To už má ten drobček 9 mesiacov? 
No, to ubehlo. 
Ja len, že či staršia slečna nenastúpila do uceleného kolektívu?
Lebo tie hlášky u nás mali direktívnejšie deti, ktoré tam boli o ročník skôr. Tiež padali také vety: nechytaj, čo nie je tvoje, a ty sa tu nemôžeš hrať a moja sa utiahla.
Ale neskôr si našla priestor medzi chlapcami, síce plakala, že chce byť pri dievčatách, nie pri chlapcoch, ale dievčatá ju medzi seba neprijali. ďalšia vec je, že nebola vyslovene naučená po sebe upratovať, to bol u nás tiež problém, lebo po nej rýchlo upratal brat a v škôlke decká po nej nechceli upratovať a kvôli tomu sa neskamarátili. To ti tu dávam ako príklad, že tam je možno x možností prečo sa to-ktoré deco v škôlke chová.
To, čo sa deje doma, nie je správne. A verím, že nie pri každej situácii stihneš byť, aby si to ustriehla. Skúša reakciu malinkej, tvoju pozornosť. Musíš sa asi nastaviť tak, aby k takej situácii nedošlo, ono to prejde, buď ju to prestane baviť, alebo na to jednoducho zabudne.
V škôlke by som požiadala učiteľku, či by jej nepomohli s vymedzením priestoru, že skutočne sa môže hrať s čím chce, kde chce a s kým chce. Decká si vymedzia zóny, hračky, veci...a nové dietko sa nevie zaradiť. Aj keď ju nepustia, takisto tam patrí, len jej to treba stále vysvetľovať.
Nám pani učiteľka pomohla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale máš pravdu - chystám sa hodiť dlhší pokec s učiteľkou - lebo ono pri dverách pri preberaní dieťaťa sa toho veľa povedať nedá. Inak pokiaľ viem si po sebe upratuje, jediné čo učiteľky vravia, že je trošku problém, je že straaaaašne pomaly je. Ale tak je aj doma. Na ňu sa skrátka vždy čaká v jedálni.
a snazila som sa do toho nemiesat, len usmernit. krpec je dost, panovacna povaha (ktovie po kom to asi ma 
muž sa venoval malej, a staršiu posadil pred televízor a zapol rozprávky... a vieš že v ten deň bol u nás doma ozaj kľud? Takže niečo na tom asi fakt bude. Skúsim teda zľaviť zo svojich požiadaviek. Neviem či sa jej zvládnem aj viac venovať, keďže pozornosť musím deliť medzi dve deti, ale aspoň jej skúsim dať väčšiu voľnosť a nech si sama skúsi rozhodnúť čo a kedy bude robiť. Vďaka za tip 
, ale staršie dieťa cítilo, že aj ono je dôležité a že občas aj to mladšie rodičia odsunú na druhú koľaj. Nielen to staršie - ja viem, že neodsúvaš, ale dieťa pravdepodobne tak pociťuje.
Vraj sa spolu hrali aj na prechádzke sa za ruky držali aj spolu papali obedík. Tak snáď si našla už nejakú spriaznenú dušu. Aj keď učiteľka sama mi dnes povedala, že je veľmi málo priebojná, takže pracovať ešte stále máme na čom. No a za druhé - skúsila som jej nechať väčší kľud po návrate zo škôlky - a čuduj sa svete - fungovalo to! Ani som sa jej nemusela nejak špeciálne venovať - stačilo, že som mladšiu držala trochu ďalej od nej aby jej "nebúrala" a "neožužlávala" to s čím sa momentálne hrala (hoci malá z toho veľmi nadšená nebola, lebo sa po celom dni strávenom iba so mnou sa vždy veľmi ťahá za sestričkou-darmo, bola na ňu zvyknutá nepretržite 8 mesiacov, tak za tie tri týždne čo začal školský rok si ešte nezvykla byť sama). No, ale žiadne prieky zo strany staršej sa dnes nekonali. Ani voči nám (rodičom), ani voči mladšej sestričke. Taký pohodový podvečer a večer sme už dávno doma nemali 
, keď si našla svoju spriaznenú dušu. 
Ahojte maminy, chcem sa poradiť – resp. vypočuť si iné, nezaujaté, názory na zmenu správania sa dieťaťa po nástupe do škôlky. Naša „veľká“ slečna (3,5 r) nastúpila od septembra do škôlky. Problémom ale je, že cca od druhého týždňa začala zhoršovať svoje správanie doma. Pokúsim sa to opísať čo najpodrobnejšie (takže asi to bude trošku dlhší príspevok
) Začala byť drzá, odvrávať, neposlúchať, snaží sa vydupávať si pozornosť za každú cenu (napr.„mama ak mi nedáš teraz pusinku, budem revať“), a čo je horšie, začala ubližovať svojej mladšej sestričke (9 mesiacov). Začala ju biť, robí jej zle (napr. ju schválne provokuje s hračkami, ktoré nie sú pre ňu vhodné (malé, alebo napr. papierové) – a keď ju už dostatočne namotá, a ona si ich začne pýtať, tak jej ich nedá so slovami –ty také nemôžeš – ale škodoradostne (/zákerne?) sa pri tom usmieva), alebo ju hocikedy zhodí keď si myslí že sa nepozerám, trhá jej z rúk hračky s ktorými sa hrá a snaží sa jej proti jej vôli nanútiť iné, alebo keď niekde štvornoží, tak ju náhle schytí za členky a malá „padne na hubu“... A doteraz sa práveže zbožňovali. A komunikácia a vysvetľovanie z mojej strany sa zatiaľ míňajú účinku. Tak Neviem. Pripadá mi to ako žiarlivosť, že ona musí chodiť do škôlky ale „bábo“ je doma so mnou. Alebo som rozmýšľala, či to nie sú prejavy „obdobia vzdoru“? Alebo či nemá problémy s adaptáciou v škôlke (alebo s nejakými detičkami) a potom si to vybíja doma? (doteraz totiž nepoznala také niečo ako odvrávanie – nikdy predtým neodvrávala – ako, snažila sa vyjednávať, to je jasné, ale nikdy nebola drzá). Keď sa jej pýtam na škôlku, tak vraví že sa jej tam páči – dokonca každý piatok večer jej musím nanovo vysvetľovať, prečo v sobotu nemôže ísť tiež do škôlky (lebo aj pani učiteľky chcú byť aspoň dva dni doma so svojimi detičkami, maminkami a tatinkami). Iba dva krát spomenula že sa nemohla hrať – raz jej nejaké dievčatko zobralo penové puzzle s tým že „ty sa s tým nemôžeš hrať, lebo ty to nevieš“ (a malá ostala smutne sedieť bokom – a nevedela ako má reagovať), a raz jej nejaké dievčatká povedali, že si s nimi nemôže kresliť, lebo pomaly jedla obed, a že keď nevie rýchlo jesť, tak si s nimi nemôže kresliť (vtedy zasiahla učiteľka vraj tak, že ju posadila ku inému stolu, a tam si v pohode kreslila s inými detičkami). Inak na škôlku reaguje len v dobrom, vraví že sa jej tam páči, hrdo mi ukazuje svoje výtvory, rozpráva kde boli na prechádzke, spieva si nadšene a dookola pesničky čo sa naučila v škôlke...Len na detičky si nevie zvyknúť. – zasmiala som sa na hláške na konci prvého dňa v škôlke, ktorá to vystihovala snáď najlepšie –na otázku či sa hrala s deťmi povedala „ Nie. Ja som sa nehrala s ostatnými detičkami! To ONI sa hrali SO MNOU! A ja som sa nechcela s nimi hrať – iba s pani učiteľkou!“ Takže škôlka (v tom vecnom význame – priestory, hračky + učiteľky) sa jej páči, ale radšej by bola keby tam tie „ostatné detičky“ neboli. Aj keď je pravda, že sa predtým pohybovala len v spoločnosti starších detí, lebo v okolí rovesníkov nemáme, a keď sme boli na ihrisku (kam som sa ju snažila vodiť práve kvoli kontaktu s rovesníkmi), tak od nich bočila, a radšej sa išla hrať na inú preliezku, a až keď deti odišli napr. zo šmykľavky, tak sa išla šmýkať ona. A ak už sa šmýkala a niekto prišiel, tak ona sa razom prestala a išla inam. Takže sa nevie správať v kolektíve rovesníkov. Nevie ako má reagovať, čo môže, čo nesmie – darmo sa o tom rozprávame a rozoberáme konkrétne situácie. Ak príde na lámanie chleba, ostane bez slova a bez reakcie stáť a nechá si napr. zobrať niečo, alebo sa vytlačiť odniekiaľ. V škôlke učiteľky hovoria že je veľmi tichá, chodí zamyslená ani sa neusmeje za celý deň, síce poslúcha, ale nezapája sa – urobí len to na čo ju vyzvú. To ako keby ani nehovorili o mojom dieťati. Doma bola odjakživa veľmi živá, ústa sa jej nezatvoria ako je deň dlhý, vkuse behá, skáče, vymýšľa, spieva, kričí, veľa sa smeje, hráme sa spolu (má rada aj chlapčenské hračky (napr. náradie) aj dievčenské (bábiky, riadiky,...)), veľa tvoríme (plastelína, kreslenie vodovkami, fixkami na tabuľu, miluje omaľovánky, rada kreslí, potom napr. vystrihujeme a potom lepíme na veľký výkres, vyrábame si domčeky s kartónových krabíc, vázičku s kvetmi z papiera, dokonca aj stavebné stroje zo starých škatuliek (valec, miešačku, autožeriav,...) – to keď pozerala rozprávku Bořek stavitel... 
, z leporela a kociek si vymyslela a postavila rôzne mosty pre autíčka,... skrátka fantázia ani zručnosť jej vôbec nechýbajú. Ale v škôlke je zakríknuté dievčatko. Neviem či to má nejaký súvis. Možno áno, možno nie. Ale hlavne – ako jej môžem pomôcť? Jednak v tej adaptácii v škôlke, ale hlavne ako dať zase do normálu to správanie doma? Že je drzá na nás rodičov – to by som ako tak vedela prežrieť, ak by som vedela že je to stav dočasný spôsobený napr. stresom z adaptácie na škôlku, ale rozhodne jej nemôžem dovoliť ubližovať mladšej sestričke ! Takže uvítam všetky vaše postrehy a rady čo s tým....