reklama

Výchova

alex87 , 27. 09. 2009 - 18:49

reklama

Dnes som bola so synom u známych,tiež majú deti-4ročného Mária a 17mesačnú Kristínu.S mojím 15mesačným Samkom tvoria celkom dobrý tím na hranie(či rozhadzovanie)
Trošku ma ale zarazilo ich správanie tak odlišné o obom deťom.Kika je ich slmiečko,miláčik,samé ukáž,zatancuj,povedz,bambulka pusinka sem-pusinka tam.chvály až do neba,aká je šikovná,čo všetko vie...Ale hneď ako sa zobudila chcela jej dať mama obed,Kika sa rozplakala.nechcela.z kuchyne sa ozval mamin rev:"Kristína nejeduj ma,lebo ťa tak ubijem!!!"
A Majo čokolvek chytil,urobil,zobral hneď-polož to,pusti,to nesmieš,čo s tým robíš,nechaj to na pokoji prípadne Šibe ti??
O ňom hovoria ako neposlúcha,všetko ničí,kazí hračky,bije sestru...opak Kiki.
K mojmu synovi sa ale vždy správa super,hračky mu požičia,obíme ho,nič zlé.
nemala som silu im na to niečo povedať,radšej som sa zdržala.oni sú čerství štyridsiatnici,ja má o polovicu menej.pochybujem,že by na moje slová dali.
nechcem týmto blogom nikoho odsudzovať,veď každý sme nejaký.len by ma zaujímalo-ako sa vy chováte k svojim deťom?prikazujete,zakazujete,alebo chválite chválite,ste priateľský??


reklama


reklama

zdenuša, Ne, 27. 09. 2009 - 19:10

svojej dcére sa snažím byť tou najlepšou maminou na celom svete... samozrejme, že sa mi to nie vždy darí... aj ja na ňu zakričím, capnem po zadočku, usmerním aby nerobila to, alebo to.. rada sa s ňou hrám, chodíme veľa von, stretávame sa s detičkami, svojským spôsobom mi pomáha v domácnosti.. spôsob ako ju vychovávame vyhovuje nám, jej rodičom... neviem, či s našou výchovou sú spokojní susedia a známi, ale jedno viem určite, že by ma mrzelo ak by niekto po návšteve u nás hodil na net takýto blog... je iné byť slobodná a pozerať ako sa vychováva jedno dieťa, iné je mať jedno dieťa a pozerať ako sa vychovávajú dve deti

eva m, Ne, 27. 09. 2009 - 19:22

alex,
paci sa mi takato tema na debatu.
Ako vychovavame nase deti? Nuz, snazime sa najlepsie ako vieme. Vo vychove mame nejake ciele, nieco chceme dosiahnut.
Nie vzdy sa nam vsak dari. Ovplyvnuje nas (ale ved co stale hovorim aj za manzela, budem len za sebaChichocem sa ) nalada, unava, nervozita. V tej chvili si to uvedomujem a snazim sa, aby si to moje deti neodnasali.
V kazdom pripade mojim detom velakrat denne hovorim, ze ich lubim, vela ich objimam a bozkavam. Hovorim im, ze su sikovne, uzasne.
Ak ma nahnevaju, prizvukujem, ze je to momentalny stav, ze ma nahnevala nejaka konkretna vec, ale lubit ich budem, nech by sa stalo cokolvek.
Eva Slnko

lia6, Ne, 27. 09. 2009 - 20:02

Boli sme traja teda ešte sme-len už nebývame doma. Brat je starší a segra mladšia. Počula som, že stredné dieťa si to vždy ods...e-neviem, či je to pradva, ale u nás to sadlo, ako riť(pardónHambím sa ) na šerbel-vždy som si to zlízla za súrodencov, či už niečo urobili, alebo, keď trebalo niečo vybaviť. Je to síce smutné, ale aspoň som otrlejšia a viem si všeličo vybaviť-i keď na druhej strane to má aj nevýhodu v tom, že neviem prijať pomoc od svojich svokrovcov-aj keď by mi dali prvé, posledné. Tiež si myslím(podľa Tvojho opisu), že je tam viac aspektov-únava, nervozita...-ako píše Eva m. Ja mám síce len jedno dieťa(a zatiaľ to tak vyzerá, že aj jedno ostane), ale rada by som(hlavne sama sebe)dokázala, že keď je viac súrodencov, tak sa láska dá rozdeliť rovnakým dielomZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Zatiaľ ju delím len medzi Miláčika a náše slniečkoZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Tomáška, ale ešte stále dúfam, že tú svoju lásku ešte viac rozdelímZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce A či chválim? Áno, áno, áno-veď to naše malé Veľké slniečko, ktorý nám je malým Velkým pomocníkom si to ZASLÚŽIÁno Zlomené srdce Objímam Kvietok Slnko

alex87, Ne, 27. 09. 2009 - 20:16

jasné,únava,nervozita,samozrejme,nebude milý,keď sme nervózny.možno sa tak správali naozaj len dnes a akurát som bola svedkom.
aj ja malému poviem.toto nechaj,nemožes a pod,len nie v každej vete.kedˇsa rozplače tak mu ale s krikom noznámim,aby bol ticho,lebo dostane.len to ma prosto zarazilo,ako saľudia vedia chovať k často ivytúženým deťom.podľa mňa deti od nás čakajú lásku a porozumenie a nie na krik odpovedat ešte vačším krikom.
a keby som ja mala sestru ktorá by bola v každom ohlade tá najsamlepšia a ja tá najsamhoršia možno by som jej tiež párkrát capla.

lia6, Ne, 27. 09. 2009 - 20:33

Alex, verím, že Ťa to zarazilo-mňa by to tiež..., snáď to bola len ta nervozitaSlnko

Sonja, Pi, 16. 10. 2009 - 22:23

Som zaciatocnik... neviem, ci sem este niekto nazrie, ak predsa, rada by som sa dozvedela vase nazory. Nas 5-rocny syn (zatial jedinacik), svoje hracky nepozicia inym detom, ani tym, o ktorych vyhlasuje, ze su jeho najlepsi kamarati. Obcas sa da nahovorit, ale potom cely den vymrnkava, ze mu je za hrackou smutno. Hraciek ma kopec, dokonca mam pocit, ze ich ma prehnane vela. Mozno je problem prave v tom. Narodeniny, meniny, vianoce, navstevy...vzdy niekto nieco prinesie. Samozrejme, my, rodicia, tiez obcas chceme urobit dietatu radost a kupime mu obcas to, po com tuzi. Dnes mi napr.spravil hroznu scenu v restauracii a na ulici, lebo chcel magnetku ako jeho kamarat. Nas Adam mal so sebou Bionicla (oblubena hracka z lega), kamaratovi pozical, ale len na moje naliehanie a hned sa stazoval, ze on sa s nou malo pohral (podotykam, ze sa s nou momentalne nehral). Odmietla som mu kupit magnetku, zacal vyvadzat (to sa mi este na ulici nestalo). Plakal a krical, pokracoval aj v aute cestou domov, tvrdil, ze on nema doma ziadnu hracku, ktoru by tak velmi chcel. Tak som mu povedala, ze mu vezmem z detskej izby vsetky hracky, ked mu na nich tak nezalezi a zajtra mu pridem kupit ten dolezity magnet. Ked zaspal, odlozila som 3 krabice hraciek na miesto kam sa nedostane. Neviem, aka bude reakcia zajtra a trochu mam obavy, ci robim dobre. Pred spanim sa mi ospravedlnil a povedal, ze by som si mala vybrat ine dietatko - sokoval ma! Ako na nieco take prisiel, netusim. Casto ho objimam, hovorim mu, ako ho lubim. Myslim, ze sme dobri rodicia, davame mu vela lasky, ale niekde zrejme robime chybu. Drobec mi povedal, ze kamaratovi ten magnet zavidi. Taktiez pred dvomi tyzdnami si kupil nejake karticky (peniaze mu darovali stari rodicia k narodeninam) a tatinovi povedal, ze ich chcel, lebo zavidel kamoske zo skolky, ze ona ich ma. Mam pocit, ze sme ho nenaucili vazit si veci, hoci na svoje veci si dava strasny pozor, nechce zahodit ani obal z hracky, vsetko si chce odkladat... Poradte,ak viete...Smútok

ja_hodka (bez overenia), So, 17. 10. 2009 - 08:30

Sonja, ako mamina mam este velmi malo skusenosti (dcerka ma rok a pol), ale jedna metoda sa mi osvedcila perfektne. Zacali sme konikmi v supermarketoch - take tie hojdacie, co funguju na euro. Posadila som drobca prvy krat, na jednu jazdu a potom sup dole. Spustila rev, sceny. Odignorovala som, hoci sa vsetci otacali. Na druhy krat som opakovala to iste a na treti krat sa to uz obislo bez placu. Dnes vie, ze sa pohojda raz a dost. Mysim, ze v prvom rade musis byt ty pevna vo svojom postoji. Dieta kazdu aj najmensiu pochybnost, ci tendenciu ustupit mu, vyciti a vyuzije.
Tvoj drobec sa mi javi ako cloviecik zamerany dost materialne - co samo o sebe v zdravej miere nie je ziadny problem. Z toho co pises, nemam dojem, ze by si veci nevazil. Skor, ze ich chce vlastnit vsetky a ze sa na nich puta az prilis. A to je nieco, co by som mu asi dokladne vysvetlila. A tiez fakt, ze veci su sice velmi uzitocne, ale su aj ine hodnoty. Na tvojom mieste by som sa zahrala s nim a postupne by som sa ho pytala preco ma tu ktoru hracku rad. Mozno sa dozvies, co potrebujes Úsmev Drzim palce Úsmev

Sonja, So, 17. 10. 2009 - 10:46

ja_hodka, dakujem za reakciu :) Ano, metoda "ignoruj,skor skonci" je osvedcena aj u nas. Adam nezvykne na verejnosti vyvadzat, ak tak si trochu len pofnuci, ked je doma, tak si aj poplace, ale mne sa dari odolavat, takze po chvilke aj zabudne, ze nieco chcel. Manzel je o nieco nervoznejsi, ale tiez sa snazi :)
Ten vcerajsok bol pre mna riadnym sokom. Bolo uz sero, pol siedmej, ludia na nas pozerali, akoby som ho bila alebo nebodaj uniesla... no hroza, pratala som sa s nim do auta, potom som si ho nevsimala a prestal.
Dnes rano, ked zistil, ze oblubene hracky "odisli" tak sa chudatko riadne vyplakal a povedal, ze sa z izbicky nepohne, aby mu uz ziadna hracka neodisla. Siel k oknu, vytiahol zaluzie a povedal"preco hracky odisli k Jeziskovi" :) musela som sa v duchu smiat, neviem, odkial to nabral. Pripomenula som mu rozpravku o Bambulke, tiez jej hracky odisli a vratili sa, az ked pochopila, ze si ich ma vazit.
Mas pravdu, Adam ma svoje veci az prehnane rad, resp. na nich lipne. Pozicat nechce ani 1,5rocnemu susedovi hracky pre babetka, lebo to je este jeho..Boli sme u psychologicky, lebo bol dost ufnukany a velmi na mna naviazany, okrem ineho nam povedala, citujem "bol by idiot,keby svoju oblubenu hracku niekomu pozical" - tak sme s manzelom zostali ako zamrznuti.Vraj je to uplne normalna reakcia, a nech si poplace to male dieta od susedov :)
Teraz sa Adam hral v izbicke a vytiahol auticka, s ktorymi sa nehral uz asi pol roka, radost prevelka - ako nove! Magnetku uz vraj nechce :)
Pred chvilou zahlasil, ze si chce kupit nejaku rozpravku na CD, tak som sa ho spytala, ci "znovu nieco chce", pochopil a nejak to "zahral do outu", ze vlastne nechce :)
Tak uvidime, ako sa to vyvinie dalej. Tri krabice hraciek su uschovane na povale a skor ako o tyzden (zatial, cas ukaze, aka doba je potrebna) mu ich neplanujeme zlozit Chichocem sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama