspoň ja si myslím

Keďže to doma nemá(resp.sa s tým ešte nestretol), tak sa mu nečudujem, že ho to zamestnáva...riešila by som to tak, ako som písala vyššie

Moj nebohy otec ma trestal tak,ze som musela byt ticho,kym napocita do 3.Povedal 1 a dlho nic a ja,ze otec povedzte 2 a on,ze ja mam cas,mozno zajtra rano poviem 2.To bolo trapenie.

...mladá pani učitelka poslala Zuzula do kúta! ZA DVERE!.Naša Zuzu z toho hlavu v smútku, a plakala celý víkend.V pondelok som to povedala pani riaditelke, že nesúhlasím s takýmto spôsobom!Zuzu neurobila nič zle, vrieskala celá trieda, a mladá pani učitelka, nebola učitelka z jej triedy, takže, nevedela, že si vybrala ako spôsob celkovej hrozby tú najnevhodnejšiu.Riaditelka sa mi ospravedlňovala, a učitelka uznala, že urobila chybu.
Myslím si, že tresty majú byť, ale nie také, ktoré berú na ludskosti.

...vždy je najlepšie porozprávať sa s učiteľkou,lebo na každé dieťa platí niečo iné,bo každé má aj doma inú výchovu..
...keby 1.krát dieťa spravilo niečo zle,nech to rieši vysvetlením,2.krát s rodičom,no keby moje dieťa neposlúchlo učiteľku ani mňa na tretí krát,asi by som jej dovolila takúto formu trestu...
...určite nie bitku,alebo krik...
...ak je skúsená učiteľka,ona vie,čo platí na deti,sama neviem aký druh trestu by bol vhodný,ak to nejde slovným vysvetlením ,a najmä v kolektíve detí,keď sa po sebe aj tak trochu "opičia"...
...každá najlepšie poznáme svoje dieťa,a vieme,čo na neho platí,a zisťujeme to neustále,učiteľka netrávi toľko času s našimi deťmi,preto je najlepší ten rozhovor s učiteľom,poradiť sa s ním a poradiť mu...

Ponizovanie je, ked sa chlapcom smeju kvoli dlhym vlasom, dievcatam sa vysmievaju, ze su chude ako pavuky. Ked dieta nedodrziava pravidla pre spolocnu hru, je na malu chvilu odlucene od kolektivu. To nie je ponizenie.

ja trochu od veci, ale neda mi nespomenut: mala bola v skolke s jednym dievcatkom a to bolo hyperaktivne, a kedze tu tiez zastavaju tresty 'à la' do kuta, tak ju tam postavili a ona zobrala noznice a postrihala zaclony :) neviem, aky trest nasledoval po tom, ale mala aj v skolke mala zositok, kde sa zapisovalo, teda oznamovalo rodicom, co vase deticky stihaju robit v skolke ;)
a moj brat, ked bol postaveny do kuta, tak sa vycikal do kosa, ktory bol hned vedla, kedze ucitelka mu asi statne vycistila zaludok pred tym, nez ho tam postavila, tak on sa bal vypytat na zachod, tak on sa radsej vycikal do kosa, akoby sa mal pocikal :) lebo takto bol hrdina, keby sa bol pocikal, tak by sa mu spoluziaci smiali ale ucitelka si uznala chybu a velke halooo z toho nerobila, ale brat uz potom v kute nestaval
bigmama

Môj syn, keď bol malý, prišiel raz zo škôlky s tým, že Miško vravel, že dostal doma od mamky bitku. A syn vraví-"však maminka to nemôže byť pravda? Však mi Miško klamal - veď rodičia nikdy nebijú svoje deti predsa?....veď ich majú radi!" Takže je to o tom-keď tvoj malý nikdy nič také nezažil, lebo to s ním vieš aj inak, pripadá mu to ako niečo strašné, nepochopiteľné a zároveň ponižujúce...už len v kúte stáť... Pritom o nič nejde a nevieme, čo chalan vystrájal...
My sme museli držať ruky vystreté pred sebou, dlho-dokým sme neboli ticho všetci-boleliiiiiiiii -a brácho-pri spaní im učiteľky prikrývali oči novinami-bolo to ešte za socíku, keď to nedávno spomenul, všetci sme urobili . No on so smiechom spomína, ako si do tých novín vydlubali dierky na oči a dívali sa tak-keď je doma normálne harmonické ovzdušie, tak takéto zážitky budú v budúcnosti deťom len na zasmiatie... Žijeme a sme normálni, nevytrasení a nestraumatizovní......

Ked si ucitelka potrebuje vybudovat pred detmi autoritu, ja osobne schvalujem aby deti posielala do kuta. Ak ich nebije, nedava im, poslat do kuta je dostatocne potrestanie a dieta si to zapamata do buducnosti.

ako sa toto vôbec dá riešiť? Veď predsa každý problém je individuálny, táto pani učiteľka dieťa neposiela do kúta za to každú voľnú chvíľu. Možno už išlo naozaj o krajné riešenie, a ja jej veľmi tlieskam, lebo je podľa mňa správne Kričať na dieťa, biť, a podobné trestné výkony by boli oveľa oveľa horšie.
Samy my, mami hovoríme, že deti chceme viac motivovať ako trestať, ale samy najlepšie vieme, že nie vždy to ide. Prečo teda od učiteľky, ktorá tam nemá jedného drobca ale 10 očakávame, že to vždy dokáže motivačne?
Myslím, že deti netreba tak moc chrániť. Ako píše Ariesa, ponižovanie je celkom niečo iné.
A ako píše Heja- práve tie "najchránenejšie deti" sú tie čo by v tom kúte stáť asi mali. Nebudem dávať ruku do ohňa za dieťa, že určite "neklame" (nerobilo nič zlé, nebuchlo, nepokazilo), ak som to nevidela. Sama som to zažila "keby ju zhodila, určite by sa priznala, nikdy mi neklame". A pritom ja sama som to na vlastné oči videla, že ju zhodila. Ale to nie je chyba dieťaťa- uvedomuje si ,že urobilo volačo zlé a chráni samo seba--- a to je predsa prirodzené. Lenže tým, že jej klamstvo takto ľahko prešlo, utvrdila sa v jeho správnosti. Verím dieťaťu, ale kontrolujem. Nebudem podávať sťažnosť ani podnikať nápravné kroky, než sa neporozprávam s pani učiteľkou--- otvorene, rozumne, s pochopením... učiteľky nie sú roboty a síce my doma môžeme drobcov zvládať bez trestov, alebo aj bez mantinelov, čo je teraz také moderné (a bežne vidím, ako už 2 ročné deti skáču rodičom po hlavách a tí im vo všetkej tej opičej láske robia otrokov)--- učiteľka má určité povinnosti voči ostatným deťom...

U Kubka v škôlke "zlé" deti musia byť samé v spálni (oddelená závesom od triedy). To mi teda teraz povedal a s patričnou hrdosťou v hlase, že on tam ešte nikdy nebol. Pýtala som sa, že čo tam tie deti robia, či neplačú, nerobia zlotku... že nie; že čakajú, kým im pani učiteľka dovolí ísť do triedy.

Keď nechá zloducha v kolektíve, riskuje, že po ňom budú deti opakovať, nie? Na vaše detičky možno rozhovor zaberá, ale sú predsa rôzne deti a rôzne vychované deti. Predsalen, na jednu ženu je ich tam 20-30; jednoducho nie je toľko priestoru na dohováranie ako doma.

Prečo by to malo byť tragické? Ja to síce nepraktizujem, skôr som skúšala izbu, ale ani tam nevydrží. Je pravda, že deti sú teraz veľmi zlé, nielen v škôlke, aj školské učiteľky sú zúfalé. Mne to pripadá ako mierny trest, keď dieťa trpí jedine tým, že má hambu a nemôže sa hrať. Nepríde mi to nijak brutálne, nemyslím, že by utrpeli nejakú ujmu. Ako inak by ste navrhovali dieťa "schladiť" ? Rozprávanie môže pomôcť, nie však vždy. Povedať to rodičovi - z vlastnej skúsenosti viem, že dieťa sa správa absolútne rozdielne v škôlke a doma (moja je doma čert a v škôlke milé a pokojné dieťa). A navyše - vždy je predsa na vine učiteľka, kdežééé,aby moje dieťa bolo zlé a zaslúžilo si trest.
Svokra vždy s úsmevom spomína, ako môj muž kľačal v jednom kúte, jeho sestra v druhom(ešte aj na polienku, ak boli zlí-to už neschvaľujem),problém sa rýchlo vyriešil, keď im za chrbtom bežala rozprávka, oni sa nemohli pozerať a strašne ich to mrzelo.A môj muž so sestrou na to tiež spomínajú, vôbec nie zle ani s nejakou duševnou ujmou.Neviem, deti musia mať nejaké hranice. Ako inak by sa to dalo riešiť vo veľkom kolektíve?

Minule, keď som prišla pre malého do škôlky, sedel na stoličke mimo detí a bol smutný, lebo nemohol kresliť. Mne to pripadalo akoby na " trestnej lavici". Učiteľka mi hneď začala vysvetľovať, že keď išli po schodoch do svojej triedy, malý neposlúchal a utekal od nich. Tiež mi ho bolo ľúto, keď tam sedel, ale zase keď neposlúcha, učiteľka má právo ho nejak potrestať, pretože inak to nejde. Musí si uvedomiť, že urobil chybu. Takže ja sa tiež prikláňam v tomto smere na stranu učiteľky, jednoducho tie deti musia mať hranice a vysvetľovanie nie vždy pomôže.

som učiteľka a som veľmi rada, že nás chápete ďakujem aj za kolegyne .každá sme iná.jedna má "pevnejšie" nervy, iná menej.tiež nezbedníkov trestám oddelením od ostatných.často je to jediný spôsob ako zabrániť,aby neublížil sebe,či ostatným.alebo, aby ich nevyrušoval.dieťa musí mať hranice.a zvlášť vo väčšom kolektíve.inak by sa poriadok udržať nedal.a Lusky, som tiež rada, že chápeš učiteľku svojho syna.niekomu sa utekanie od ostatných nezdá prehreškom.ale uvedomte si,že máme za deťúrence obrovskú zodpovednosť.mamička môže dať deťom väčšiu voľnosť.má dve oči , dve ruky a 2-3 deti.ale ja som ich dnes mala v triede 22!/a s rukami a očami som na tom tak isto ako mamičky / v ich záujme sme teda na deti prísnejšie. inak to nejde

Arabela, pekne si to napísala za nás učiteľky.Často sa stáva,že z pohľadu rodiča je najhoršia učiteľka, ako to aj vidieť v týchto príspevkoch.Ja som deťúreniec dnes mala 25/vo veľkej sk./
Pre informáciu: tých najmenších-2-3 ročných bolo 23.Na JEDNU učiteľku.To sa nesťažujem, len bránim učiteľky. Mám deti rada, preto som si vybrala túto prácu.Takže milé mamičky dôverujte nám,staráme sa o detičky s láskou.Ja ich beriem ako moje vlastné.

Viete čo ma napadlo? Že mám strašne slabu spätnú väzbu od učiteliek. Veľmi málo viem o tom, ako sa moje dieťa správa. Strašne by som chcela vidieť, čo robí celý deň v škôlke, keď s ňou nie som. Takú deň otvorených dverí. No ale to by bol asi v škôlke riadny chaos, keby sa tam rodičia nahrnuli.

Akira,náhodou,takáto spolupráca je výborná.Tiež sme v jeseni robili spoločne v škôlke tekvičky, na Vianoce boli vianočné trhy, v lete bude tatoolympiáda (olympiáda s tatom), je to super. a Komunikácia-keď sa pýtam, tak mi učiteľky len povedia, že je zlatá, že sa zapája a toť vsio.Na druhej stsrane, keby boli problémy, tak mi asi povedia viac.Ale minule sa mi malá priznala, že sa pri obede rozprávali sa kamarátkou, tak ich rozsadili ale že si aspoň z diaľky kývali.A nebola z toho nejak veľmi smutná.

ono je pekne deti netrestat, ale ako dieta pochopi ze za zle zakonite pride trest? ukradnes ides do vazenia, zabijes ides do vazenia. z toho sa neda vydiskutovat. ist do vazenia je verejny a tiez ponizujuci trest. neberte to tak ze som zastanca trestov, ale niekedy trest jednoducho treba. ci uz na zadok, ci zakazat pc alebo zaracha. dieta musi vediet ze svet ma pravidla a za ich porusenie pride vzdy nejaka sankcia... ako v detskom tak aj v dospelackom svete.