Zabudli ste si niekedy dieta?

...ja som si tiež ešte nezabudla dieťa, ale...keď som chodila do školy, tak mal brat varovať Dávidka, ale ten odišiel z domu, bo si myslel, že je doma babka, ale nebola, Dávidko bol vyše hodiny sám doma ...mňa zabudli v pôrodnici, tak sa tešili a ponáhľali... a otec pred šenkom, cca 15minút cesty od domu, mala som niečo cez rok

obcas ma prepadne pocit, ze som risa zabudla, ked je s otcom cez vikend a my zvysok, robime vacsi nakup, chodime po rodine, vsetci v aute, dieta nikde! ja zabudliva som, preto sa radsej takto "desim" akoby som mala zaspat na vavrinoch . tento tyzden ale brat doniesol risa do detskeho kutika, nebola tam kamaratka, ale cudzie baby na vypomoc. ked som brata vyzdvihla v meste, sli sme po prcka a baby nas uz vydesene cakali: ani mu nenapadlo, ze musi na seba nechat kontakt. kludne ho mohli predat a odsedela by som si to ja .

Dieťa som si nikdy nikde nezabudla - mne to príde dosť divné, zabudnúť dieťa v nákupnom centre, v reštaurácii, či proste hocikde inde. Ako sa to dá?

ani ja som našťastie dieťa nikde a nikdy nezabudla. Ale tiež mám niekedy ten pocit. Keď je MM doma, tak ráno chodím do obchodu sama. Sem tam sa pristihnem, že pri ceste domov rozmýšľam, či som Maťa nechala v obchode alebo je doma.
Ale zdá sa mi čudný ten článok - tí rodičia. Niekoľko hodín boli doma a oni si nespomenuli na dcéru?

dieťa som si síce nikdy nikde nezabudla, ale párkrát sa aj mne stalo, ked som išla bez dcérky niekam von alebo do mesta, že som ju zrazu začala hľadať, oblial ma studený pot, ked som ju nevidela a až potom ma ťuklo že zostala doma, ona chodievala som mnou skoro stále všade a ked som zrazu išla sama, nejako som si nevedela zvyknúť

Priznávam, ja som zabudla . Ale nie v obchode alebo tak dajako, my sme ho zabudli v škôlke. Obaja s MM a práci, mali sme dosť riešenia, a dajako nám ušiel čas. Len pred 16:00 Mm zvoní telefon, že či nám dieťa nechýba. My obaja hodinu cesty od domu a škôlku o 5 min zatvárali. To bol frmol, niekoho narýchlo zohnať a poslať poňho . Krpec sa najprv fučal a potom bol hrdina a všade sa chválil, že ho rodičia zabudli v škôlke Obe staré mamy ľutovali chúdatko vnúčika

casto sa pristihnem pri tom, ze spanikarim v aute, jeeemine, ja som zabudla najmladsie dieta v nakupnom kosiku aj s autosedackou a potom sa myknem v aute a kricim, Tifiii, Charlotte je vedla teba?! so smrtou v ociach.... kedze po dvoch paviancatach mam kludne dieta, asi za odmenu takze zatial nie, ale vidim to ako realnu sancu...
bigmama

u nas v nakupnom centre bol kedysi detsky kutik. Moj otec tam bol s mojou Evickou - mala hadam 3 roky. Pekne sa hrala, ked tu otec - starsi pan, si potreboval "odskocit". Povedal Evicke, ze hned pride, nech sa hra a pocka nanho. O chvilku, ked sa vratil, dietata nikde! Behal, hladal ju po celom nakupnom centre, ked tu zrazu hlasia:
"Evicka M... caka stareho tatu na informaciach!"
Ani by som sa to nedozvedela, ved "mali sme sa veeelmi dobre", len Evicka sa pochvalila, ako hompalala nozickami na informacnom pulte, kym cakala na stareho tatu
Toto nie je to bezne "zabudnutie dietata", len mi to tak po rokoch rokucich prislo na um
Eva

Baby ja som si veru zabudla dieťa v obchode
ked som bola na materskej, bol doma aj moj otec. Vačšinou som si len odbehla do blizkeho obchodu, raz dva nakúpila a oni dvaja boli spolu doma. Raz sa mi stalo, že otec nebol doma obliekla som si malú(mala asi 1,5roka)naložila do kočiara a šli sme na nákup. Bolo to v zime, kočiar som odstavila v obchode a nakúpila. Rýchlo som nákup zbalila a fujazdila domov....až na polceste som zdesene zistila kde mám kočík???? Urobila som rekord na kratke trate v behu a moja dcéra spokojne sedela v kočíku v obchode, nikto si nič nevšimol
Takže stáva sa

Ej veru zabudli.A nie len tak hocikde ale na diaľničnom odpočívadle kúsok pred Vysokými Tatrami.Spravili sme si cikpauzu,chvíľku narovnali svoje telá a spoločne sme sa všetci vybrali do auta,zabuchli dvere a vyštartovali.A už na diaľnici nám Lenka hovorí že Stanko neni v aute.On sa ešte pred tým ako sme nasadli zvrtol a šiel si ešte cvrknúť na vecko a nepovedal nikomu nič.Aj keď sa nesmie na diaľnici cúvať,my sme si cúvli.Našťastie to bolo len cca 50 metrov,ale Stanko už bol prekvapený kde sme?Odvtedy si pri ceste okolo toho dotyčného odpočívadla spomenieme na tie krušné chvíle.

Moja chodila kazdy piatok na vytvarku. O tretej koncili a ja som ju vzdy vyzdvihla. Len raz mi o pol 4tej volala testina, ze jej volala ucitelka ( nastastie nasa kamoska) ze sme asi zabudli.. A pravda, ja som vtedy vyletela a vykrikla: Preboha, dnes je piatok!!! Fakt ale je, ze vytvarku maju v skole a o 4tej by som tam aj tak bola...

Najvacsi sok som ale zazila pred asi mesiacom...
Od rana som behala s malou na aute. Na postu, k doktorke, do lekarne, do prace zaniest papiere, potom sme zastavili u babky, mala si vzala ruksacik, mala ist na obed k babke kym budem vybavovat, vysli sme hore, rozlucili sme sa. Sadla som si do auta a vravim , Emka, zapni sa. Pojdeme este toto a toto a rozpravala som jej asi 10 minut dolezite veci, vravim si je ticho, pytam sa , Emuska a co si tak tichucko, pozrem do spatneho zrkadla a EMKA TAM NEBOLA!!! ja som skoro fakt infarkt dostala, lebo mne emka zmizla z auta pocas jazdy !!!

Zabudla som, ze som ju bola zaviest k babke... V momente ako som nastupila do auta...

Zabudla..najmladšiu pri obchode.. ponáhľala som sa dokončiť obed..dieťa som zaparkovala v kočiariku pred potravinami..nakúpila čo bolo treba a poď ho domov.Vyložila som nákup,prezliekla ... niečo sa mi zdalo ,že mi chýba...ak by som v tedy behala Maratón, určite by som zabehla ten najlepší čas... moja malinká spala...v spánku sa krásne usmievala a ja, v hanbe, tlačila pred sebou kočiarik... len v domácich šatách a šľapkách . Bolo to pred 33 rokmi...

Zabudla som si dieťa - syna na krúžku...
Mal výtvarný krúžok a s druhým dietkom som mala nastúpiť do nemocnice na zákrok. Mala hrčku za uškom a nevedelo sa čo to je....samozrejme panika a myšlienkami som bola úplne inde než v reále. Po práci som zháňala ešte nejaké veci, čo budeme v nemocnici potrebovať a "docupkala" som domov. Vykladám nákup,...v tom mi udrelo, že nie je náš "picasso" doma. Už by rozkladal výkresy a klábosil, čo bolo na krúžku. Schmatla som mladšie a upaľovala ku škole....Tam už zamknuté a nikoho. Oblial ma pot, kde sa dieťa asi tak podelo. Skrátim. Míňala som sa cestou s učiteľom....ochotne viezol syna domov....ja pešo, oni autom, takže sme sa nevideli. Doma nikto, takže späť ku škole, čo keď náhodou..... dorazili ku škole vo chvíli, keď ja som upaľovala zase domov.
Nakoniec sme sa na niekoľkýkrát behania hore-dolu zišli v byte .
Nervy v kýbli, jazyk až po kolená...ale vďaka, že sa našiel.
Mobily vtedy ešte neboli ... ja som si myslela, že ho asi uniesli.

Aj nám s manželom sa stalo,že sme zabudli aj nezabudli dieťa.Prvých dvoch máme hneď po sebe,takže kde sme išli všade sme malé deti vláčili so sebou.Tak sme raz boli v meste syn už cupkal po svojich a dcérku niesol manžel na rukách,boli sme v nejakom obchode,tam stres,deti dačo vymýšľali a my rýchlo von,v tom manžel,že kde máme Kristínu,ja v prvom momente šok,syn bol vedľa mňa,potom pozriem na manžela a začala som sa smiať ako blázon,on ju držal na rukách okolo išli takí pubertiaci,keďže počuli čo riešime ukazovali nám či nám šibe keďže s manželom vyzeráme obaja mladšie na svoj vek,nikto nám neverí,kto nás pozná,že máme 4 deti.Určite si mysleli,že na nás treba poslať sociálku,keď nevieme,že si deti držíme na rukách poviem vám nasmiali sme sa riadne,ale v prvom momente by sa vo mne krvi nedorezal druhýkrát sa nám to stalo v lete min. roku,boli sme na výlet v ZOO v KE,pozerali sme na prehliadku dravcov,dcéra tam účinkovala ako dobrovoľník keď tu mi zaťuká nejaký pán na plece,že nemali ste tu bábätko? Ja som hneď vyskočila,že kde je malý,mal vtedy 1a pol roka,on sa nebojí ničoho,tak sa nudil vybral sa na neďaleké ihrisko na piesok bol to šok,lebo tam bolo veľa ľudí,najprv som si myslela,či ho nebodaj niekto neuniesol,vyzerá totiž veľmi rozkošne ale po trochu behania sme ho celí šťastní našli,tak už si budeme dávať väčší pozor ale pri viacerých deťoch je to niekedy nevyspytateľné

Božínku, zabudla som ... V lete cez prázdniny vozievam Dodka k babke na doobedia, lebo chodím do práce na polovičný úväzok a toto leto som aj brigádovala, väčšinou som si ho na obed brávala, alebo ho vyzdvihol MM a brigádovali sme spolu. Raz svokra volala, že sa nemusím stále preháňať, že MM ho zoberie, len mu mám zavolať. No jasne, že som mu nezavolala, zabudla som. Tak som sa večer pobrala domov, v domnení, že Dodko je doma. Prídem domov, hľadám Dodka a jeho nikde a MM si už spokojne hrá hru na PC. Skoro ma roztrhalo od jedu, vykrikujem mu: "Veď som Ti volal, že ho máš po robote vyzdvihnúť." Pozerá na mňa, klipká na mňa nevinnými modrými očičkami, že kedy som mu volala? Tak som tresla dverami naštartovala znovu auto a fujazdila pre Dodka, tam som dostala hubovú, že som ho tam dlho nechala a on sa už bál, že sa stmieva. Uf, som to ja mater.