Vychovali sme lakomca?

Ja som najstaršieho stále napomínala, musíš požičať, nebuď lakomec.
Dopadlo to tak, že on chudáčik sa hral vonku s vlastnými rukami a ostatné deti s jeho hračkami. Jednoducho rezignoval. Urobila som zle.
Ďalších dvoch som už usmerňovala, len keď išlo už skutočne do tuhého.
Teraz je to tak, že najstarší si svoje stráži a nedá aj keď už je dosť starý. Tí dvaja zasa nemajú najmenší problém sa podeliť.

Akira, ešte minimálne najbližších 15 rokov nebudeš môcť povedať, že si dieťa vychovala .

je to normálna reakcia deti,veď sa musia nauciŤ biť aj sebecký v dnešnom svete sa jej to zíde.v jej veku to možno ešte nevie rozumne davkovať ale ono sa to upravi...
a máš veľmi krásnu dcérku, radosť pozerať

nebooj, este len teraz to zacne byt sranda . aj drobec si si nechal hracky zobrat ... potom braval on. teraz spekuluje: "mam pre teba darceeek, uzasnyy." "a co risko?"- otvorim darcek a v nom riskov vlacik "no, mas vlacik, mozes sa so mnou hrat!"

my sme v tomto obdobi mali super kamaratov 7 cigancat (2 rodiny) so super mamami. hraciek bolo na ihrisku malo tak sa hrady a tunely robili holymi rukami. aj deti aj mamy. bolo to v lete, takto nam cele ubehlo a po lete bolo aj po chamtivosti. ono to prejde, kazdym dnom bude Nicol nasavat vztahy a dosledky svojho konania, tvoje upozornenia. Myslim, ze vobec netreba pritvrdit

Aki,

je presne v takom veku, keď to prichádza (viac-menej) u všetkých detí - rovnako ako prichádzajú iné obdobia - či už je to "hanbenie sa" (do určitého veku sa dieťa nebojí ísť s kýmkoľvek cudzím a potom od určitého veku sa len schováva mamke za sukňu), či je to obdobie "Prečo?" a všelijaké iné obdobia vo vývine dieťaťa - konkrétne toto by som spájala práve s tým, že dieťa si začína uvedomovať niečo také ako "vlastníctvo". Doteraz vnímala veci okolo seba len tak, že proste sú - teraz si začína uvedomovať, že je rozdiel v tom u koho sú, kto má na ne nárok - a úplne prirodzene a samozrejme chce, aby to bola ona.
Nie je to nič, čo by vzniklo nejakou tvojou chybou a naozaj nepomôže nič iné ako vysvetľovanie a hooooooooodne trpezlivý prístup. Prejde ju to - neboj, presne ako písala Lydush, uvedomí si, že je to vzájomné - nedáš/nedostaneš.

Adus,super si to napísala .

...ja si ešte spomínam, že toto obdobie prejde...prebehnete tým ani nespozoruješ a zas príde niečo iné...
...naši sa delia, tá dvojročná reve, lebo si chráni svoje, ale automaticky berie, čo je bratove. Takže spory máme, ale vždy sa dohodneme ku vzájomnej spokojnosti...
Momentálne som riešila, čo som prisadla k počítaču na chvíľu, ako si krpatá chráni svoje:
hysacky rev z detskej (ja neposeremos) a počujem: MOJE MISKY!!!!! to suuu moje MISKYYYYY! MOJEEEEE!!!!
Maťko mi kope do misieeeeeK!!!
Pýtam sa: čo je, čo ju rozčuľuješ?
Syn: Ona vrieska a bije ma !?!!! a ja jej chcem ukázať taký trik.
Ja: a vysvetlil si jej to, že ideš robiť trik?
Syn zháčený: nieeeee
ja: Tak čo jej kopeš do misiek, keď sijej nič nevysvetlil. Jej to vysvetli a ona ti požičia svoje misky.
Odišli obaja spokojní. mama riešila každého rovným dielom, gól je ten, že moja chvíľa pri počítači už uplynula a druhý gól je ten, že tie misky si ani jeden nevšíma.

...ale nie, vážne teraz, sa mi marí, že to prejde ak budeš trvať na tých istých nemenných pravidlách bude si ich pamatať aj v škôlke aj v škole a čo je najkrajšie, podľa toho si bude vyberať aj priateľov.

S malým sme nemali nikdy problém(teda zatiaľ)...vždy ochotne požičal...som zvedavá, ako to bude neskôr

Najstarší syn nemal na ihrisku nikdy problém požičať niekomu hračky(skoro všetko takto postrácal,lebo si nepamätal,kto si čo vzal a nevrátil ),ani nemal problém,keď jemu nechceli požičať.Jeho to nejako netrápilo,keď sa s ním podelili fajn,keď nie,našiel si inú zábavku.A mladší synovia,to boli iní draci.Od mala majú problém požičať cudzím deťom hračky,ale len keď sú vonku.Nevravím,že sú lakomí,ale akoby "selektovali" a to všetci traja,komu čo požičajú.Ja nerobím z toho tragédiu.Možno je to tým,že pár krát sa stalo,že niečo požičali a už sa im to nevrátilo späť,alebo zničené a pokazené.Nestarám sa do toho,sami si musia vytvoriť svoje miesto medzi kamarátmi a dohodnúť sa medzi sebou.Ani ich nepoľutujem,že im druhé deti nepožičajú hračky,vžy som im vravela,že to nie je ničia povinnosť.Zaujímavé ale je,že medzi sebou si požičiavajú,vymieňajú bez najmenších problémov.Aj sa pohádajú,ale keď chcem "robiť policajta",nemajú žiadny problém,všetko je O.K. a zastanú sa jeden druhého,hoci si dovtedy vlasy trhali

U nás sa teraz premelie veľké množstvo detí rôznych vekových kategórií 2-12 skoro každý deň; náš Kubi je na detský kolektív zvyknutý (jasle, škôlka, časté výjazdy s detnými priateľmi, moje občasné opatrovanie rôznych detičiek), no stáva sa čoraz častejšie, že po väčšej návšteve sú jeho hračky zdemolované, rozbité alebo proste zmiznuté... takže chytá dosť zvláštne maniere, čo sa požičiavania týka.
Sama som zmätená. Aj ho chápem; aj mu vštepujem, že keď požičia on, požičajú nabudúce aj jemu; aj ma už nebaví robiť fakt každosekundový dozor... Pokiaľ sa toho nezúčastňuje dvojročná, pre ktorú by boj mohol byť nebezpečný, tak to už nechávam na nich. Nech sa dohodnú; nech si vydobyje silnejší... Ťažko aj opísať, koľko som sa "nasudcovala" v týchto sporoch; každý tvrdí niečo iné; keď mám byť nonstop s nimi, tak ani jesť im nepripravím ani nič, lebo zákonite -keď vyjdem z izby, príde ku konfliktu alebo zraneniu alebo odtrhnutiu hlavy plyšákovi, dolámaniu gitary, znefunkčneniu obľúbeného žeriavu, vyliatiu džúsu na posteľ... a pod.
Toto nebola rada; to bolo vyrozprávanie sa. Na nijaký spoľahlivý systém som neprišla; volím zatiaľ rezignáciu a ak vládzem, tak prehovorenia do duše, logické zdôvodnenia, príklady, vysvetlenia... ktoré väčšinu zúčastnených nechávajú úplne ľahostajnými Tak je to.