Úrazy detí

Tinka,
len ty sama vies, do akej miery sa o svoje dieta staras a davas nan pozor. Preto si nemyslim, ze je namieste, aby ta ktokolvek sudil, posudzoval, hodnotil.
Skor mam poct, ze potrebujes od nas povzbudenie a pochopenie. Moje mas. Viem, ze sa moze stat cokolvek behom okamihu. A akekolvek nadavky, odsudzovania, vycitky, nikomu nepomozu. A uz vobec nie dietatu.
Eva

Tinka nám sa kedysi pri mladšom synovi stalo to, že keď ho manžel vyberal z kočíka a bol ešte taký malunky, že bol v perinke, z tej perinky mu vypadol.Padol rovno na drevenú dlážku, tváričkou dole...ihneď sme bežali k lekáke, na chirurgiu- urobili mu rtg a našťastie to nemalo nijaké následky...naša lekaŕka nám predpísala nejaké homeopatiká na predídenie vnútornému krvácaniu.No ako sme tam tak čakali v čakárni s tým malým bábom tak sa tam jeden pán na mňa osopil, že čo som to za matku a ako je možné že mi dieťa vypadlo z rúk.Ani som sa nesnažila upresniť, že to dieťa nevypadlo mne, ale manželovi.Manžel mal z toho takú traumu, že nášho mladšieho syna nedokázal niekoľko mesiacov vziať na ruky...
Takéto veci sa môžu stať v sekunde a obviňovanie nie je namieste

Stava sa, netrap sa tym, proste smola... Urcite nie si zla matka! Ved si ho strazila ako si najlepsie vedela. Ludia radi sudia inych, aj ked nevidia, co je za tym. Keby si vedela, aku poznamku som si vypocula od jednej sestricky, ked som prisla za 19-mesacnym starsim synom do nemocnice (bol s nim hospitalizovany manzel). A vobec ju nezaujimalo, ze 3-tyzdnoveho mladsieho mi pred nemocnicou neter kocikuje. Proste si ptorebovala na niekom ulavit
Tak si vydychni, usmej sa na manzela a pofukaj malemu rucicku

Ja tiez mam taku skusenost ze ludia v zdravotnictve sa nevedia vzit do pocitov inych, clovek ma strach, stres, a co by ho mali povzbudit ho este viac udupu. Mali by robit podla mna psychotesty, ako policajti. Samozrejme, nie su taky vsetcia.
Hlavu hore, malickemu sa nic vazne nestalo, bobinko sa zahoji, takych este bude A ty si isto velmi dobra a starostliva mamicka.

S našimi (našťastie zdarne odrastenými) hyperaktívnymi šarkanmi by som mohla román v dvoch častiach popísať na tému úrazy/nehody/šokové záležitosti.
Pri najlepšej starostlivosti, vôli a odhodlaniu sa takýmto prípadom človek nevyhne.

Nepochopím výčitky druhých... akoby samotná matka (či otec) nemali dosť svojich vlastných popri dávke strachu, úľaku a boľavej duši.

Slzy mi tiekli po tvári pri včerajších správach, keď mame a babke pre očami horelo dievčatko v aute...A následne zomrelo (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
Trauma na zvyšok života.

Ak neviem pomôcť, povzbudiť, som radšej ticho.

Môj čertík tiež kadečo vyparatil, ale mám šťastie v tom, že vždy to dopadlo zatiaľ dobre. Naposledy keď si rozmlátil hlavu o roh dverí a mal tam hrču ako svet - teda poviem vám, v živote som nevidela nič také veľké čierno-fialové na hlave, tá hrča vystupovala od hlavy snáď 2,5cm, priemer bol asi 5cm, tak som sa fakt zľakla. Išli sme na pohotovosť, spravili RTG hlavy a bolo to OK. Pán primár ktorý mal službu ma ešte utešoval, že to tam majú bežne, že proste aby som si to tak nebrala. Aj sestričky mi hovorili, že tie deti je niekedy nemožné ustrážiť, že oni sú zvyknutí na horšie prípady ako bol ten náš, čiže som sa stretla s dosť ľudským prístupom. Ešte mi bolo povedané, že dobre že som prišla, lebo tá hrča bola fakt obrovská a mohol mať aj otras mozgu, čiže som ešte zožala aj pochvalu za to že som to nepodcenila.

tinka, netreba si taketo komentare absolutne pripustat...sme len ludia a nikto nema vestecku gulu aby vedel co sa stane...robis co mozes a jednoducho sa neda vsetko ustriehnut...
moj 1.syn ked mal rok liezol z ohradky von( sprchovala som sa ) a spadol dovnutra na tu kovovu konstrukciu( matrac si predtym natlacil do jedneho rohu) ...no typel na hlave ako svet...pohotovost, rtg...nastastie nic...ked mal asi 2 roky hrali sme nahanacku, utekal potkol sa na vlastnej nohe a zaletel hlavou do steny...bezvedomie, pocikal sa, povracal a potom zacal tak zvlastne kvilit asi minutu to trvalo, fakt som si myslela ze nastala jeho posledna chvila...nemusim ti hovorit v akom soku som bola...diagnoza otras mozgu...mohla som sa obvinovat...ze som ho nemala davat do ohradky, nemala som sa s nim nahanat....to by sme tie deti museli zavriet do calunenej miestnosti aby sa nezranili...pevne nervy prajem

Nicol mi rypla z pračky- ležala na prebaľovacej podložke- z troch strán vyvýšenej- človek by predpokladal, že spadne zozadu alebo na bok, ale ona sa akosi prekopala dole nožičkami...

Prišli sme z dovolenky a ona počas spánku spadla z našej postele tak šikovne, že si dolámala kľúčnu kosť....

Vyliezala z vysokej stoličky a nejak nešikovne stúpila, takže sa buchla hlávkou o stoličku- kde sa jej objavila takáááá hrča...

Na ihrisku (už sa nepamätám- či na motorke alebo iba utekala) spadla, neudržala "rozbehnutú" hlavu a oškrela si čelo...

nič z toho nebol úraz s následkami- okrem zjavne najbezpečnejšej veci-- pádu z postele- a to musím povedať, že už mala 2 roky a SAMA už mala obyčajnú veľkú posteľ

Ako to tak čítam... asi som naničmama Ale keď si spomeniem na moje detstvo, nebolo to iné Nuž, s tým asi rastieme... a ďakujem Bohu, že sa nám nestalo horšie

Náš malý je podobný čertík ako tieto vyššie spomínané zlatíčka Ešte ked bol malý, v kočíku, tak nám z neho vypadol. A to sme boli pri ňom traja dospelý a ani jeden z nás ho nestihol zachytiť. Rýchlo domov, pohotovosť, RTG, pohoršovanie sestričky čo sme to za ľudia. Následky našťastie žiadne To bol jeho prvý pád. Asi mesiac nato sme boli na prechádzke a drobec si to vyskúšal zas. Z kočíka sa tak obzeral za blondínkou, že skoro vypadol. Už sme boli poučený a zostal visieť na pásoch Od vtedy si pádov absolvoval niekolko. Posledný asi tak mesiac dozadu, taktiež zletel na hlavu. Tak veľmi tancoval, že ho hodilo na mramorový stolík. Dieťa môžeš strážiť kolko chceš, náhoda je blbec.

náš Kiko nám tiež dal riadne zabrat a aj dáva.ked mal asi rok a pol boli sme u švagrinej na víkend a on ráno vyliezol z postele a švagriná mala pri skrini naukladané kabelky a on sa v nich hrabal a vyhrabal ibalginy,kedže sme jeden ocucaný našli mysleli sme si že ostatné pojedol.utekali sme sním na pohotovost, výplach žalúdka, den na JISke, a ešte jedna noc na pozorovanie no poviem vám že som myslela že umrem od strachu no naštastie nič nepojedol len ich ocucal a nechutili mu tak ich vyplul...primárka ma vtedy velmi podržala a dokonca nám pomohla aby sme výplach nemuseli platit....no odkial som mala vediet že švagriná má plné kabelky ibalginu?!? a každú chvílu padal jak hnilá hruška a raz ked sme boli na návšteve tak mu starkin pes zahryzol do tváre no vyzeralo to strašne ale naštastie bez následkov...švagriná má už vlastné dieta - malú Ninu ale my ju voláme ža postrah rýchlej zdravotnej tiež si každú chvílu niečo spraví....no ja si myslím že čím viac na naše ratolesti dávame pozor tým viac úrazov sa im stáva,inokedy sa len otrasú a idú dalej

Keď mal malý asi dva roky chytil mi žeravý kutáč čo som s ním v peci špárala.Šli sme do nemocnice bo celú dlaň mal spálenú.Dlaň mu ošetrili a potom povedal lekár aby sme ho vyzliekli do naha.Mi skoro oči vyskočili...
Potrebovali sa uistiť či dieťa nie je týrané - aj inde opálené.Cítila som sa strašne.Až keď som nad tým popremýšľala, pochopila som že je fajn že niekto sa snaží chrániť deti.

našťastie sme vážny úraz nemali ale mali sme obdobie keď sme v jeden týždeň utekali na pohotovosť 4x s 3 deťmi...našťastie to nič nebolo ale tiež na nás divne pozerali.
Najväčší šok som mala so Zuzkou. Mala vtedy niečo vyše roka. Kráčali sme s obchodu ,držala som ju za ruku, Zuzka si pospevovala, potkla sa a treslo ju o chodník. No postavila sa bez plaču šla ďalej. Až keď sme prišli domov a hľadala som kľúče pozerám na ňu a dieťa hlavu aj tvár kompletne krvavú, ešte až z brady jej krv kvapkala, ledva jej bolo oči vidieť... Vtedy som sa náramne zľakla, a malá vôbec nič, vyškerená ako opica... Až keď som začala paniku robiť ja vtedy sa rozplakala,asi sa skôr mňa zľakla... široko ďaleko nik, mobili ešte len tak hocikto nemal, pevnú sme tiež nemali, tak som ju len chytro do kúpelne nad vaňu a hľadala som ranu. trvalo to dlho lebo to bola len taká malinká ďobka tesne nad čelom, dodnes nechápem ako s nej toľko mohlo vytiecť. teraz sa už nad tým len usmejem ale vtedy mi nebolo všetko jedno...

a ešte som zabudla na jeden krvák Slečna v kúpeľni uchytila žiletku- doma máme iba kvalitný strojček, s ktorým by si neurobila na 90% nič, ale akurát vtedy prišiel nejaký reklamný darček- žiletka a tak som ju položila do kúpeľne. Mimčo ešte samé nechodilo, ja som niečo robila a zrazu sa obzriem- celá práčka obcapkaná krvavými ručičkami, vaňa tiež, obkladačky... no ako z hororu. Pozriem na ňu, tá celú pusu krvavú- samozrejme sa jej to miesilo so slinami, takže to vyzeralo stráááášne, vysmiata ako slniečko, natešená akú dobrú hračku si vymyslela Akoby som ju videla Nuž to moje si zarezalo do pery- tenučký rez, ktorý však moooc tiekol, ale vôbec nebolel Myslela som, že sa zbláznim

Nešťastie sa stane hneď... a zase sa cítim ako totálna naničmama Ale zas- toto sú jediné "úrazy" našej dcéry, nám sa tie drobné akosi nedejú

Ahoj Tinka,o nehodach nasho drobca by som asi mohla napisat roman. Naposledy v oktobri minuleho roka, drobec prisiel za mnou do kuchyne, ze sa mu zastavila rozpravka na pocitaci., tak sme isli (naozaj kracali, vynimocne neposkakoval) spolu do izby a on sa potkol o prah dveri a tak nestastne spadol na roh postele, ze si roztal celo. Tak potom len sup maleho do auta a rychlo na pohotovost, tam mu to stiahli a prelepili 4 motýlikmi.
Alebo, som prenho prisla do skolky a on pol oka krvaveho, ze sa ohadzovali hrackami, (ucitelka o tom ani nevedela ), tak sme zase leteli na pohotovost ci nema poskodenu sietnicu, nastastie nemal.
Najlepsie bolo, ze sa mu oba tieto urazy stali v prebehu tyzdna, takze na pohotovosti si asi museli mysliet svoje a aj sa hned pytali maleho co sa stalo, skor ako som ja otvorila vobec usta. Holt, mal taky urazovy tyzden.