vytaj nikytav 
ja ti z vlasnej skusenosti poradit nemozem...teda zatial 
,ale od kamosiek co maju podobne problemy ako ty asi toto...zapajaju starsie deturence do vsetkeho...dones mi plienku...pomoz okupat braceka...podaj mu cumlik...pomoz mi poutierat prach, lebo ty si uz velka a sikovna....a tak nejaku...ale v kuse chvalit a podporovat..
...ja takisto neradim z vlastnej skusenosti, ale co keby si si ukradala chvilku len pre seba svoju dcerku, a malinkeho zatial nech niekto (ak ma kto) kocikuje. Vies, take chvilky, ked budete len spolu robit nieco, co môzu len velke dievcatka- ist na "kavicku" do cukrarne alebo tak nieco. Aby sa necitila byt odstrcena.
... pripadne, ak sa ti neda takto, tak aspon ked maly spi, bud s nou chvilu, aby ta mala len a len pre seba...
Viem, upratat, navarit, oprat, a neviem co vsetko este - ale nic z toho si deti pamatat nebudu, zato chvilky, ktore im venujes, si nesu v sebe cely zivot...
ahoj, nikytav,
pises: lebo skoro všetok svoj čas venujem jemu. Naňu teraz akosi nemám čas - asi tu bude treba zacat. Aj dospeli ludia tazko znasaju, ked sa im zrazu dostava menej pozornosti. Ved si skus predstavit, ako asi by reagovala, keby manzel vsetok svoj cas zrazu venoval niekomu inemu - a patrocnemu dietatu sa to zvlada o to tazsie, ze si neuvedomuje vsetky suvislosti.
Ak si sa dcerke venovala hodne, je o to tazsie podelit svoj cas medzi obe deti. Patrocne dieta potrebuje sice menej starostlivosti, ale o to viac pozornosti. A ak budes dceru viac hresit ako chvalit, na brata bude ziarlit coraz viac, ak nie navonok, tak vo vnutri a o to viac.
Mozno by pomohlo vsimat si akukolvek malickost, za ktoru ju mozes pochvalit a robit to "do zblbnutia", pokarhanie pouzivat velmi velmi zriedkavo.
A co najviac sa s nou rozpravat, aj ked zrovna robis nieco so synom, a do vacsiny ukonov ju pozvat, ale nenutit. Napr. idem prebalit maleho, chces mi podat plienku? Ideme ho kupat, pomozes mi pripravit vsetko, co potrebujeme?
A pocuvat ju vzdy, ked ti chce nieco povedat, odpovedat jej - aj ked uz by si jej niekedy najradsej mozno zalepila pusu sekundovym lepidlom...
Vsetko sa ti to vynahradi,ked odrastu a budu mat pekny vztah...
Náš malý tiež začal žiarliť až keď mladší syn začal papať niektoré veci,čo on,začal sa smiať,proste už nebol to mále bábätko,ale rovnocennejší partner-naozaj súrodenec= pre neho sok.to začalo také to aj ja chcem to čo on,aj ja chcem na ruky,ja chcem teraz čítať,ja chcem to.....Našťastie starší chodí do škôlky a mladšiemu sa venujem,kým je starší v škôlke.A keď príde,tak vyvíjame spolu nejaké tie hry,aktivity.Ak môže muž sa venuje mladšiemu a ja si s ním čítam,alebo púšťam autá......Dosť často si púšťame spolu nejakú hudbu a tancujeme všetci traja.A keď mám ten pocit,že zasa žiarli,tak sa ho priamo opýtam, a vysvetľujeme,že keď on bol mladší,tak robil to a to a sním sme tiež takto robili.Niekedy zaberá,niekedy nie.A ešte sa snažím,aby robili spolu nejaké tie činnosti,ako kúpali sa spolu a tak.lenže to ešte ty nemôžeš,nakoľko je malá malá.A každý deň mu hovorím,že ho ľúbim stále rovnako a vždy ho budem ľúbiť a nič a nikto to nezmení,ani braček,lebo lásky je veľa a aj jeho tak moc ľúbim.toto zaberá väčšinou vždy,aj keď len na chvíľu.Trpezlivosť a čím budú starší,tým to bude lepšie.
Pripájam vlastný postreh, možno sa začína obdobie vzdoru. Dieťa vo veku 3r. si už začína uvedomovať samo seba, je v určitých veciach samostatné, niečo má rado, iné mu vadí a už to vie vyjadriť - slovne. Má v hlavičke trošku zmätok a ďalší súrodenec je zrazu pre neho konkurencia, o prvorodených to platí duplicitne. Zrazu zistia,že už nie sú jediný, že už sa svet už netočí len okolo nich a bránia sa. 5.mesačné bábo potrebuje viac pozornosti ako 1.m., a to ešte ten drobec nezačína chodiť. Jedno bábo si už vypiplala,tak vieš čo bude nasledovať. Medzi mojimi deťmi je rozdiel 22m. a starší syn si zvykal na sestru 2 roky. Potom to už bolo dobre. Mladšia dcéra podrástla, zmúdrela, začali sa spolu hrávať, začali si viac rozumieť. Dnes sa tá mladšia po staršom synovi opičí, všetko po ňom opakuje, je vyspelejšia ako on v jej veku. Keď som to rozoberala s odborníkmi, bolo mi povedané, že mladšií sa od starších učia, že dieťa sa od dieťa naučí viac a rýchlejšie ako od dospelého. Radu ti nedám. Musíš to prežiť, snaž sa na staršiu dcéru nekričať, aj keď to nie vždy ide,chváľ ju za každú maličkosť,za hocijakú banalitu, občas ti rupnú nervy, nič nenormálne, ide sa ďalej, chodiavajte spolu na prechádzky, do obchodu, robte nejaké spoločné čínnosti,všetci traja. Jednu radu ti ale predsa len dám: nenechávaj ich zatiaľ bez dozoru,keď sú spolu. Uvidíš,čo bude,každé dieťa je iné, u mňa to asi takto.
Ahoj, my to mame doma ale naopak, syn ma 3 rocky a mala 4 mesiace a mame doma "peklo" co maly vystraja...... uz sme vyskusali naozja vsetko, aj psychologicku ..... jedine co nam poradila je naozaj sa venovat synovi a TRPEZLIVOST....
Drzim prsty ....
Ja mam medzi dievcatami rozdiel 19 mesiacov a veruze sme to mali niekedz pestre, poradim ti len to co sa vyplatilo mne zapajaj dceru do kazdej cinnosti ktoru robis, moja vyberala pradlo z pracky, pomahala mi ho vesat i ked niekedy jej spadlo, spolu sme piekli, nosila plienky do kosa a pod., neustale ju treba chvalit, ze mas v nej dobru pomocnicku, najma pred ockom a starymi rodicmi. Teraz ma obdobie ked sa zacina presadzovat a potrebuje mat pocit dolezitosti..
Teraz maju moje holky 4.5 a 3 a su z nich skvele sestry ktore sa velmi lubia a obcas sa hadaju ako psi ale to je laska
Ja sa pridávam len s malou radou, pretože už mám deti odrastené, ale mala som ten istý problém. Syn po nejakej dobe začal byť tiež nezbedný, neposedný a čo mohol to vyvjedol nejakú lotrovinu. Jediné čo naňho zaberalo, bola práca. Vždy som ho dôležito poprosila o nejakú maličkosť a jemu to dodalo potrebnú sebadôveru. Neskôr túto metódu uplatňovala na ňom i učiteľka v škole.
ahoj dnes som objavila stránku nanič mama a musím povedať, že sa mi veľmi páčí. Škoda, že som ju neobjavila už skôr. Páči sa mi ako si tu navzájom radite a hovoríte o svojich radostiach a starostiach so svojimi deťmi.
Ja mám dve deti. Trojročnú dcérku a päť masačného synčeka. Keď sa mal malý narodiť všetci sme sa tak trochu báli, že dcerka začne žiarliť a bede robiť malému zle ale nič podobné sa nestalo. Práve naopak všetkých nas prekvapila svojou nedočkavosťou a radousťou keď ho po príchode z nemocnice uvidela. Pomáhala mi hneď od začiatku sa oňho starať každého riadila ako ho má držať, kto si ho môže zobrať na ruky a kto nie, strážila ho ako poklad. Skôr by som povedala, že žiarlila na to, že ho mal na rukách niekto iný než ja alebo manžel. Lenže teraz je všetko inak. Zrazu sa niečo zmenilo. Začala byť v poslednej dobe dosť trucovitá, panovačná, umrnkaná, dokonca sa mi začala náročky pocikávať, robí každému zle, dokonca aj svojmu bračekovi. Začínam si myslieť, že naňho začína žiarliť, lebo skoro všetok svoj čas venujem jemu. Naňu teraz akosi nemám čas aspoň nie tolko ako pred narodením malého. A jej to začína vadiť.
Prosím ak má niektorá z vás podobnú skúsenosť poraďte mi čo mám robiť lebo je v poslednej dobe viac hrešená ako chválená a ja mám pocit, že som naozaj nanič mama.