Kami to zvladnete lavou zadnou, neboooooj.
Neviem ako ostatne maminy ale ja som davala Luciu privykat....najprv len doobeda, potom ostala aj spat a potom uz normalne. My sme mali nestandardne zaciatky ale to som pisala uz inde, tak sa nechcem opakovat. Drzim vam palce, nech vam to klapne nielen zajtra ale aj potom a stale
kami,držíme palce.my sme to skúšali tak,že prvý deň bol na dve hodiny,potom ďalšie dni / asi 5/ na doobeda a potom sme išli naostro.Užili sme ajajaj,ale to trvalo asi tak tri týždne a teraz je fajn-teda uvidíme zajtra,starší sa teší,ale mladší chce ísť tiež do škôlky,ale má len dva.Však by som chcela vidieť,keby ho tam naozaj dám.
Ale crátim sa,my sme mali perfktnú riaditeľku a tá povedala,že každé dieťa potrebuje iný prístup.pre niektoré dieťa je lepšie učiť hneď na celý deň,niektoré dlhšie na pol dňa.neviem,však uvidíš.Ale Martinka je tak krásna,že keď sa pozrie tými svojími kukuč na učiteľku,tak hneď bude obľúbenec.
No mne sa zase stalo že som sa hneď na druhý deň v škôlke s druhým dieťaťom /mám 3/ stala matkou vyhnankyňou...Mamááááááá prídi potom ja ešte nechcem ..ešte sa hrám.. a potom sa to bežne opakovalo ...Asi som na nič mama
Fialka,to sa stalo aj mne,ale až po dlhšej dobe.Privítanie typu už si tu,tak skoro?to sme mali často,ale som sa tešila,že mu je tak dobre v škôlke.
To som rada a teraz s odstupom času sa nad tým len pousmejem, ale vtedy som sa tak tešila že aj moja sa poteší keď ma uvidí a rozbehne sa mi do náručia /vieš ako to vo filmoch býva/
aaaaale aspoň máme na čo spomínať dnes by som to rozhodne tak neprežívala ale vtedy- aaach tie emocie .
kami,moja mala je "mamin cicik",no a ja som strasne tazko znasala to,ze odrazu mi nebude blaznivo lietat po byte...prvy den neplakala,ale kedze zijeme v zahranici,je tu trosku iny system.napriklad mi dovolili odprevadit ju iba po dvere triedy hned prvy den.ziadne adaptacne obdobie,proste skola povinna od 3rokov...druhy den ju odomna nasilu maestra odtrhla a poslala ma domov.odisla som so slzami a citila som sa ako krkavcia matka.ale poobede mi vysvetlovala,ze keby som jej slzickam ustupila raz,cakalo by ma to dennodenne.
a mala pravdu.mala uz sceny viac nerobila.za odmenu dostala hracku,co si dlho priala
a po tyzdni mi uz celu cestu vypravala,co vsetko robili,pysne mi ukazovala svojich spoluziakov a spoluziacky a vyskrekovala pesnicku,co sa naucili
teraz nas caka druhy rok,medzitym sme zmenili mesto,skolku,ale zvlada to,tak musim aj ja.
nastastie mna momentalne dost zamestnava moja praca,takze aspon nemam tolko casu smutit za nou
Tak. Aj môj deťúch je už statočne v škôlke. Zobrala som si tento týždeň dovolenku, nech sa mu môžem naplno venovať... No a učka mi dnes vraví - veď vôbec neplače, prídite po neho až po spánku. 
A ja som sa bála, či nebudú chcieť prvý celý mesiac adaptovať... Podľa mňa mu je v škôlke lepšie ako doma alebo u deduša - dospeláci mu cez prázdniny zjavne liezli na nervy. S rovesníkmi je mu lepšie.
Ahojte,
pripájam sa do klubu, aj moja malá išla dnes prvý krát do školky, podľa tradície MŠ prvý deň doobeda aj s rodičom - teda so mnou...
Priniesli sme paniam učiteľkám kvetinky,ochutnali chlebík s "maslenkom",
s maminkami sme vypleli pieskovisko - cez prázdniny sa uchytila dáka burinka
a pred obedom Emka revala že ona ide domov s pani učiteľkou 
...,
tak som zvedavá ako to bude pokračovať
my sice ideme do skolky uz druhy rok, ale prve rano sme si tiez pekne domapoplakali.
v prvom roku sa treba pripravit aj na to, ze namiesto usmevu a radosti, ked pre dieta pridete, vas dieta mozno aj zbije ako to bolo u nas.
ked som pre malu chodievala, tak ako ma uvidela sa rozplakala, potom ma sem tam vonku aj "vybila" a obcar tak cestou domov revala, ze som myslela, ze niekto na mna zavola socialku ;).
Chuda znasala to odlucenie tazko, ked ma zbadala prislo jej luto, ze nie sme spolu a ten stres si potom takto na mne vybijala... nastastie to preslo:)
Drzim vsetkym detickam a rodicom palce, aby sa im skolka co najskor zapacila...
Caute maminy neviete mi prosim niektorá poradit, co mam robit ked moja mala kazde rano ukrutne place ked pride do skolky? Az mi to srdce trha (brokenheart) ked ju pocujem a musim odist .Ako ju ukecat, alebo presvedcit ze tu chvilu bez maminy vydrzi? Je tam len doobeda.
Ahojte,
kikvajs nie si sama. aj moja takmer 5rocna dcerka strasne rano vystraja ze nechce ist do skolky, zacne este doma, hned ako sa rano zobudi a prestane az v skolke teda az potom ked odidem. chcela som ju nechavat cely den ale kedze som doma pri druhom dietati zatial sme sa dohodli s ucitelkou ze cely september bude chodit iba do 12.00. potom uvidime. inak ked pre nu pridem uz je uplne v pohode a ked sa spytam ako bolo v skolke, povie ze dobre.
tak som zvedava co bude zasa rano.
ahojte maminky...nás tieto "škôlkárske radosti" čakajú našťastie až za rok...ale práve včera som si na Vás a Vaše ratolesti spomenula, keď som doobeda išla do mesta okolo škôlkárov na prechádzke...s p. učiteľkou za rúčku išiel asi 3 ročný chlapček- očenká celé červené a opuchnuté od plaču, ale už neplakal- normálne mi až slzy vstúpili do očí, keď som si predstavila moje princiatko, takto o rok ...ale prekonala som to s dvoma staršími, tak hádam vydržíme aj toto ...inak mne najstarší syn reval každé ráno skoro mesiac, ja som v škôlke bola hrdinka, ale akonáhle som odtiaľ vypadla, tak som revala an ulici a v aute...mne pomáhalo to, že keď som sa učiteľky spýtala, že ako to prebieha po mojom odchode, či dlho plače a tak, tak ma ukludnila, že plače, len chvíľku a potom ho zaujmú hračky a pokiaľ si pre neho neprídem, tak si ani na mamu nespomenie...
My to máme naplánované cca od marca budúceho roka - už teraz mám bruchabolenie! Zjari som tiež stretla na prechádzke miestnu škôlku a drobec mojej známej - Timejka - tak strašne plakala! Je taká nádherná drobučká s prekrásnymi okáľmi - plakala až sa jej pliecka otriasali! V poryvoch plaču sekano vypúšťala slová:"Ja ch - cem - í-sť do-moooov!" Pýtam sa jej: Timi, prečo tak plačeš?" A ona mi na to úplne vážne:"Čo nerozumieš? Chcem ísť domov!"
Mala som chuť ju schmatnúť za ruku a vziať k sebe. Bolo mi do smiechu, bolo mi do plaču a až ma srdce bolelo - a to bolo cudzie dieťa! Čo, ja úbohá, budem prekonávať pri vlastnom?!
Martinka zvlada skolku celkom dobre,prvy den som ju chcela vziat domov po dvoch hodinach, ale zo skolkarskeho ihriska sa jej nechcelo odist, tak som sla na nakupy, ze pridem po nu naobed. Dozvedela som sa, ze na chvilu spustila plac, kde som odisla, ale ukludnila sa hned, ked jej ucitelka povedala ze pridem neskor. Inak vonku sa mi zdala mierne soknuta, potom uz ok. Zatial sme to zvladli rano bez placu, dvakrat uz spala v skolke. Len ma teraz taku divnu fazu, place pri najmensom dovode, nezavisle od skolky, lebo taka ufnukana bola aj predtym.
Inak maju v skolke chlapceka, ktory ako rano zacne revat, tak pokracuje skoro cely den, dnes ani nespal, ostatne deti len velmi tazko zaspavali pri jeho vykrikoch. Obdivujem ucitelky, ja by som hned utiekla. Paci sa mi system pri tych najmensich, sa striedaju tri ucitelky, aj to je zrejme malo, ked to treba obliekat, obuvat, obcas krmit ..., pri starsich niekedy davno boli aj pri malych len dve.
kami, no konecne si doobeda mozes pospat
Sak som aj dnes provozovala, aby som nejak prezila do vecera, len malo vsak pomohlo, ozaj nechapem co sa deje, toto je uz extrem, som ako namesacna, len dufam ze docasny. Teraz vecer som sa kus prebrala, idealny cas.
Kami,ja som skoro syna vybrala zo škôlky,nebyť učiteľky,ktorá mi volala až domov a povedala,aby som vydržala a nevzdávala.a som jej dodnes za to vďačná.Syn sa veľmi teší do škôlky,má tam kamarátov a nie raz mi povie,prečo som už prišla. / krkavčia mať,v škôlke lepšie ako doma /.Len Boh vie,koľko som sa naplakala,keď ho odo mňa trhali,ale učiteľka mi povedala,že on hneď ako odídem prestane.Aj tak bolo,počúvala som za dverami a keď zistil,že nemá komu drnkať na nervy,tak prestal.Máme to my mami ťažké a detičky ešte ťažšie.
My sme tuším rekordéri, po štyroch dňoch v škôlke má moja malá riadnu virózu. Preplakala celú noc, zatiaľ je riadne zasoplená. Kurírujem ju bylinkovými tinktúrami, ale ťažko to rozchodíme do pondelka. Čakala som, že bude chorľavejšia, ale tak skoro.
Je teraz niečo vo vzduchu,tak čakáme aj my.
A Vám držím palce,aby ste sa skoro vyliečili.Škoda,už si začne zvykať a hneď to prerušíte.
No,Kami,tak som na Vás myslela,mne starší zo škôlky doniesol bacil,zatiaľ je v pohode,ale mladší soplí,bolí ho z toho oko,hlava,v noci dve hodiny plakal.........A zase začíname.
Strašné, či škola alebo škôlka stále sa to točí, keď nie jedno dieťa tak druhé... Tie maličké to zvládajú najhoršie. Ja skúšam bylinkové tinktúry od S.Marie, decká nie sú zdravé hneď ale väčšinou sa zvolní priebeh a do týždňa sa vyliečia.
no pekne sa doma liecte ... my mame prvy den v skolke az zajtra, lebo sme teraz oneskorene dovolenkovali. nuz ale asi som volaka hrozna mat, pretoze drobec ide hned od prveho dna naplno zarezavat, ziadne adaptacne obdobie. este ani neviem, co vsetko mi treba zobrat, tak berieme len oblecenie, papuce, pyzamo a zubnu kefku ... a dozvieme sa ostatok az zajtra.
drzim martinke palce, nech sa jej paci v skolke ked znovu bude moct ist. myslite na nas trochu zajtra, nech to tiez zvladneme
My uz tiez "jaslickujeme"! Kedze som musela ist v stredu do nemocnice (nejak si to nase dalsie babo v 1O-tom tyzdni "rozmyslelo"), takze musel tato nosit deti do skoly a do jasliciek sam! Bol hrdina, vsetko stihal, len vravel, ze bol malicky hrozne uplakany, ked prisiel domov a v noci zle spal. Ked prvu noc preplakali a rano sa nechcel pustit jeho nohy, tak mu "zhodil uhliky" a hned sa ukludnil. Popadali mu vsetky na dno pohara! V nemocnici sme klabosili s babenkami (to uz boli skor babicky) a oni veru tiez detom zhadzovalli uhliky. Jedna varvela, ze jej sestra, obliekala detom tielka naopak, pri prvom si tak zvykla a aj ostatnych tak obliekala - ucitelka sa vraj ani necudovala. Su to sice stare babske recepty, ale pomahaju.
Nas tato tiez na mna pozeral prvy-krat cudne, ale ked mu povedala jeho mama, ze to robila aj im, tak si prestal tukat na celo! Ked s nimi ostal sam, tak mu ine neostavalo! len tak sa nauci a som nakoniec rada, ze bolo ako bolo - ved su to aj jeho deti, nie??!! 
SM môžeš nám neznalým vysvetliť čo je to "zhodiť uhliky"?...teda dúfam že nás je tu viac nechápavých
Hlásim sa k nechápavým.
myslím,že to je nejaké to "čarovanie".Aspoň mne svokra hovorila,že to nejaké babky robili,keď boli deti malé,či nie sú urieknuté.Ale ako sa to robí a čo to znamená,tiež neviem.
Devcata, aspon zhruba: Detsky energeticky system je velmi jemny a rozhodi sa velmi lahko. Prejavuje sa to tak, ze dieta zacne byt zrazu mrzute, place, boli ho hlava, niekedy zvracia, niekedy ma nevysvetlitelne hnacky (zvracanie a hnacky su obranou oragnizmu a je dobre, ked to vyjde von).
Niekto dava detom na rucku cervenu stuzku, niekto oblieka spodne pradlo naopak, mne dali pre maleho vo vrecusku zasity čistec (očianka).
"Zhodit uhliky" znamena vziat 3, 6 alebo 9 zapaliek a pohar s vodou. Postupne sa zapalky zapaluju jedna od ruhej a ked su zhorele asi do polovice, tak ich treba ulomit (o okraj pohara alebo s druhou zapalkou) tak, aby spadla obhorela cast do pohara. Ked ostanu plavat na povrchu, tak to nebolo "z očí", ale ak padnu na dno pohara, tak sa spalila negativna energia, ktora na dietatko "ulepila". Potom sa moze dietatku s tou vodou trosku pretriet celo a licka.
Vodu z pohara vylejeme do vylevky alebo do zachoda.
Su este ine postupy, tie sa vsak posuvaju len v den, ked je spln, aj to osobne. Ale funguje aj hore spominany jednoduchy postup.
Ak nemam doma zapalky, tak si aspon zapalime cajovu sviecku, zhasneme svetlo a pozerame sa do plmienka, kym maly neprestane plakat a neukludni sa.
Moja svokra to vie robit aj s vodou a lyzickou, ale tento postup neviem celkom presne.
Pred par rokmi bola u mna na navsteve kamaratka s pol-rocnym syncekom a dvoj-rocnou dcerkou. Boli sme v meste, stretli sme mojho spoluziaka v parku, chvilu sme sa bavili, len co odisiel zacala mala plakat a trucovat. Uz sme museli ist domov a ona si lahla na lavicku a revala (lebo touz nebol plac). Ja som mal malickeho v klokanke a sla som smerom domov. S malou zotala jej mama. Zrazu oproti mne sla zena, zastavila ma a hovori, ze mala dostala z oci! Pozela som na nu ako vyorana. Ani necakala co jej na to poviem a hovori mi: "Treba je očúrať na zachode rucku a rubom sukne alebo tricka je vysuchat licka." A kracala dalej .
Celu cestu mal plakala a doma sa nedal vobec utisit, popiskala sa, povracala a nakoniec nejako zaspala. Ele ked vstala, tak sa s nou nedalo poradit a kedze sme uz nevedeli co, tak sme vyskusali, co poradila ta pani v meste. Zrazu sa ukludnila, sice sa este triasla, lebo plakala vkuse asi hodinu, ale nakoniec prestala a aj nieco spapala.
Ked uz neviem co je mojim detom, tak im zhodim uhliky a hotovo. Mozno to vyzera ako blbost, ale pomaha to!
Podobne postupy sa daju najst v knizkach o psychotronike, aj v knizkach niektorych ludovych liecitelov.
Pekny den a vela uspechov v skolkach, SMaria animacentrum
SM Ďakujem za vysvetlenie, ešte som o takom niečom nepočula
SM, nepochybujem, ze nejake taketo energeticke posobenie je mozne ... len by ma zaujimalo, co si myslis o tych ritualoch ? Preco funguju a preco casto kazdemu funguje cois ine ?
Ja som ako k jedinemu vysvteleniu prisla k tomu, ze tie ritualy su len barlicky, kt. mame , al. inemu cloveku pomozu vykonat nejaku energeticku ochranu - ludia by neverili, ze su schopni vykonat cosi take neuveritelne "len tak", ale ked je to zabalene do nejakeho ritualu, tak zrazu bezhranicne veria v jeho silu a zvladnu to.
nikde som citala, ze matka je s detmi nejako viac energeticky spojena cca do 8r dietata a vtedy ma vraj aj vacsi vplyv, ked je to dietatu potrebne (neuvedomele to moze byt zrejme aj negativny vplyv).
Neviem, kolko je na tom pravdy, asi sa to dost tazko testuje , ale ja som sa naucila posielat detom takto "pozitivnu energiu", ked citim nejaku neprijemnost, unavu dietata, ... a pod.
Ked su chori, tak sme vymysleli taku hru, ze im budem posielat neviditelne gulinky, kt. zosilnia ich tielka tak, ze dokazu rychlo vyzdraviet. Pamatam sa, ako som spekulovala, ako sa dostanu tie gulinky do ich tiel, vymyslala scenare o tom, ako sa vedia predrat cez kozu, ked tu mi dcera hovori, ze to je predsa jednoduche, ze ona ich bude hltat
Svetlanka, to co si opisala je krasna praca s energiami. Da sa "zrovnat" energeticky obal (aura) dietata, tak ako pises. Ci uz su to gulicky, prud svetla, kvetinky, cokolvek, co si clovek vie predstavit a dat tomu pozitivny naboj a instrukciu, co to ma robit. Niekedy to robim rukou okolo telicka ked lezi a aj ked ma zavrete ocka, tak sa usmieva, lebo presne citi, kadial idem a je mu to velmi prijemne. Niekedy to robim ako ty, zue si predstavujem ako ho hladim a predstavujem si, ako sa mun okolo telicka vytvara taky ruzovy oblacik a vsetko skarede sa meni na krasnu ruzovu farbu (ked sa niekomu nepaci ruzova, tak hocijaku, aku povazuje za liecivu a prijemnu).
Len ked som unavena a sama mam so sebou co robit (ako napr. dnes, prislo ku mne do prace traja ludia, ktori ked odisli, tak som nevedela, ci si mam dat poldeci alebo kavu, aby som neodpadla - mala som pocit, ze mam teplotu, ale ked som si ju odmerala, tak som mala 35,8 - co nie je teda normalna teplota, aspon u mna nie). Vtedy vezmer zapalky alebo sviecku, lebo malemu pomoct treba aj ked ja nie som v pohode.
Podobne postupy, ako opisujes sa pouzivaju aj pri liecbe vizualizaciou (naaadherna technika, ked si ju clovek osvoji, skvela vec, len keby v tom zmatku nezabudol a pouzil to skor ako lieky ).
Takyto postup je, akoby som to nazvala, viac "kosher", ako palenie zapaliek. Je to "cistejsie". Totiz energia, ktora sa akoze "spali" nikam nezmizne a jej kvalita sa tiez nezmeni, len sa oddeli od energetickeho obalu. Ked sa energie "zrovnavaju" mentalne, tak sa meni kvalita energie a uvolnuje sa prebytocna (ale uz cistejsia, jemnejsia, pozitivnejsia) energia z aury. Ked je energie malo (niekto z nas "cucol"), tak sa doplni, co pri uhlikoch nefunguje (aspon som si nevsimla).
Nemyslim, ze by to bolo v ritualoch, mne to pride jenoducho ako postup, ako nieco napravit, aby nam to neposkodilo (ine je ked niekto "porobi, uhranie", tam uhliky uz nepomozu a to by som nechala na inych odvazlivcov, ktori sa tomu venuju). A preco to niekomu nefunguje? Preto, ze tomu neveri a nahlu zmenu v spravani pripise unave, chorobe, zubkom... a proti voli rodica sa to robit nesmie. Inemu to nefunguje preto, lebo nepotrebuje takyto sposob - potrebuje skor urobit to tak ako si pisala.
Myslim, ze o tychto veciach (babskych receptoch) vedia viaceri, len sa o tom nehovori. Ale ked sa o tom zacneme bavit, tak zistim, ze mnoho ludi to v tej, ci onej podobe skusilo a niektory z tych postupov zabral.
-----
Moja sesternica sla s 2-rocnou dcerkou na pohotovost, lebo mala uz druhy den vysoke teploty, zvracala, hnackovala. Tak hrozne mala kricala, ze je doktor nevedel napichnut infuziu, aby docista nedehydrovala. Podvecer uz boli z malej docista hotovi, nevedeli co s nou. Vrchna sestra zrazu hovori sesternici, aby jej dala malu, ze s nou pojde na sesternu. Samozrejme ju nechela pustit samu. Setricka malej tam zhodila uhliky, dieta sa ukludnilo natolko, ze jej mohli dat infuziu, klesla jej teplotka a do rana sa stabilizovala. Lekar to videl, ale sa tvaril, ze akoze nic nevidi a ani to nijak nekomentoval.
Nepisem to ako senzaciu. Nie je to taka sranda, ked sa to stane .
---
SMariaanimacentrum
SM, ja sa teda vobec netajim tym, ze k takym technikam nemam extra velky vztah, pri tych ritualoch by som sa citila hlupo
Ale vzniklo to tak nejak spontanne, ked tak premyslam viac menej ako dosledok nejakej podpory dietata, jeho individuality ..... proste postoja, ze som tu ako tvoja mama, akceptujem ta takeho aky si a vnimam ta naplno, chcem ta chapat a som ochotna ti pomoct ... no neviem to lepsie vysvetlit.
Ale jednoznacne mozem skonstatovat, ze s trochou prevencie (dostatocny pohyb pre deti dennodenne, nejake ovocie/zelenina, ... ) a s takymto "statim" pri detoch som fakt nesmierne spokojna Ale neverila by som, nezazivat to
Ked sa ti bude chciet odpovedat - ako prosim ta pri takej praci vies, ze to konas dobre ? Lebo to prosto vies, vidis ... ? Ani sa neviem dobre spytat ....
V com je ine uhranutie ?
Svetlanka, aj som chcela teraz napisat, ale uz som grogy, aby som to napisala zrozumitelne . Chce sa mi odpovedat, len ziiitra.
pa, SMaria
animacentrum
Zajtra čaká naše naničmamovské dieťa Martinku, prvý deň v škôlke. Začínam mať bruchabolenie, ako by som takúto skúsenosť nemala trikrát, v celku úspešne za sebou.
Mamičky nových škôlkarov aké sú vaše pocity? Daváte dieťa do škôlky postupne od pár hodín, alebo len doobeda,prípadne rovno na celý deň. Zajtra to bude esšte ok, deti nevedia čo ich čaká, horšie to bude ďalšie dni.