jaj, Maka,
pre mna citliva tema - deti.
Nedavno som tu riesila svoj zazitok z rodicovskeho. Okrem ineho som sa tam tiez dozvedela, ze deti klamu a netreba im verit. Ja toto odmietam prijat. Viem, deti si niekedy skutocnost trosku prisposobia, mozno ju vnimaju inac, mozno zo strachu, mozno v snahe obhajit sa opisu situaciu nie presne. Ale toto nepovazujem za klamstvo. Ak sa s dietatom dlhsie rozpravas, bez hnevu, das mu moznost vyjadrit sa opakovane, pytas sa, dieta ti povie viac, ako na zaciatku. Verim, ze si dceru dobre poznas a ak si myslis, ze neklame, tak je dobre jej verit. Asi by som zasla za pani ucitelkou a individualne sa s nou porozpravala, prebrala jednotlive situacie, v ktorych sa jej videlo, ze tvoje dieta klame. Mozno staci len iny pohlad na vec. Ak sa dietatu bude vstepovat, ze klame, ze mu netreba verit, moze to poriadne zamavat s jeho sebahodnotenim.
A dcerke treba zvysovat sebavedomie, ucit ju nebat sa, vediet sa primerane vyjadrit.
Drzim ti palce, viem, ze toto nie su lahke situacie.
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto som sa dozvedela vo štvrtok na rodičovskom.
Krátko, stroho, bez vysvetlenia, bez konkrétnej situácie...kedy, komu..bolo hodnotenie našej dcéry triednou učiteľkou.
Ostala som v nemom úžase. Nevedela som ako reagovať. Pýtala som sa na konkrétnu situáciu v čom klamala, aby som vedela reagovať, ale odpoveď bola ...takmer vždy...a zasa bez konkrétnej situácie...
No tak tomu nemôžem uveriť. Snažila som sa s ňou /dcérou/ o tom aj s manželom hovoriť, tak sa rozplakala, že pani učiteľka jej nikdy neverí, keď povie, že nevedela, že čo má za domácu úlohu, že jej neverí, keď povie že si zabudla doma nejakú pomôcku, že jej neverí, keď povie, že jej spolužiak zobral napr. farbičky....
Pritom nie je žalobaba, aby chodila za učiteľkou a náročky bonzovala ...to mi potvrdila aj sama učiteľka.
Doma sme ju učili, aby sa s deťmi podelila, teda aby nebola skúpa a ak ju niekto požiada o pomoc, farbičku, bombičku...a niekedy aj desiatu...aby sa podelila. No a mám pocit, že ona to už preháňa a že si veci nepýta späť, radšej povie že ona nemá. Pretože chystáme spolu veci do školy a vždy má všetky veci na hodinu.Nechápem.
S tým zabúdaním čo má na domácu úlohu sme sa snažili dohodnúť s učiteľkou, aby jej to ona vyznačila do zošita, alebo aby ju upozornila na hodine...radšej dvakrát upozorniť, ako zabudnúť
Tak teraz neviem, mám od štvrtka aj hnev aj tomu nemôžem uveriť. Doma nám neklame, aspoň mám ten pocit. Lebo ja jej verím, keď povie čo má na úlohy, tak to robí, a pod...nekontrolujem ju po spolužiačkach, či vraví pravdu...a ani nehodlám to robiť.
Asi ešte raz zájdem za učiteľkou. Musí mi vysvetliť svoje tvrdenia.
Ako to je s vaším 6-ročnými?