Náš Tomáško má 4,5 roka a do Mikuláša sme s ním museli spať my, teda buď ja alebo MM. Najčastejšie ja. A prišiel Mikuláš aj s čertom a mali na pekelnom zvitku napísané "duhy" aj neduhy nášho prcka. A medzi iným bolo aj to že nespí sám. A tak Mikulášovi sľúbil, že to skúsi. Má na okne zaveseného svietiaceho santu, od Mikuláša dostal cd s hovorenými rozprávkami, vždy sa s ním pred spaním poteším, vybozkávame sa a poviem mu že keď uspím malého bračeka tak za ním obaja prídeme. Nie je to stopercentné ale zatiaľ to ide. Ale ak by to aj nešlo tak sa vrátime k pôvodnému uspávaniu, veď keď to tak potrebuje tak čo narobím, keď potrebuje jesť tak mu dám, keď piť tiež dostane tak toto je tiež jedna z jeho potrieb a tak to aj beriem. Aj keď musím uznať že niekedy to bolo ťažké, zvlášť keď
som mala ešte dosť práce a on nie a nie zaspať. Ale hlavu hore, nejak bolo nejak bude 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a malý bol spokojný, hlavne, že niekoho blízkeho počul.
To je dobré, že manuály k pc programom 
.
a spala az do rana a tak si zvykla zachvilu bude mat 4rôcky o osmej umyjeme zubky precitame rozpravku poprajeme si dobru noc a hotovo zaspinka bez problemou a bez toho aby sa bala a maminka sa moze venovaj druhej princeznej
ako náš mladší.
Žienky, prosím, poradte ak viete,ako naučit 3 a pol ročného syna zaspávat samého.
Synčeka som kojila do 2 a pol roka a pokým to tak bolo,tak vlastne aj zaspával na prsníku. Nijako mi to neprekážalo,skor naopak-bol to osvedčený prostriedok,ktorý zabral vždy
Ked mal cca 2 a pol,tak sa prirodzene postupne sám odstavil a večrené uspávanie a denný spánok prebiehal tak,že som pri nom musela ležat. neskor prijal na túto úlohu aj manžela a mne sa čiastočne ulavilo.
Avšak momentálne už dost dlho sme na tom tak, že jeden z nás dvoch s ním nevyhnutne musí ostat ležat,až kým nezaspí. A to v poslednom čase trvá aj 45 minút. vačšinou to potom dopadne tak,že pokial si s ním lahne manžel,tak už s ním aj zaspí a teda naše jediné pokojné chvílky na rozhovor sa týmto uplne vytratili... Pokial si s ním lahnem ja,tak som celá na ihlách čo všetko by som ešte chcela dokončit,nehovoriac o tom,že by som rada po večeroch opat trošku študovala.
Bola by som velmi rada,keby sa naučil zaspávat sám,všelikde čítam,ako to dokážu i o dost mladšie deti. Zatial nepomáha nič-ani zasvietené svetlo a otvorené dvere, ani stokrát pusa,ani rozhovory o spinkaní-vždy to skončí fnukaním a plačom, neustálym vybiehaním z postielky a napokon mojou nervozitou a jeho žalostným plačom a nevyspatostou ma druhý den
Privítam vaše rady