Vraj neplakal

Moja 3,5-ročná dcéra občas plače a pritom jej tečú slzy ako hrachy. Vtedy, ak si zabudla so sebou na výlet vziať obľúbenú bábiku. Keď sa poriadne udrie. Keď ju manžel zdvihne vysoko nad hlavu a ona to nechcela. Keď sa jej niečo nedarí. Keď rozleje pri maľovaní vodu a spolu ju utierame. A v podobných situáciách. Nikdy neplače napríklad preto, že by chcela niečo v obchode kúpiť, ani preto aby niečo dosiahla - zistila, že to nefunguje. Podľa svokry je však rozmaznaná, pretože jej syn (môj manžel) ako dieťa neplakal. Odreval si to vraj len ako úplne malé bábo. Ale v jej veku neuronil ani slzu ani keď mu fyzicky ublížil kamarát. Neviem prečo, ale neverím jej. Síce to vraví aj manžel, lenže čo si už len môže pamätať z predškolského veku - len to, čo mu niekto povedal. Desím sa však toho, keby to pravda bola - podľa mňa ten, kto neplače za žiadnych okolností, nevie dať najavo emócie... Čo si o tom myslíte vy?

Diskusie Naničmama.sk: 

To je určite pravda, že kto neplače nevie dať zo seba von emocie....
Ale teda - 1. prečo by sa dieťa malo riadiť podla svojho otca? kde je napísané že sa má chovať ako on?
2. Chlapom sa rozprávalo od malička že chlapi neplačú - ona je malá slečna, takže môže plakať od rána do večera - toto jej povedz, ako argument by to malo zabrať - okrem toho je to pravda.
Ved predsa ani dve deti nie sú rovnaké.....

Plac je prirodzeny prejav citov - pozitivnych aj negativnych, cudne by bolo, keby male dieta neplakalo a je jedno, ci je to dievcatko alebo chlapec. Deti este nedokazu argumentovat, reagovat na situacie racionalne, plac je ich odpoved na podnet.Situacie, v ktorych tvoja dcerka plakala, to tiez dokazuju.Potlacanim placu, vysmievanim dietata za plac, hnevom atd. sa urobi vela skody!!!
Martina, ty poznas svoje dieta najlepsie, svokrine nazory nemusis brat do uvahy, uz vobec nie vysvetlovat jej, obhajovat svoje dieta. To, ze tvoj muz ako dieta neplakal, tiez nemusi byt pre teba smerodajne.Ktovie, ci to je pravda, ak ano, ktovie, ake boli okolnosti, ako sa jeho mama k prejavom placu stavala atd.
Drzim ti palce, uzivaj si svoje materstvo(flower)
Eva Slnko

No ja teda neviem, ale mne to príde ako úplná somarina aby svokra rozprávala že tvoje dieťa je rozmnaznané lebo si občas poplače a jej syn v takom veku neplakával...Akože čo tým chcela svokra vyjadriť? Že tvoje dieťa by nemalo plakávať? Vôbec by nemalo plakávať? Alebo o čo tu ide...Môj syn ma 13 rokov a stačí aby som sa naňho škaredo pozrela a už mu je do plaču a to si vôbec nemyslím, že je rozmaznaný, len je veľmi citlivý na kritiku či moju zlú náladu...Druhý syn je otrlejší v týchto veciach...Každé dieťa je iné...

Podľa svokry (a aj môjho manžela) by sa dieťa nemalo správať takto:
Situácia č. 1.: Dcéra sa hrá (chvíľu) so svojim otcom. Pri hre nechtiac kopne do detského prúteného kresla a to sa prevrhne a spadnú z neho hračky. V tom momente on dcéru od seba odstrkuje so slovami: okamžite to uprac, nechoď za mnou dokiaľ to neupraceš. Ona sa za ním naťahuje, chce mu ísť na ruky, začína plakať. Podľa svokry a muža mala malá hračky ihneď upratať. A ja ju zle vychovávam, pretože som v tom momente pribehla z kuchyne do izby, dcérku vzala na ruky, utrela jej slzy a povedala, že tatino len nevie, že my hračky upratujeme spolu, vtedy to ide rýchlejšie. Ja položím jednu, ona druhú a tak sa striedame. Hračky sme upratali, kreslo zdvihli, no malá sa už odo mňa ani nepohla.

Situácia č. 2: Dcéra cez deň nespala a tak už bola večer dosť mrzutá, unavená, no ja som ju ďalej vťahovala do hry, aby mi len nezaspala večer o pol siedmej, lebo o dve hodiny by bola hore a na nočný spánok by aj do jednej nemala ani pomyslenie. Už to mám odskúšané. Chvíľami jej vadilo všetko, že som jej nepodala tú bábiku, ktorú chcela, že bábika nechcela sedieť na stoličke a pod. Potom si ľahla na zem a plakala. Podľa svokry a muža je to jasné hádzanie sa o zem a s tým treba prestať.

svokry sú vždy najmúdrejšie!!!!!!:-( je to tvoje dieťa SrdceSrdceSrdce a to v situácii 1 aj 2 súhlasím s tebou...a nech plače kolko ce(hug) ObjímamObjímamPlačemHambím sa

TlieskamTlieskamTlieskamÁnoÁnoKvietokKvietok

Ahoj Martina. Podľa toho čo čítam, máš tam svokru nasáčkovanú dosť často. Pekne ju vypoklonkuj z bytu, izby, nemyslím drzo. Jednoducho jej vysvetli, že ona si svoje deti už vychovala a ty si chceš tiež svoje. A to si budeš po svojom. Moja svokra je zas veľmi citlivá a synov si rozmaznávala. Plač bol u nich niečo normálne (ona doteraz dokáže za blbosť preplakať noc) a tak to berú aj oni. Môj malý má teraz tiež plačlivé obdobie. Narieka bez príčiny a ja len čakám, kto na nás pošle sociálku(giggle) .

tak už sa mi nechcelo prihlásiť, lebo je veľa hodín, ale nedá mi zareagovať, je úplne normálne, ako sa správa tvoja dcéra skôr svokra je nejaká divná Chichocem sa veď tvoja dcérka má ešte len 3,5 roka a oni by čo od nej vlastne chceli, aby sa správala ako pomaly dospelá a to aj my dospelí si občas poplačeme...;-( moja dcéra má 8 a syn 7 rokov a furt pre dačo vyrevujú, fakt už mi z toho niekedy tečú nervy, ale sú to ešte deti. A ešte niečo páči sa mi tvoj prístup Slnko len škoda, že tvoj manžel ťa viac nepodporí, ale nadržiava svojej mame, držím ti palce Áno

Vďaka za podporu. Bozkávam

...slecna zaplace velkymi slzami, lebo je dievcatko. Zaplace, ked je malinka a ked je nepochopena, ked sa nieco deje inac ako ona chce....zaplace aj ked je velka, hoci len preto, aby sa "vyplakala"...a dostala zo seba nieco von.... my sme zeny, niekedy idu slzy von ani nevieme preco....telo si vyplavuje nevyrovnanost samo. co sa mna tyka, predpokladam, ze svokru mas starsiu, taky ludia vyzaduju, aby bolo dieta "pekne" a stale "dobre", co predstavuje: odpovedanie celou vetou, nerevat, sediet na zadku, nehybat sa, nezaspinit, nekricat, nebehat....prosim, ta..kasli na take nazory!....malinka je samostatna osobnost, ktora vie dat najavo, co chce a ako to chce.
...mna skor zamrzel ten manzel...ono, vraj muzi, co takto v sebe dusia pocity, vraj kratko ziju. Zrazu pride nejaky otras a chlap nevie ako sa s tym ma vysporiadat, proste nevie...to nie je dobre.

...mala by si sa porozprávať s manželom o tejto situácii. Výchova je na otcovi a matke, nie na svokre a jej syna! Podľa tvojho písania dobre vychovávaš, len máš pritiahnuť svojho manžela na tvoju stranu. Svokry majú talent ,ako zvýrazniť chyby ich neviest--aj keď nijaké nemajú--hľadá chybu, lebo si lepšia. asi cíti, že mala vychovávať aj ona tak ako ty, ale už je neskoro, chce to ututlať útokom na tvoju autoritu--česť vínimkám, určite sú aj dobré svokry...držím ti palce(hug) ObjímamSrdceSrdce

Crystall, musím sa trochu ozvať na obhajobu "starších" babičiek (či už sú to svokry alebo mamy) - u nás to bolo skôr naopak, kým ja som chcela, aby bolo všetko "perfektneé" (pri prvej, potom som už bola "múdrejšia(giggle)", tak práve moja mama (v tom čase už takmer 60 r.) vždy hovorila mojej dcére "neplač Barborka, to je dobré, to nevadí - že si sa zašpinila, že si rozliala mliečko, že ..., že...." a mne ustavične pripomínala, že ani ja som nebola v jej veku iná. Mrkám

My máme dvoch synov 3,5 a 5,5 roka a tiež plaču a hocikedy.Keď som sa na túto tému rozprávala s mojou tetou,že ja im stále opakujem,ako ich ľúbim a že som rada,že vedia dať najavo tie emócie,či už plačom,alebo slovami/ ľúbim Ťa...../,ona mi na to povedala,že oni táto staršia generácia väčšinou boli vychovávaní tvrdo a je to lepšie,lebo viac v živote znesú a vydržia a hocičo ich len tak nepoloží.Možno že to tak myslí aj Tvoja svokra,ona by možno chcela,aby bola menej citlivá.Neviem,akú mala výchovu a aký má názor na život a na svet,ale skús sa jej to spýtať a možnože dôjdete ku kompromisu.A manžel,má rád,keď mu dcéra povie ľúbim Ťa?Tak ak áno,nech potom znesie aj trocha plaču,bez jedného citového výlevu nejde druhý.(giggle) Chichocem saChichocem sa

Situácia č.1 je pre mňa dosť smutná - ak takto reaguje otec na vlastné 3,5 roč.dieťa. Ak svokra tvrdí, že v jej veku neplakal, ktovie prečo.Ak to bolo prísnou výchovou a teoriou, že kto plače je slaboch, tak sa nečudujem reakciám otca.Skús sa s manželom porozprávať, každé dieťa je iné,niektoré deti sú citlivejšie a reagujú plačom aj keď nám sa zdá, žeby nemuseli.To ešte nemusí znamenať,že sú rozmaznané.Moja sestra má 8 roč. dievč. a to je taká precitlivelá dušička, tiež sa za hocičo rozplače.

Moja bude mat osemnast a place na pockanie Úsmev
.... plakat nie je nic nenormalne....je to len opak smiechu;-)

Ja budem mať 53 a plačem za hoci čo až sa koľkokrát hnevám sama na seba,alebo aj plačem aj sa cez slzy smejem na tom,že plačem.A keď ma tak niekto vytočí ako sa vyrevem a ako sa mi potom uľavý(giggle)

Martinaj, teda ta Tvoja svokra je velmi divna. Asi ten typ zien "...svet nema slzy rad, este ta vysmeje...". Nebola ona vojacka, alebo take nieco?.
A tiez aj manzel! To nechape, ze taketo odstrecenie dcery kvoli rozhadzanym hrackam je trochu surove?
Odkazujem mu to. Na com mu zalezi, aby malo decko pocit, ze ju ocko lubi a bolo stastne, alebo plnilo rozkazy? Prekvapenie

Pre crystall - svokra má 74 rokov.
S mužom sa v názoroch na výchovu nezhodneme. Často sa hnevá, že "podrývam jeho autoritu", keď on malej niečo prikáže (viď. situácia č.1) a ja prídem s iným postupom. Tiež sa nezhodneme v názore na fyzické tresty - mňa doma nikdy nebili a som za to rodičom vďačná a ani svoje dieťa biť nebudem a biť nikomu nedovolím. Muž asi od rodičov a starých rodičov (od 2 do 6 rokov býval u nich) dostával a fyzické tresty obhajuje. Nuž, asi som viac mama než manželka...

... tento tvoj prispevok dost vela vysvetluje...
Eva Slnko

Ahoj martinaj. Moja svokra tiež bola na môjho syna-jej vnuka dosť tvrdá. Potom som nabrala odvahu (asi tak po 1,5 roku) -povedala som jej slušne, že nech ho nebije, nech mu napr. nehovorí, že je posero (lebo malý je dosť veľký bojko - má 2roky) a potom sa to trocha zmenilo k lepšiemu. Ale je to aj tým, že jej obľúbenejší syn jej priviedol na svet ďalšieho vnuka, takže môže porovnávať a vidí, že dieťa je dieťa. A moja svokra tiež môjho muža bila ako prvorodeného za všetko a svojho druhorodeného evidentne menej. A ako vraví môj muž, nech povie u nich doma čokolvek, nikdy pravdu nemá ... tak si ju chce aspom doma dokázať.A viem, že sa to na ňom veľmi prejavuje. Veľmi sa ovláda, ale keď stratí nervy, tak je to hrozné - aj včera dal malému takú facku, že spadol, buchol si hlavičku a má tam hrču Plačem . ... som z toho znechutená a mám chuť to svokre dať "pekne na stôl", pretože jej teroristická výchova podľa môjho názoru veľmi ublížila môjmu mužovi a my to teraz znášame. Našťastie je to len občas, ale na také veci sa zabudnúť nedá ... Takže aj tvoj muž možno skutočne neplakal, pretože sa bál svojej matky - možno za každý plač ho tak zbila, že potom sa radšej uzavrel a neplakal. Ale nemyslím si, že by to bol prejav siláctva ale skôr psychického ubližovania a pre tvojho muža trápenia sa. Ale ako "správny" muž to iste nepripustí ... teraz možno súhlasí so svojou matkou, pretože samozrejme je oveľa príjemnejšie a jednoduchšie mať doma dieťa, ktoré neplače, dá ti pokoj. A jeho mama mala od neho pokoj, tak možno aj on to chce od dcéry. A vidím, že tiež keď nie je po jeho, tak stratí nervy. Myslím si, že ty ako matka postupuješ správne a citlivo a to je pre tvoju dcéru dôležité. Aby v tebe mala oporu. Ale aj otec je vo výchove dôležitý ... ono je to ťažko občas Mlčím Držím ti palce, aby manžel pochopil, že dcéra je jednoducho dievčatko, ktoré je citlivejšie ako chlapci ... a aby ste dospeli aspom k akému takému kompromisu vo výchove Slnko

Mila Martinaj.
Prepac, ale neviem, preco sa tym zapodievas-myslim vyrokom Tvojej svokry!
Ty si mama malej, nie ona!
A o tych emociach mas pravdu!
Ide hlavne o to, aby mala bola stastna. a ze si poplace?
Pane Boze, ved to patri k zivotu!
Apropo, vies o tom, ze druhi si vsetko prisposobuju-ze oni su najsam?!
A hlavne svokry.
Tak nesal, a hlavne nech je mala stastna a zdrava!

Neviem ci robim dobre ked toto napisem ale citim to tak"

Situácia č. 1.: Dcéra sa hrá (chvíľu) so svojim otcom. Pri hre nechtiac kopne do detského prúteného kresla a to sa prevrhne a spadnú z neho hračky. V tom momente on dcéru od seba odstrkuje so slovami: okamžite to uprac, nechoď za mnou dokiaľ to neupraceš. "

= Otec: si dobra a ja ta mam rad, a venujem ti svoju priazen. Ale, len ked robis to, co sa mne paci. Ked sa mi nepaci co si urobila nemam ta rad a odopriem ti svoju lasku a pozornost. Si zla a nezasluzis si byt milovana.
= Dcera: prejavujem radost zo zivota, tesim sa zo spolocnej cinnosti s milovanym otcom, prejavujem svoje ja, som statsna. Potom nahodou a nechtiac urobim nieco nevinne a stane sa nieco comu nerozumiem, milovany clovek ma odstrkuje, citim ze sa odo mna odpaja a ze mi prestava davat lasku a pozornost. Nechapem preco, nerozumiem tomu ale velmi ma to boli - ucim sa, ze ked nebudem plnit jeho poziadavky, tak som zla a nezasluzim si lasku. Musim by v strehu a snazit sa uhadnut co odo mna muz chce, aby som mohla tie predstavy a poziadavky plnit a tak byt dobra a za toto dostavat lasku.

"Ona sa za ním naťahuje, chce mu ísť na ruky, začína plakať."
= Dcera: milovany ocko, maj ma rad taku aka som a daj mi svoju lasku, boli ma ked sa odo mna odtahujes... nerozumiem preco ma uz nemas rad a velmi ta chcem pri sebe citit a citit ze ma lubis. Opusti mi co sa stalo, tvoje spravanie ma zranuje, nerozumiem mu a ja ta velmi lubim, laska je pre mna najdolezitejsia a potrebujem ju od teba. Spravas sa neodhadnutelne, nemam istotu ze mozem byt sama sebou, ze mozem volne prejavovat svoje ja a svoju radost, byt spontanna, musim ho ukryvat a popierat sama seba a naucit sa byt niekym inym, aby som si ziskala lasku otca. Teraz otca a neskor muza.

TlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskam
Eva Slnko

Meluzína !!!
kde si sa tu zjavila, ty si krásna víla !(heart) SrdceSrdce
náááádherné TlieskamObjímam

Meluzína, až mi slzy vyhŕkli do očí...(heart)

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok