Betina, skús si prečítať staršie blogy na túto tému, napr:
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/dieta-v-znameni-barana-maly-tyran
http://www.nanicmama.sk/deti-na-predaj/ovladanie-hnevu
http://www.nanicmama.sk/deturence/riesenie-konfliktov-v-rodine
No nie som sice mamina, ale staram sa o takmer 2 rocne dvojicky - chlapcov. Jeden je viac menej bezproblemovy a ten 2. je ako mladsia kopia tvojho synatora, akurat ze skaredo nerozprava, lebo takmer este vobec nehovori :D Chyta amoky, strasne hryzie, trha vlasy, robi proste zlobu.
O chalanov sa staram cely den, su zlati, mili, sem tam samozrejme nejaka skriepka medzi nimi, inak mame spolu vegetik az do chvile, ked pride ich matka. Evidentna kopia teba - neber ako urazku 
Snazi sa im vzdy vsetko vysvetlit, ked placu, zuria, trucuju, plieskaju sa o zem ... a len vysvetluje a vysvetluje a vysvetluje 5 minut a dieta place este viac a este viac a este viac ...
Aby som to skratila ... chyba je vo vychove, dieta si zvyklo, ze mamina je ta, ktora bude len rozpravat a nic sa diat nebude. Ono bude vrieskat rovnako ak povies jednu tu podstatnu vetu, aj ked mu budes hovorit 10 minutovu bajku.
Vsade sa docitas, ze pri trucovani a zvysenej agresii dietata je treba ho IGNOROVAT !!! Ziadne vysvetlovacky dlhokanske, jednou vetou zretelne povedat, ze sa sprava nespravne, nekulturne a ze si velmi sklamana a on nie je hlupy, on to pochopi ... IGNOR, IGNOR, IGNOR aj ked vo veku 4 rokov, bude ta odvykacka trvat dlhsie. Robi to preto, lebo vie ze si to moze dovolit. Tolko vlastna skusenost, dufam ze aspon trochu pomohlo 
Nedá mi - musím sa pridať k tejto debate, prečítala som si tu aj tie ostatné blogy na túto tému. Mám doma 4 deti(2+2- 19,16,4a 3)S dvoma staršími som v podstate nemala problémy, prostě to išlo akosi samo, tá najstaršia bola absolutně v pohodě, syn akotak- poznali hranice, nepoznali bitku, ani som nekričala(no občas hej). Po rokoch títo malí-to je teda rozdiel, najmladšia je urevaná od narodenia, ale už sa lepšíme a syn- ten je čííííslo poriadne, doma akosi viem na nich, ale keď prídeme niekam napr. do obchodu, to je katastrofa, behajú jeden tam druhý inde, pomedzi regále, nepostoja ani sekundu darmo sa snažím. Niekedy mám pocit, že nás predavačky vyhodia....Pri starších som to nepoznala, ani hádzanie o zem a tak, ale toto???Za ruku ani keby čo bolo, to je nás počuť široko ďaleko...Zrejme som vekom zmakla, ozaj nebijem, dohováram,som v klude, max. tolerantná osoba!!!Ale už neviem ako na to, čo s nimi - v meste, do kuta sa nedá, biť nebudem, vrieskať v meste isto nie, to ani doma, ale ani v pate nemajú, aj keď rázne zavelím. Poraďte, čo s tým. Mám susedu, ktorá ich od sept. bude učit v školke a neraz sa stalo, že by rada riešila správanie mojich detí doslova vlastnoručne(ťahanie za vlasy pokial sa nepozdraví a pod.) s tým, že ich treba zlomiť a budú v pohode- vonku sú však ako ostatné deti, mám s nimi problémy vlastně pri nákupoch, vybavovačkách a tak.
ahojte NM,
Pozorne sledujem Vašu stránku a vždy keď mám chvíľku, tak sa pripojím...
Chcem Vás dnes znovu poprosiť o radu.
Môj 4 ročný syn začal v septembri chodiť do škôlky, zvykal si veľmi ťažko, ale je to už v poriadku.Našiel si kamarátov, zapája sa do aktivít, spinká, papá,... A hoci je v škôlke vždy len týždeň a potom soplíkujeme a kašleme, tak v škôlke je už v pohode, ráno aj cez deň.
Problém nastane poobede, keď po neho prídem. Akoby sa potreboval "vyventilovať", pri akomkoľvek aj drobnom "probléme" vybuchne, zúri, kričí a dupe. Vždy bol temperamentný, ale zvládli sme do vysvetľovaním, sadli sme si na stoličku a rozprávali a rozprávali... ale od kedy chodíme do škôlky, začal byť pri takýchto "zúreniach" agresívnejší - pľuje, škaredo rozpráva, hryzie... Veľmi ma to mrzí a snažím sa do zvládnuť v kľude a vysvetľovať a vysvetľovať... a nájsť nejaký dobrý recept, ako mu pomôcť odventilovať emócie. Maminy, máte alebo mali ste aj Vy niektorá podobný problém? Ako ste to riešili?